Ukrajinské knihy

Oceňovaného autora detskej literatúry Volodymyra Vakulenka zastrelili okupanti

Zo záplav textov na sociálnych sieťach sa mi náhodou vynoril rozhovor so Svetlanou Zabužko z roku 2014. Už vtedy po anexii Krymu neomylne predvídala Putinove kroky, ktoré mali za cieľ postupnú úplnú likvidáciu Ukrajiny ako štátu. Hovorila o informačnej vojne, ktorá sa začala po Oranžovej revolúcii v roku 2004, o ruských témach vo verejnoprávnych médiách, o kúpených európskych politikoch a ich nepochopiteľnom mlčaní po agresívnom vpáde Ruska na Krym, o vážnosti hrozby, ktorú svet nevníma.

Iste, normálny človek si nielen vtedy, ale ani pred rokom nedokázal predstaviť zopakovanie ničivej pozemnej vojny s ťažkou technikou a zákopmi ako pred sto rokmi, no najmä mieru krutosti, ktorú je chorá ruská spoločnosť ochotná akceptovať a podporovať. Boli však ľudia, ktorí to videli jasne, poznali svojho suseda a mali so zlom svoju skúsenosť.

Nastal čas, o ktorom písali a hovorili a pred ktorým varovali ukrajinskí spisovatelia už dávno. Po oslobodení niektorých území spod rúk okupantov vidíme trosky miest zbavené života. Rozsah deštrukcie budov a infraštruktúry prekonáva doterajšie konflikty. K slovu sa dostávajú medzinárodné tímy zaznamenávajúce vojnové zločiny, hľadajú a odkrývajú sa masové hroby. Radšej si nepredstavovať, aké dôkazy barbarstva sa skrývajú na území Donbasu a v Mariupole.

Populárneho a oceňovaného autora detskej literatúry Volodymyra Vakulenka zastrelili zblízka dvoma ranami z revolvera do hlavy. Stalo sa to na konci marca v dedine Kapytolivka neďaleko Iziumu v Charkivskej oblasti. Keď ruskí vojaci obsadili dedinu a začali ju prechádzať so zoznamami poskytnutými miestnymi kolaborantmi,

Vakulenko bol pre nich jasným cieľom ako redaktor a organizátor literárnych podujatí a festivalov. Jeho telo našli v masovom hrobe a totožnosť pred pár dňami potvrdil test DNA. Jeho Ockovu knihu opäť vydáva ľvivské Vydavateľstvo starého leva a celý výťažok z predaja je určený na podporu Vakulenkovho autistického syna, ktorého vychovával sám.

Keď sa prechádzam v našich kníhkupectvách takmer rok po začiatku šokujúcej ruskej vojny proti nášmu susedovi, veľmi mi chýbajú ukrajinské knihy preložené do slovenčiny. Na to, aké dôležité posolstvá v sebe nesú, je ich stále zarážajúco málo. Možno by nebolo zlé začať Vakulenkovými hravými detskými veršami a pokračovať vážnymi knihami, ktoré by nám otvorili oči. Pretože v skutočnosti nežijeme v blázinci mimo reality, ale v srdci Európy v existenčnom ohrození.