Ceny energií porastú len mierne
V Amerike odsúdili najväčšieho radikála z útoku na Kapitol. Rozsudok v prípade zakladateľa Oath Keepers je podľa amerikanistu Beneša krok správnym smerom, ale treba ísť ďalej
Vláda včera oznámila budúcoročné ceny všetkých energií pre domácnosti. Za dodávku plynu by domácnosti nemali platiť v budúcom roku viac ako 15 percent oproti súčasnosti. Maximálne 15-percentné navýšenie bude platiť aj pri teple. Ceny elektriny by mali zostať rovnaké ako v tomto roku. Aj tu však hovoríme o dodávke, ku koncovej cene sa pripočítavajú ešte ďalšie poplatky.
Bez zásahu štátu by elektrina zdražela o 380 percent, plyn o 225 percent a teplo o 80 percent, vyrátavali predstavitelia vlády po štvrtkovom rokovaní.
Celkovo podľa premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) domácnosti vďaka opatreniam ušetria 6 miliárd eur, čo je 3-tisíc eur na jednu domácnosť.
Štát však na opatrenia vynaloží miliardy eur. Ceny bude môcť zastropovať vďaka zavedeniu inštitútu krízovej regulácie.
Vláda tým preberie úlohu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý regulované ceny určuje na každý rok. Na budúci rok ich však stanoví ministerstvo hospodárstva a dodávateľom bude rozdiely v cenách kompenzovať vláda.
Domácnosti nebudú musieť pre výhodnejšie účty urobiť nič, ceny dostanú automaticky.
KOĽKO SI DOMÁCNOSŤ PRIPLATÍ
Vláda predstavila štyri modelové príklady domácností podľa toho, akým palivom vykurujú.
Pre 800-tisíc domácností, ktoré sú vykurované centrálnym zásobovaním tepla, bude predpokladaný mesačný nárast za energie 12 eur;
Asi 400-tisíc obyvateľov domov, ktoré ohrievajú vodu a kúria plynom, pocíti nárast 19 eur za mesiac.
Približne 100-tisíc domácností v bytoch, ktoré ohrievajú vodu a kúria plynom, pocíti nárast v priemere 8 eur mesačne.
Asi 50-tisíc domácností domov, ktoré kúria elektrinou, nepocítia žiadny nárast cien v porovnaní s týmto rokom.
Pri plyne vláda prikáže dodávateľom, aby navýšili domácnostiam ceny maximálne o 15 percent oproti tohtoročným cenníkom. V tomto roku stojí dodávka plynu asi 25 eur za megawatthodinu.
Keby ÚRSO postupoval podľa regulácie, plyn by stál 106 eur. Zastropovanie sa týka časti ceny sadzba za odobratý plyn, k výslednej sume na faktúre sa bude ešte pripočítavať fixná mesačná platba na odberné miesto a tiež poplatky za prepravu a distribúciu.
Štát bude kompenzovať dodávateľom rozdiel medzi cenou plynu, ktorá by platila podľa regulácie, a cenou, ktorú určuje vláda vynásobený objemom dodaného plynu v megawatthodinách. Kompenzácie im budú vyplácané mesačne formou záloh na základe predpokladaného dodaného objemu.
Dáta poskytne SPP – distribúcia, ktorá bude tiež sledovať rozdiely medzi vyplatenými dotáciami a skutočnými údajmi.
Čo sa týka cien tepla, tu štát takisto určuje maximálne navýšenie 15 percent. Ide o takmer dva milióny domácností, ktoré sú vykurované centrálnym zásobovaním tepla.
Na Slovensku je asi 800 teplární, ktoré zabezpečujú diaľkové vykurovanie. Aj im bude rozdiel v cene dotovať štát z rozpočtu, predložený zákon však zatiaľ nedefinuje, ako presne má byť teplárom kompenzovaný rozdiel.
„Opatrenie je nevyhnutné na to, aby sme mohli po 1. januári udržať ceny z diaľkového vykurovania na úrovni, ktoré si môžu domácnosti dovoliť. Iný nástroj na to nemáme my ani ÚRSO,“povedal minister hospodárstva Karel Hirman.
