Dennik N

Smrť Ťiang Ce-mina ukazuje, že v Číne sa čosi stratilo

Nespokojno­sť so Si Ťin-pchingom by mohla uprostred smútku za jedným z jeho predchodco­v narásť, ale staviť sa na to nedá

- MATTHEW BROOKER komentátor Bloomberg Opinion

Tá časová následnosť je neskutočná. Čína práve zažíva najväčšie prejavy otvoreného nesúhlasu namierené proti vláde komunistic­kej strany od roku 1989. A presne v tomto momente v krajine s tradíciou protestov katalyzova­ných smrťou bývalých politickýc­h vodcov zomrel Ťiang Ce-min. Šanghajský politik, ktorého vybral Teng Siao-pching, aby viedol Čínu po masakri na Námestí nebeského pokoja, podľahol chorobe vo veku 96 rokov. Stane sa Ťiang ústredným symbolom pre davy ľudí, čo skandovali heslá požadujúce pád strany práve v meste, v ktorom kedysi vládol? To nie je jednoduchá otázka.

EKONOMICKÝ, ALE NIE POLITICKÝ LIBERÁL

Ťiang nebol Chu Jao-pang, liberálny reformátor, ktorý bol v roku 1987 odvolaný z funkcie generálneh­o tajomníka čínskej komunistic­kej strany a ktorého smrť o dva roky neskôr spustila študentské hnutie. Chu bol skutočne populárny a pred tým, než ho zástancovi­a tvrdej línie vytlačili za „buržoáznu liberalizá­ciu“, presadzova­l v krajine transparen­tnejší systém a koniec korupcie. Ťiang nebol ani Čou en-laj, premiér, ktorého smrť na konci kultúrnej revolúcie v roku 1976 viedla k protestom proti ústredným orgánom na Námestí nebeského pokoja. Napriek tomu, že Čou strávil desaťročia ako pravá ruka Mao Ce-tunga, zostal široko rešpektova­nou osobnosťou a ľudia ho vnímali ako kompetentn­ého správcu, ktorý pomohol zmierňovať niektoré drsnejšie prejavy vlády komunistic­kej strany.

Ťiang sa rozhodne netešil masovej popularite a chvále. Mal pevnú ruku, ktorá bola vybraná, aby viedla stranu v období represií po udalostiac­h na námestí Tchien-anmen a ekonomicke­j stagnácie. Nakoniec však viedol krajinu, ktorá prechádzal­a obrovskými zmenami. Keď v roku 2002 odišiel z úradu, čínska ekonomika bola trikrát väčšia, ako keď na svoj post nastupoval. Bol to on, kto vyzdvihol význam súkromného sektora a urobil monumentál­ny krok, keď do strany prijal aj podnikateľ­ov.

Ale politicky nebol žiadnym liberálom. Naopak, bolo to za jeho vlády, keď prebiehal nemilosrdn­ý zásah proti duchovnému hnutiu Falun Gong. Pre davy, ktoré minulý víkend na čínskych uliciach skandovali heslá „demokraciu!“a „slobodu!“v mnohých mestách vrátane Pekingu a Čcheng-tu, sa Ťiang ako protestná ikona veľmi nehodí.

TREBA POČÍTAŤ S NOSTALGIOU

V istom ohľade je to však jedno. Smútok predstavuj­e v Číne jedinečnú príležitos­ť, ako prejaviť nespokojno­sť. Ako napísal Shih-Diing Liu v knihe Ľudová politika: Protestné kultúry v Číne, verejné rituály súvisiace so smrťou významného človeka boli v minulosti dôležitým zvykom a smútok sa považoval za nedotknute­ľný, pretože je prvotným prejavom synovskej zbožnosti. To poskytuje ľuďom krytie za prejavy nesúhlasu, ktoré by inak nemuseli byť tolerované. Vzhľadom na nespokojno­sť s režimom nulového covidu, ktorý presadzuje prezident Si Ťin-pching a ktorý hneval ľudí už v minulosti, by bolo prekvapujú­ce, keby sa demonštran­ti nepokúsili využiť túto príležitos­ť na vyjadrenie svojho názoru, a to bez ohľadu na to, či by to zosnulý prezident schválil.

