Ruské masové únosy ukrajinských žien a detí sú genocídou
Poraziť Putinove jednotky nestačí. Kyjiv musí získať späť aj státisíce žien a detí, ktoré Rusi odvliekli z Ukrajiny
Môžeme odhaliť masové hroby, ktoré zostali na Ukrajine po ustupujúcich ruských jednotkách. Môžeme hovoriť s ukrajinskými ľuďmi, ktorí prežili znásilnenie a mučenie, s matkami padlých vojakov a s miliónmi ľudí, ktorí žijú v neustálom strachu z ruského bombardovania a teroru. Nemôžeme však kontaktovať ukrajinské ženy a deti, ktoré útočníci uniesli a odvliekli ďaleko do ruského vnútrozemia. Tie sú neviditeľnými obeťami vojny – a zostanú nimi aj po uzavretí prímeria, nech už nastane kedykoľvek.
ZNIČIŤ ŠTÁT I NÁROD
Odhaduje sa, že do leta Rusi z ukrajinských území, ktoré okupovali, násilne deportovali 900-tisíc až 1,6 milióna osôb – najmä žien a detí, ktorých odvliekli asi 260-tisíc. Medzitým tieto čísla len narástli. Napríklad počas ruského ústupu z Chersonu útočníci za menej ako týždeň presunuli možno ďalších 60-tisíc osôb. Rusi sa svojimi krvavými orwellovskými eufemizmami chvália, že milióny Ukrajincov „našli úkryt“alebo „boli adoptovaní“v Rusku.
Prečo práve ženy a deti? Preto, aby ženy v budúcnosti rodili radšej „ruské“ako „ukrajinské“deti a aby deti zabudli, že mali kedysi ukrajinskú národnosť a namiesto toho si osvojili ruskú. To je v súlade s jedným zo zdôvodnení, ktoré prezident Vladimir Putin používa počas celej invázie. V jeho rozprávaní Ukrajina vôbec nie je krajinou, len regiónom Ruska trpiacim „falošným vedomím“, že je národom. Z toho vyplýva, že Putin musí zničiť Ukrajinu ako kultúru, jej štátne zriadenie i ľudí. Jedným zo spôsobov, ako to urobiť, je vysťahovať Ukrajincov do Ruska a Ukrajinu osídliť Rusmi.
SPĹŇA DEFINÍCIU
Ak vám to znie ako pokus o etnickú čistku, nemýlite sa. Slovo genocída je novotvar s gréckym a latinským koreňom a znamená zabitie kmeňa. Podľa ľudovej etymológie ide o zavraždenie každého člena nejakej rasy alebo národa. Právna definícia genocídy, ktorú s odkazom na holokaust stanovila Organizácia Spojených národov v roku 1948, je však širšia. Zahŕňa aj zabíjanie jednotlivých členov nejakého kmeňa, rasy, národa alebo inak definovanej skupiny. Zahŕňa však aj to, že členom danej skupiny spôsobíte telesnú alebo duševnú ujmu „vypočítanú tak, aby spôsobila úplné alebo čiastočné fyzické zničenie [skupiny]“. Ruské systematické bombardovanie ukrajinskej elektrickej siete a ďalšej infraštruktúry tejto časti definície zodpovedá.
V neposlednom rade právny význam genocídy zahŕňa aj „opatrenia určené na to, aby zabránili pôrodom v rámci skupiny“. Konkrétne ide o „násilné premiestňovanie detí zo skupiny do inej skupiny“. V tomto zmysle všetko, čo Putin tento rok urobil, naznačuje, že sa v skutočnosti pokúša spáchať genocídu.
ĎALŠÍ V RADE
Putin je len posledným páchateľom v dlhej a tragickej histórii masových deportácií a etnických čistiek. Okrem toho je to príbeh, ku ktorému Moskva za cárov a najmä Sovietov napísala veľa kapitol. V tej najnovšej sú obeťami opäť Ukrajinci.
V rôznych obdobiach 20. storočia Kremeľ vyčistil rôzne časti Ukrajiny od kozákov, kulakov, Tatárov a iných skupín, pričom obete zvyčajne odvliekli na Sibír alebo do Strednej Ázie.
V tom čase Moskva, samozrejme, označovala svoje motívy skôr v pojmoch triedneho boja než etnicity. Ale vyšlo to takmer narovnako. Trauma z deportácií, ako aj tá zo zámerného vyhladovania Ukrajiny v časoch Josifa Stalina, teraz známeho ako holodomor, tvoria súčasť ukrajinskej kolektívnej pamäti.
Pre jednotlivé obete, vtedy ako aj dnes, šlo o proces čistého, neľudského teroru. Rusi naháňajú ukrajinské ženy a deti do „filtračných“táborov. Rodičia, manželia, manželky, synovia a dcéry sú oddelení; skonfiškujú im mobilné telefóny a dokumenty, naskenujú odtlačky prstov, vymažú ich identitu. Ich osud zahalí temný opar. Niektorých zneužívajú, iných pošlú do neznámeho pekla.
VRÁŤTE ICH SPÄŤ
Podľa chladnej aritmetiky tak možno k miliónom utečencov, ktorí utiekli do Európskej únie a inde, pridať aj niekoľko miliónov ukrajinských žien a detí, ktoré deportovali z ich rodnej krajiny. Podľa odhadu sa približne 20 percent obyvateľstva Ukrajiny – u žien v plodnom veku ide o dvojnásobný podiel – fyzicky nachádza mimo krajiny.
Ich absencia nielenže komplikuje akékoľvek budúce úsilie o obnovu Ukrajiny a jej prosperitu, ale vytrháva to aj jednu komoru z národného srdca Ukrajiny.
Keď (ak vôbec) sa bojujúce strany vyčerpajú a vstúpia do rokovaní, zoznam problémov, ktoré treba vyriešiť, bude dlhý. Začína statusom Krymu a ďalších ukrajinských regiónov, o ktorých Putin predstiera, že ich „anektoval“, a pokračuje vzťahmi Ukrajiny k Európskej únii a NATO, bezpečnostnými zárukami iných mocností a mnohými ďalšími otázkami.
Ale ženy a deti, ktoré Rusi uniesli, musia byť v tomto zozname na prvom mieste. Kremeľ bez ohľadu na to, kto mu v tom čase bude vládnuť, musí uznať vojnové zločiny, ktoré Rusko spáchalo, a umožniť Ukrajincom vrátiť sa do svojich domovov, aby – akokoľvek sú tým poznamenaní – mohli pozbierať všetko, čo z ich životov zostalo.
V tejto požiadavke musí Ukrajinu podporovať Západ a celý svet. A Kyjiv musí dbať nielen na dobytie terénu viditeľného na mape, ale aj na dnes neviditeľné matky, synov a dcéry národa. Bez ich návratu si žiadne prímerie nezaslúži označenie víťazstvo.
Ich absencia nielenže komplikuje akékoľvek budúce úsilie o obnovu Ukrajiny a jej prosperitu, ale vytrháva to aj jednu komoru z národného srdca Ukrajiny.