Kuny si našli nový domov, cez strechu už nezateká
Obnova Slovenskej národnej galérie v Bratislave trvala sedem rokov a stála 79 miliónov eur. Ide o najväčší projekt obnovy kultúrnej stavby, aký sme na Slovensku urobili
Keď tam prvýkrát vojdete, je to dychberúca premena. „Grandiózny projekt,“ako hovorí historik architektúry Peter Szalay, „ktorý nemáme na Slovensku za posledných tridsať rokov s čím porovnávať“.
Rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie v Bratislave je hotová.
Oficiálne sa začala v januári 2016, no mnohé jej priestory na dunajskom nábreží boli zatvorené už dávno predtým. Dôvodom bol havarijný stav. Do galérie roky zatekalo, v podkroví sa usídlili kuny a holuby, ohrozené boli aj gotické tabule a sochy, lebo klimatizácia bola zastaralá.
V nedeľu 11. decembra sa celý areál národnej galérie po 21 rokoch opäť otvorí verejnosti.
BUDE TO (PO)OTVORENIE
Rekonštrukcia galérie stála 75,5 milióna eur, interiérové vybavenie ďalších 3,45 milióna. Podobu jej dal návrh architektov Martina Kusého a Pavla Paňáka s tímom ateliéru BKPŠ, s ktorým v roku 2005 vyhrali súťaž.
Galéria rozsiahlou obnovou nezískala iba kompletne vynovené priestory historických Vodných kasární, administratívneho bloku s reštaurátorskými ateliérmi a moderného Premostenia, ale aj celkom nový depozitárny dom s malým kongresovým centrom, knižnicu a veľkorysé átrium.
To všetko uvidia aj diváci počas týždňa od 11. do 21. decembra, ktoré galéria nazýva (po)Otvorením. V januári 2023 bude galéria pokračovať v sprístupňovaní budovy a výstav vo forme prehliadok, čo vyústi do bežnej prevádzky.
Počas (po)Otvorenia bude v galérii fungovať pop-up kníhkupectvo Ex Libris aj pop-up kaviareň, ktoré sa časom premenia na stále, plne vybavené prevádzky.
„Zatiaľ nemáme úplne všetko, interiérové vybavenie dorazí až v prvej polovici budúceho roka, no my sme už nechceli čakať. Chceli sme otvoriť ihneď, ako to bude možné, aj keby sme otvorili iba prázdnu budovu bez umenia,“hovorí Alexandra Kusá.
Priznáva, že tento moment plánovali s kolegami za posledných pár rokov už niekoľkokrát. Pôvodný odhad rátal s 3 rokmi stavby, napokon trvala 7 rokov. Menšie zdržanie nabrala rekonštrukcia počas slovenského Predsedníctva v Rade Európy, ktoré prebiehalo v neďalekej Redute,
pandémia plynulosti dodávok materiálu tiež nepriala.
„Časom som prestala hovoriť, akými výstavami budeme otvárať, lebo sme sa toľkokrát s niekým dohodli, že už to nebolo seriózne. A potom sa ma to už radšej ani nikto nepýtal,“vraví Kusá.
Napokon galéria nebude pri (po)Otvorení prázdna. Na prízemí Vodných kasární bude výstava Prečo (ume)nie?, v ostatných priestoroch chystajú vedúci zbierok Dušan Buran a Lucia G. Stach výstavu Prológ. Okrem toho galéria prevetrá zbierku „monumentálok“, rozmerovo väčších diel, ktoré už dlho čakali na svoju príležitosť.
AKÉ UMENIE UVIDÍTE V NOVEJ BUDOVE
„Predstavovala som si celú budovu ako telo, organizmus, ktorý teraz môžeme oživiť, a to ma inšpirovalo,“hovorí Lucia G. Stach, vedúca kurátorka zbierok moderného a súčasného umenia.
Keď spolu s Dušanom Buranom, ktorý zodpovedá za zbierky starého umenia, uvažovali, aké diela na úvodnú výstavu vybrať, vedeli, že podmienky si prirodzene kladie najmä architektúra, na ktorú sú ľudia zvedaví.
„My sme však chceli ukázať napríklad aj to, že sme tu za posledné roky nespali. Preto sme vyberali diela aj s cieľom ukázať, čo v zbierkach SNG pribudlo za posledných 30 rokov,“hovorí Dušan Buran.