Pri elektrine sa cena nemení, pretože na základe memoranda vlády so Slovenskými elektrárňami sa zastropuje na súčasných 61 eur za megawatthodinu. Bez vládneho opatrenia by sa podľa regulácie ceny zdvihli na viac ako 600 eur za megawatthodinu.
Aj tu sa však ešte ku konečnej cene pripočítajú poplatky za distribúciu a prenos. Ich výška zatiaľ nie je známa, určuje ich ÚRSO na konci roka.
AKÉ MÁ NA TO ŠTÁT PÁKY
Vláda bude môcť takto zasiahnuť na základe niekoľkých zmien v zákonoch. V prvom rade ministerstvo hospodárstva navrhuje zaviesť nový inštitút takzvanej krízovej regulácie. Vďaka nemu rezort zoberie kompetenciu určovať ceny regulačnému úradu a reguláciu vykoná sám so schválením vlády.
Novela tiež určuje spomínaný strop v cenách tepla a následné kompenzácie teplárom. Zatiaľ nie je jasné, koľko peňazí na to bude štát potrebovať a odkiaľ ich zoberie. Zákon je momentálne v parlamente v druhom čítaní.
Vo štvrtok vláda schválila aj takzvaný všeobecný hospodársky záujem o cenách plynu pre domácnosti. Na vyplácanie kompenzácií dostane ministerstvo hospodárstva 1,7 miliardy eur zo štátneho rozpočtu. Uvoľnenie prostriedkov je podmienené schválením štátneho rozpočtu na rok 2023 v parlamente, na ktorý zatiaľ koalícia nemá podporu.
Opatrenie v elektrine by štát nemali stáť nič. Slovenské elektrárne sľúbili dodať lacnejšiu elektrinu výmenou za to, že vláda na ne nebude chcieť v najbližších rokoch uvaliť žiadnu ďalšiu daň. Aj táto dohoda je zatiaľ ohrozená, keďže štát plánuje zaviesť nový odvod z nadmerných príjmov elektrární, ktoré by sa dotkli aj Slovenských elektrární.
Aký je plán?“opýtal sa pár dní po vyhlásení Joea Bidena za víťaza amerických volieb vo whatsappovej skupine vytvorenej špeciálne na diskusie o udržaní Trumpa pri moci.
„Musíme začať čo najskôr,“dodal a priložil svoj návrh na vtrhnutie do budovy amerického Kapitolu.
Volá sa Stewart Rhodes a je zakladateľom krajne pravicovej protivládnej skupiny Oath Keepers. V novembri 2020, keď bol Biden zvolený za prezidenta, Rhodes opakovane tvrdil, že ak by sa nezvrátili výsledky volieb, tak na udržanie Trumpa pri moci by bola potrebná „prekliata občianska vojna“.
Rhodes tvrdí, že nikoho k násilnostiam nenavádzal a on sám zostal vonku, do budovy Kapitolu nevstúpil. Porota však po trojdennom pojednávaní a takmer dvojmesačnom procese ukázala, že mu od ultrapravicových radikálov takéto vyvinenia nestačia. Rhodesa uznali vinným z „rozvratného sprisahania“v súvislosti s násilnými nepokojmi a pochodom na Kapitol v januári 2021. Hrozí mu dvadsať rokov za mrežami.
AKO VOJNA PROTI AMERICKEJ VLÁDE
Oath Keepers je krajne pravicová protivládna milícia. Jej názvom odkazuje na prísahu, ktorú v USA skladajú verejní činitelia, najmä na pasáž o ochrane ústavy pred vonkajšími aj vnútornými nepriateľmi.
Na rozdiel od väčšiny verejných činiteľov však pre členov Oath Keepers sú tými nepriateľmi černosi, LGBTI+ ľudia, liberáli či Židia.
