Víťaz Eduard Heger
Predseda vlády buď nevie, kde je sever, alebo presviedča sám seba, že má dianie pod kontrolou
Eduard Heger bol v Denníku N na rozhovore s kolegyňou Veronikou Folentovou, v ktorom potvrdil, že lepšieho kandidáta si Igor Matovič a Boris Kollár do funkcie premiéra vybrať nemohli.
Sme svedkami nebývalého politického a spoločenského rozvratu a Heger o vládnutí rozpráva spôsobom, že buď autenticky nevie, kde je sever, alebo zorientovaný je, ale stalo sa mu to isté, čo jeho predchodcom – presvedčil sám seba a pokúša sa i verejnosť, že má dianie pod kontrolou a z toho marazmu nás napokon všetkých úspešne vyvedie.
Ako to vidí Heger. Premiér odmieta predčasné voľby. Za vybičovanými emóciami vidí bezprecedentné krízy a Roberta Fica. Je človek princípov a dodržiavania dohôd, preto rešpektuje aj veto Borisa Kollára pri zmene paragrafu 363, ktorým generálny prokurátor Maroš Žilinka rad za radom ruší politicky exponované obvinenia.
Dúfa, že rozpočet podporí celý parlament. Výdavkové limity, ktoré v ňom chýbajú napriek nášmu prísľubu Európskej komisii, sú len do dobrého počasia. A do rokovaní s lekármi vraj musel vstúpiť až potom, čo neprichádzala dohoda, pretože hlavná zodpovednosť je na ministrovi zdravotníctva. Dohodu vyrokovali a teraz už pacient vie, že nemusí lekárovi dávať všimné.
Aká je realita? Predčasné voľby možno nebudú, ale o tom, či áno alebo nie, nerozhodne Eduard Heger, ale Boris Kollár. Predseda Sme rodina je ten, ktorý drží túto vládnu koalíciu pri živote za cenu, že mu predseda vlády i líder OĽaNO prepáčia akúkoľvek nehoráznosť. Za vybičované emócie môžu krízy i nebezpečný Robert Fico, ale po výmene vlád v roku 2020 mal Smer namierené pod päť percent, za jeho vzkriesenie treba ďakovať najmä zlomyseľnej a nezrelej osobe Igora Matoviča a jeho služobníkom, na ktorých čele stojí aj Heger.
Principiálnosť premiéra sa končí tam, kde začínajú záujmy Igora Matoviča a Borisa Kollára. Paragraf 363 v rukách Žilinku je len jeden z množstva príkladov. A ak prejde rozpočet, nebude to Hegerova zásluha, ale najmä vyjednávacích schopností Kollára s lobistickou skupinou okolo poslanca Tarabu, prípadne Igora Matoviča.
Nie premiér Heger, ale Kollár bol ten, čo „buchol do stola“a Matovičovi vysvetlil, že k dohode musí dôjsť, lebo inak odíde. Predseda vlády následne takmer vo všetkom odborárom ustúpil.
Eduard Heger nás zo žiadneho marazmu nevyvedie, on je jeho súčasťou.
Predčasné voľby možno nebudú, ale o tom, či áno alebo nie, nerozhodne Eduard Heger, ale Boris Kollár.