V dvanástich „situáciách“, ktoré dovedú divákov do rôznych častí galérie, nachystali „harmonické aj polemické spojenia“starého, moderného aj súčasného umenia.
Rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie sa začala v januári 2016, jej prípravy sa však začali už zatvorením Premostenia v roku 2001.
Autormi architektonického riešenia rekonštrukcie, dostavby a modernizácie areálu SNG sú Martin Kusý a Pavol Paňák s tímom ateliéru BKPŠ. Ich návrh zvíťazil v súťaži v roku 2005, projekt v roku 2012 aktualizovali.
Celkové náklady na rekonštrukciu a interiérové vybavenie sú 79 miliónov eur. Stavba trvala 7 rokov, dodávateľom stavby bolo konzorcium Hornex – Strabag. Interiérové vybavenie by malo prísť v prvej polovici roka 2023.
„Pre mňa je to v prvom rade súčasná výstava, ktorá by mohla prehovárať k ľuďom, ktorí sú obklopení rovnakou realitou ako my. To, čo sa deje, nás v posledných mesiacoch, ba už rokoch, neprestáva udivovať. Aj preto sme jej dali podtitul 12 farieb reality,“vysvetľuje Lucia G. Stach.
Názov pritom odkazuje aj na jedno z najväčších diel, ktoré úvodná výstava ukáže. Ide o súbor dvanástich farebných balónov s priemerom 2,5 metra, ktorými Stano Filko (okrem iného) znázornil systém čakier, s ktorým pracoval. „Dielo sme získali do zbierky v roku 2014, no nikdy sme nemali možnosť ani priestor vystaviť ho v celku ako jedno univerzum,“hovorí Lucia G. Stach.
Balóny sú naplnené vzduchom pripomínajúcim dýchanie a zaplnia celé jedno podlažie Premostenia. Počas (po)Otvorenia ich doplní aj performancia Petry Fornayovej, ktorá vznikala špeciálne pre túto príležitosť.
Nie všetky priestory budú natoľko „plné“. „Niekde bude iba lakonická skupina diel, alebo len dve fotografie. Chceli sme využiť aj to, že takýto prázdny priestor už asi nikdy v galérii nebude a dáva nám to možnosť skoncentrovať divákovu pozornosť,“hovorí Dušan Buran.
Trochu iný charakter bude mať výstava Prečo (ume)nie?, ktorú pripravila Eva S. Kotláriková v spolupráci s Barborou Tribulovou. Nadväzuje na aktivity medzinárodnej platformy Máš umelecké črevo?, za ktorou stojí český propagátor umenia Ondřej Horák.
Prostredníctvom edukatívnych inštalácií si budú môcť deti aj dospelí odpovedať na základné otázky o umení: Čo je vlastne umenie a ako vzniká? Môže byť nebezpečné? „V hľadaní odpovedí im budú pomáhať diela, inštalácia bude mať veľa haptických a interaktívnych prvkov, ktoré majú schopnosť rozvíjať dialóg medzi galériou a divákmi aj medzi divákmi a dielami,“vraví kurátorka.
ČO SA PODARILO A ČO EŠTE CHÝBA
Aj kurátori si uvedomujú, že najväčšiu pozornosť bude pravdepodobne mať samotná budova. Vodné kasárne galéria zatvorila v roku 2012. V Premostení, modernom krídle, ktoré navrhol Vladimír Dedeček, bola posledná výstava v roku 2001.
Rekonštrukcia mu okrem technického vybavenia priniesla zásadnú zmenu: okná s veľkorysým výhľadom na Dunaj.
Rovnako fascinujúce sú mnohé iné detaily v areáli: vysoká vstupná sála s bielym terazzom, vynovené nádvorie Vodných kasární, do ktorého je najkrajší výhľad z knižnice pod úrovňou terénu, kinosála, do ktorej sa podarilo preniesť pôvodný strop a drevený obklad z jej predchodkyne, nehovoriac o depozitári, aký na tejto technologickej úrovni na Slovensku dodnes neexistoval.