Rhodes, bývalý právnik a výsadkár, túto skupinu založil v roku 2009. Neskôr bol spájaný aj s ľuďmi blízkymi Donaldovi Trumpovi. Napríklad s Rogerom Stoneom, ktorému navrhol útok na Kapitol, hoci sám to popiera. Obhajobu jeho právnik postavil na tom, že Rhodes do budovy Kapitolu nevstúpil, že žiadny plán útoku neexistoval a že nahnevaný dav konal na vlastnú päsť.
Žaloba, naopak, tvrdila, že obvinení, ktorých v tomto pojednávaní bolo dohromady s Rhodesom päť, sa na 6. január pripravovali a trénovali naň. V deň útoku prišli s bojovou výzbrojou a v neďalekom hoteli mali odloženú zásobu zbraní, ktoré chceli použiť, aby podľa slov prokurátora „rozbili základ americkej demokracie“.
Obhajoba na to reagovala, že Oath Keepers prišli do Washingtonu ako osobní strážcovia a mierotvorcovia.
A tie zbrane? Tie vraj mali pripravené len v prípade, ak by Trump naplnil ich požiadavku mobilizovať súkromné milície, ktoré mali zabrániť Bidenovi stať sa prezidentom.
Slovom milície Rhodes svoju organizáciu nazval niekoľkokrát. Druhý, ktorého súd uznal vinným, bol Kelly Meggs, líder floridských Oath Keepers. Ten súdu ukázal správy, v ktorých Rhodes písal ostatným členom krajne pravicovej organizácie: „My sme milície! My nemusíme hrať podľa ich pravidiel! My tvoríme pravidlá.“
Deviateho novembra 2020, teda pár dní po vyhlásení víťazstva Joea Bidena v prezidentských voľbách, vraj v online stretnutí členov Oath Keepers Rhodes povedal, že „z tohto sa nedostaneme bez boja“. Bývalý člen Oath Keepers, ktorý stretnutie nahral, povedal, že to znelo, „akoby sme išli do vojny s americkou vládou“.
HOVORME O RADIKÁLOCH VIAC
Rhodes je najvplyvnejšou postavou v tomto súdnom procese. Spolu s floridským lídrom Oath Keepers Meggsom boli obaja uznaní vinnými zo sprisahania s cieľom násilne sa postaviť proti zákonnému prechodu prezidentskej moci. Ďalší traja boli uznaní vinnými z toho, že bránili kongresu stretnúť sa a potvrdiť výsledky volieb. Za oba tieto trestné činy môžu dostať trest odňatia slobody do dvadsať rokov.
Podľa amerikanistu z Ostravskej univerzity Jana Beneša je to dobrá správa pre demokraciu, pretože „rozsudok ukazuje, že federálne súdy sú pripravené v prípade najjasnejších a závažných prečinov týchto ľudí trestať“.
Upozorňuje však aj na to, že by to nemalo zostať pri obvinení lídra Oath Keepers, teda len toho najvýznamnejšieho a najvplyvnejšieho radikála, ktorý sa podieľal na zosnovaní útoku na Kapitol. Amerika má v tomto podľa neho ešte veľa práce a musí sledovať aktivitu radikálov.
„Podcasty, rádiové a televízne šou, YouTube, influenceri na TikToku, ktorí sú krajne pravicoví, predstavujú obrovskú hrozbu pre americkú demokraciu,“dodal s tým, že rozsudok je však „krok správnym smerom“.
Ani Rhodesovi právnici rozsudok nespochybnili. Povedali, že proces bol „spravodlivý“, ale priznali aj to, že sú „sklamaní“. Rhodesov advokát James Lee Bright dodal, že by však podľa neho bol verdikt „úplne iný“, ak by sa proces konal mimo Washingtonu.
Verdikt môže udať smer aj ďalšiemu súdnemu procesu naplánovanému na december, v ktorom budú spravodlivosti čeliť ďalší členovia Oath Keepers a lídri druhej krajne pravicovej skupiny Proud Boys vrátane jej dlhodobého predsedu Henryho Tarria. Aj Tarrio, rovnako ako Rhodes, bol údajne napojený na ľudí blízkych Trumpovi a jeho poradcov, ktorí chceli vtedajšiemu prezidentovi pomôcť zvrátiť výsledky demokratických volieb.