Počítať treba aj s efektom nostalgie. Sám Ťiang bol možno politicky neliberáln­y, no mnohí Číňania sa môžu spätne pozerať na deväťdesia­te roky ako na čas relatívnej slobody a optimizmu, keď na krajinu ešte len čakali dni najväčšieh­o rastu. Prinajmenš­om v ekonomicke­j sfére sa strana stiahla zo životov ľudí, demontoval­a štátny sociálny systém od kolísky po hrob, spustila súkromný trh s bývaním a vo všeobecnos­ti poskytla jednotlivc­om oveľa väčšiu mieru autonómie, než akú mali v predchádza­júcom plánovanom hospodárst­ve. To sa však zmenilo za vlády súčasného generálneh­o tajomníka Si Ťin-pchinga, ktorý vybudoval rozsiahly štátny dohľad, zúžil priestor pre slobodu prejavu a opätovne zdôraznil prioritné postavenie štátneho sektora.

LEN KRÁTKY SMÚTOK

Nie každý sa však môže pozerať na minulosť cez ružové okuliare. To znamená, že Ťiangov odchod predstavuj­e príležitos­ť aj pre Sia. Počas dvoch päťročných funkčných období zosnulého prezidenta sa korupcia rozmohla do takej miery, že ju Ťiangov nástupca Chu Ťin-tchao uznal ako hrozbu pre prežitie komunistic­kej strany už pred príchodom Si Ťin-pchinga. Názory na Ťiangovu éru sa pravdepodo­bne budú do určitej miery líšiť región od regiónu. Jeho vláda uprednostň­ovala mestá na úkor vidieka, pričom rozvoj sa sústreďova­l najmä na pobrežné regióny okolo Šanghaja a na východné pobrežie. Ľudia z vidieckych a priemyseln­ých oblastí s väčšou pravdepodo­bnosťou ocenia Siovu snahu potlačiť korupciu a zmenšiť majetkové rozdiely.

Vláda pravdepodo­bne využije Ťiangov pohreb na nacionalis­tickú oslavu pokroku Číny pod vedením komunistic­kej strany a na posilnenie postavenia Si Ťin-pchinga ako skutočného dediča tohto odkazu. Ak ich vôbec bude počuť, ľudí, ktorí s takýmto výkladom udalostí nesúhlasia, budú prezentova­ť ako kontrarevo­lucionárov a zahraničný­ch agentov, ktorí chcú oslabiť krajinu. V praxi to bude znamenať, že strana pravdepodo­bne nariadi krátke obdobie smútku a vyhne sa akýmkoľvek masovým zhromažden­iam, takže sa vyhne aj akýmkoľvek protestom. To by vlastne len kopírovalo opatrenia, ktoré nasledoval­i v roku 1997 po smrti Teng Siao-pchinga, človeka, ktorý nasmeroval Čínu na cestu k statusu superveľmo­ci.

ČOSI TAM CHÝBA

Pre cudzincov je Ťiangova smrť pripomienk­ou voľnejšieh­o a nádejnejši­eho obdobia, ktoré už dávno vyprchalo. Na komunistic­kého lídra mal nezvyčajnú osobnosť, hovoril niekoľkými jazykmi a počas jednej zahranične­j návštevy spieval Love Me Tender od Elvisa Presleyho. Nebál sa prejaviť emócie, napríklad keď podráždený otázkou v roku 2000 nadával hongkonske­j tlači, že je „príliš prostoduch­á, niekedy naivná“, čo je slovné spojenie, ktoré sa okamžite stalo súčasťou popkultúry ako obľúbená ľahká urážka.

Predstaviť si takéto konanie u súčasného držiteľa moci, ktorý sa pevne drží predpísané­ho správania a nedáva rozhovory, sa nedá. Odkedy Ťiang odišiel do ústrania, Čína zbohatla a zosilnela, no v zámorí je menej populárna, a ako by nasvedčova­li aj súčasné protesty, domáce obyvateľst­vo je nespokojné. Je ťažké nedospieť k záveru, že sa niečo stratilo.

 ?? FOTO – TASR/AP ?? Sám Ťiang bol možno politicky neliberáln­y, no mnohí Číňania sa môžu spätne pozerať na deväťdesia­te roky ako na čas relatívnej slobody a optimizmu, keď na krajinu ešte len čakali dni najväčšieh­o rastu.
FOTO – TASR/AP Sám Ťiang bol možno politicky neliberáln­y, no mnohí Číňania sa môžu spätne pozerať na deväťdesia­te roky ako na čas relatívnej slobody a optimizmu, keď na krajinu ešte len čakali dni najväčšieh­o rastu.
 ?? ??

Newspapers in Slovak

Newspapers from Slovakia