Zdvíham prostredník

Zdvihnime prostredník všetkým, ktorí sa usilujú urobiť z dejín bludný kruh

Pod jedným mojím statusom na facebooku k rozpadu Českej a Slovenskej federatívnej republiky sa objavil takýto, anonymný, príspevok: „Narodil som sa v krajine, ktorá dnes už neexistuje. Môj otec sa narodil v štáte, ktorý neexistoval už pred štátom, v ktorom som sa narodil ja. Otcov otec sa narodil v štáte, ktorý zanikol predtým, ako vznikol štát, v ktorom sa narodil môj otec, a zanikol predtým, ako vznikol štát, v ktorom som sa narodil ja… aké to bohaté dejiny!.. a nebolo potrebné ani vytiahnuť päty z Košíc!“

Niečo na tom je. Moji starí rodičia sa narodili v Rakúsko-uhorskej monarchii. Pre niektorých to bol domov, pre iných žalár národov. Rozpadla sa „veľkým treskom“. Prvá svetová vojna a desiatky miliónov mŕtvych.

Moji rodičia zažili chvíľu mieru počas prvého, demokratického, Československa. Do toho prišla nacionálno-socialistická ríša a druhá svetová vojna. Desiatky miliónov mŕtvych. Potom nejaký rôčik povojnového „pokoja“a stali sme sa súčasťou sovietskeho (komunistického) impéria. Ďalšie desiatky miliónov mŕtvych. Prišiel November 89 a trochu sme si odfúkli. Trochu. Československo sa rozpadlo na dve, stále ešte demokratické, samostatné republiky. Milovníci „pôdy a krvi“sa však medzičasom prepracovali do štruktúr moci.

Moja mama umrela v roku 1994. Zažila päť rôznych štátov a tri režimy. Ja o čosi menej. Moja mama ten posledný štát nevítala, naopak, mala z neho zimomriavky, pretože tá symbolika, rituály, rétorika jej pripomínali časy, keď prišla o muža a väčšinu príbuzných.

Viem, že cez zakorenené národovecké predsudky, negatívne emócie voči inakosti, nacionalistický blud a profit z používania tejto karty v politike nejazdí vlak. Pred čiernymi myšlienkami sa bránim snívaním. Napríklad: Možno sú globalizácia a fragmentácia iba dve strany jednej mince. Jednej! Na tejto planéte v nekonečnom univerze, ktorému si hovor, ako chceš. Napríklad Príroda. Presahuje nás, sme jej časťou a je večná. JEDNA.

Viem, aj toto je iba viera. Bez viery však nie je nádej, bez nádeje život nemá zmysel, cestu a cieľ. Ponechám si teda túto nádej. Na rozdiel od prarodičov a rodičov však už viem, že nádej nepadá ako manna z neba. Osud neukecáme, ani si ho nevymodlíme.

Zdvihnime prostredník všetkým, ktorí sa usilujú urobiť z dejín bludný kruh. Nie som si istý, či to pomôže, ale skúsiť to treba. Konkrétne! Každý, ako vie, môže a chce. Napríklad vo voľbách hodiť hlas štandardným politickým stranám s členskou základňou, pri prvej príležitosti sa zbaviť mečiarovského volebného systému, zmeniť financovanie politických strán (nech si, napríklad, fašistov platia fašisti), posilniť finančnú a kompetenčnú autonómiu regiónov, odpolitizovať cirkev a štátnu správu a tak ďalej. Až po obnovenie dôvery nadkritického počtu občanov v inštitúcie. A zákaz výkonu politickej roly bez riadneho psychiatrického alebo psychologického vyšetrenia adepta pred nástupom do politickej pozície, vrátane pozície na kandidátkach politických strán.