Medzi nimi bol aj bývalý poradca národnej bezpečnosti Michael Flynn či organizátor Stop the Steal Ali Alexander.
TRUMP A JEHO RADIKÁLI
Podľa Beneša môže rozsudok ešte zintenzívniť už prebiehajúce debaty v amerických médiách o vplyve radikálnych krajne pravicových skupín na Republikánsku stranu a na Donalda Trumpa, ktorý chce opäť kandidovať za prezidenta vo voľbách v roku 2024.
To chce napríklad aj spevák Kanye West, ktorý sám seba teraz nazýva Ye a ktorý sa okrem hudby preslávil aj svojimi antisemitskými výrokmi. Elon Musk mu nedávno znovuaktivoval jeho zrušený účet na Twitteri a West hneď zverejnil video, v ktorom povedal, že Trumpa chce ako viceprezidenta.
Minulý víkend sa stretli. West bol u Trumpa v jeho sídle Mar-a-Lago na Floride na večeri. Bol tam aj krajne pravicový komentátor Nick Fuentes, ktorý podľa Ligy proti hanobeniu popieral holokaust a Židov, ktorí zomreli v plynových komorách v koncentračných táboroch, prirovnával k „sušienkam v rúre“.
Večera krajne pravicovej trojice však vyvolala až nečakane negatívne reakcie viacerých republikánov, hoci Trump tvrdil, že Fuentesa nepoznal a priviedol ho West. Fuentes v uplynulých rokoch niekoľkokrát rečnil na demonštráciách a mítingoch na podporu Trumpa.
Trumpa za stretnutie s antisemitom Fuentesom kritizoval napríklad líder republikánov v snemovni reprezentantov Kevin McCarthy. „Myslím si, že by nikto nemal tráviť čas s Fuentesom,“povedal s tým, že Fuentesove názory nepatria do Republikánskej strany a nemajú miesto v spoločnosti. Neodsúdil však priamo ani Trumpa.
Naopak, Trumpov bývalý viceprezident Mike Pence Trumpa vyzval, aby sa za stretnutie s Fuentesom ospravedlnil, pretože podľa neho bývalý prezident urobil chybu, „keď dal bielemu nacionalistovi, antisemitovi a popieračovi holokaustu miesto pri stole“.
ČAS VYMEDZIŤ SA PROTI TRUMPOVI
Aj preto sa podľa amerikanistu Beneša teraz zintenzívni debata o tom, ako veľmi je Trump napojený na krajne pravicové hlasy a ako veľmi od roku 2015 „využíval nálady v spoločnosti“.
„Na druhej strane, vplyv krajne pravicových radikálov na Republikánsku stranu je dlhodobý aj bez Donalda Trumpa, hoci on ich možno viac pustil do strany a dal im viac priestoru, viac vyťahoval na verejnosť krajne pravicové témy,“povedal Beneš, podľa ktorého kritika zo strany republikánov môže byť predzvesťou toho, čo sa bude diať nasledujúce dva roky: „vymedzeniu sa Republikánskej strany voči Donaldovi Trumpovi, ktorý prehral troje voľby za sebou“.
Je to podľa neho aj „jednoduchá téma, na ktorej sa Republikánska strana môže vymedziť ako prodemokratická, proti radikálom a hlavne proti ľuďom ako Donald Trump, ktorí demokraciu dlhodobo podkopávajú“.
„Myslím si, že Republikánska strana a niektorí jej kandidáti, ktorí budú chcieť kandidovať proti Donaldovi Trumpovi v primárkach, si na tejto téme budú vedieť jednoducho nahnať body a Trumpa zdiskreditovať,“uzavrel Beneš.
Rozsudok ukazuje, že federálne súdy sú pripravené v prípade najjasnejších a závažných prečinov týchto ľudí trestať. Jan Beneš
amerikanista