„Nie je to len galéria, je to aj továreň na vzduch,“vraví Alexandra Kusá počas jednej z obhliadok, keď nás vedie za dvere, kam sa návštevníci počas ostrej prevádzky už nedostanú. Jedným z najväčších problémov budovy bola v minulosti vzduchotechnika, čo je, minimálne z pohľadu laika, snáď na dlhé roky históriou.
Stopy minulosti sú však prítomné v celom areáli: z travertínového obkladu vznikli lavičky, hliníkové lamely z Premostenia pokrývajú nový depozitár, no viditeľné sú aj veci, ktoré doteraz viditeľné neboli – napríklad odhalená historická fasáda barokových kasární v átriu.
Prečo to tak je a ako architekti Kusý s Paňákom k týmto riešeniam prišli, vysvetľuje knižný sprievodca, ktorého zostavila kurátorka Eva S. Kotláriková v spolupráci s Alexandrou Kusou.
Nie všetko, čo bolo v pláne, sa zatiaľ podarilo. Už Dedeček chcel urobiť z galérie mestský blok, ktorý by prirodzene ľudí ťahal z Hviezdoslavovho námestia k Dunaju, a tak k rekonštrukcii pristupovali aj jej autori – Martin Kusý s Pavlom Paňákom. Mestský blok síce z galérie je, no chýbajú ešte dve veci: Staré mesto napriek prísľubom dvoch predošlých vedení nebolo schopné odstrániť schátrané garáže, ktoré zásadne ovplyvňujú hlavný vstup v smere od centra.
Druhý, zatiaľ nesprístupnený, je navrhovaný priechod od Námestia Ľudovíta Štúra zadným dvorom hotela Carlton. Ním by sa dala jednak skrátiť cesta k hlavnému vchodu a zároveň by sa námestie prepojilo s Riečnou ulicou. Nateraz na tieto nedostatky najviac doplatila Piazzeta Karola Vaculíka, mininámestie pred hlavným vchodom, ktoré galéria pomenovala po dlhoročnom riaditeľovi galérie.
„Urobili sme, čo bolo v našich silách a možnostiach, teraz je na rade druhá strana,“komentuje situáciu vedúci zbierok Dušan Buran.
NOVÁ ENERGIA PRE TÍM GALÉRIE
Ukončením rekonštrukcie sa pre galériu začína viacero nových výziev. V nasledujúcom roku musí presťahovať všetkých 90-tisíc zbierkových predmetov, ktoré boli uložené na rôznych miestach, najmä na Zvolenskom zámku.
Sťahovať sa budú aj zamestnanci z Hurbanových kasární, ktorí čakajú už len na dodanie interiérového vybavenia.
Počas roka chce galéria postupne otvárať dlhodobé expozície, začínať bude sakrálnym umením a klasickou modernou. „Bude to taký skúšobný rok,“vraví Alexandra Kusá.
Po rokoch výstavného provizória, počas ktorého mali kurátori k dispozícii iba priestory Esterházyho paláca, treba všetko zabehnúť odznova a zároveň sa snažiť odpovedať na otázku, čím má byť múzeum umenia v 21. storočí.
„Prešlo dvadsaťjeden rokov, odkedy sme zatvorili Premostenie, a za ten čas sa predsa všetko zmenilo, celá spoločnosť sa zmenila,“vraví Katarína Bajcurová, kurátorka a bývalá riaditeľka galérie, ktorá Premostenie zatvorila a rozbehla dlhý proces rekonštrukcie. „Stavebne a priestorovo sme na to vybavení, ale či aj koncepčne a obsahovo, tým si nie som istá,“dodáva.
Obavy majú, samozrejme, aj ostatní, no to, čo prevláda, je nadšenie. „Najväčšiu frustráciu sme zažívali prvé dva roky rekonštrukcie, keď sa všetko iba búralo a ničilo. Ale od momentu, keď sa to preklopilo a začalo sa stavať, som takmer každý týždeň prežíval radosť z finálnych riešení. Teraz to vrcholí,“vraví Dušan Buran.
Lucia G. Stach aj Eva S. Kotláriková si po prvýkrát uvedomili, že táto nekonečná stavba je na konci, počas uplynulého leta.
„Je to vzrušujúce,“hovorí Eva S. Kotláriková. „Cítim, že je to historický moment a som rada, že mi bolo dopriate byť pri tom.“