Záhada školy, kde takmer všetci prepadli
Škola v Trebišove nechala prepadnúť skoro všetkých žiakov. Obhajuje ju aj poslanec György Gyimesi, ktorého mama tam učí
Keď prichádza v horúcom júlovom dni po úzkej poľnej cestičke mladý Marek, na chvíľu to miesto nevyzerá ako zaprášený vyšliapaný chodník plný odpadkov vedúci do osady v Trebišove. Na bicykli vyzerá dvadsaťročný potetovaný mladík bez trička aj v tejto scenérii ako filmová hviezda v slnečnej Kalifornii.
Na Marekovi vidno, že by rád z Trebišova utiekol čo najďalej. Ale doma, v pozliepanej chatrči, ho čaká žena a ročné dieťa. Marek chodí na stavbárske brigády, kde si zarobí 15 eur za deň. S takýmto zárobkom a životom v jednom z najbiednejších get na Slovensku sa odnaučil s nádejou dívať do budúcnosti. Na otázku, či má svoje vysnívané povolanie, odpovedá s otáznikom: murárčina?
No rozhovorí sa, keď spomína na svoju minulosť, hodnú filmovej postavy. Vyrastal v osade v Michalovciach, ktorá sa hroznými podmienkami vyrovná tej trebišovskej. Fetovať začal v škole, s kamarátmi skúšal toluén a pravidelne spolu utekali z vyučovania. Pri fetovaní ich nachytala polícia a Mareka poslali do ústavu.
„Bol som asi taký starý ako on,“ukazuje Marek na malého chlapca, ktorý sa vedľa neho hrá so zatúlaným šteňaťom. Môže mať maximálne 10 rokov. Marek by sa asi do ústavu nedostal, keby jeho matku nevzali do nemocnice s chorým srdcom a otec nebol v base.
Vyrastal v reedukačnom ústave Mlynky – Biele vody pri Spišskej Novej Vsi, v šestnástich ho preložili do reedukačného centra v Sološnici pri Malackách. Na tie časy spomína najradšej. Vychodil učňovku v Bratislave a popritom brigádoval na golfovom ihrisku.
Hrával súťaže v pingpongu pod vedením dobrého trénera. „Bol som rád v Bratislave. Mal som tam pod rukami všetko – robotu, peniaze, bývanie v čistom. Všetko,“hovorí. „Tu vôbec nič neni. Akurát na fetovanie a ničenie,“hovorí.
NEKONEČNÍ ŠTUDENTI DVOJROČNÝCH ODBOROV
Do Bratislavy to má teraz Marek ďaleko. Keď odišiel z ústavu a ostal žiť sám, vrátil sa tam, kde v detstve začínal. Už nefetujem, dodáva a vycerí biele zuby. Bojí sa, že by mu potom vypadali.
Podobne ako on má väčšina detí z vylúčených komunít oveľa ťažší štart do života než ich iní rovesníci. Tak ako pri Marekovi aj iných tínedžerov nechal náš vzdelávací systém bez šance, aby už nežili ako ich rodičia.
Hneď pri osade v Trebišove funguje už štvrtý rok škola, ktorá by mala pomáhať deťom vymaniť sa z generačnej chudoby. No Súkromná stredná odborná škola na Ulici 29. augusta hneď v prvý rok svojho fungovania nechala prepadnúť 90 percent žiakov, teda viac ako štyristo študentov. Ďalší školský rok opakoval ročník takmer každý druhý žiak, celkovo asi 250 detí.
Štátna školská inšpekcia v roku 2020 školu preverila a objavila také závažné porušenia, že ihneď navrhla ministerstvu školstva najprísnejší trest – vyradenie zo siete škôl. Podala aj podnet na NAKA pre podozrenie zo subvenčného podvodu.
Štát minulý rok školu oficiálne vyradil zo siete škôl, no iba nakrátko. Škola sa odvolala a vo februári ministerstvo svoje rozhodnutie zrušilo. Škola tak naďalej pokračuje vo vyučovaní a dostáva príspevok od štátu. NAKA už začala trestné stíhanie pre zločin subvenčného podvodu, nikoho zatiaľ neobvinili.
Na túto strednú odbornú školu chodí aj Marek. A to aj napriek tomu, že na jednu strednú školu chodil už v Bratislave. Rozprávali sme sa s ním vlani v júli, keď čerstvo ukončil druhý ročník v dvojročnom odbore stolár. Vysvetľoval, že od septembra pôjde do školy znova. Už presne nevedel, či sa do školy vrátil preto, že prepadol a zopakuje si druhý ročník, alebo nastúpi znova do prvého ročníka.
„Kto chce, chodí tam, a kto nechce, nepokračuje. Komu je lepšie ísť do práce, tak ide. A komu nie, ostáva,“krčí plecami.
Do školy podľa Mareka chodia aj starší ľudia, aj mladé matky. S dieťaťom tam chodí aj jeho žena, študuje v odbore krajčírka. Podľa Mareka má dieťa odložené vedľa v postieľke, kým sa učí.
Každý mesiac dostane Marek zo školy 50 eur. Tvrdí, že peniaze dostane, pokiaľ do školy chodí viac ako polovicu dní v týždni. Pokiaľ chodí do školy menej, dostane iba 25 eur.
Trebišovské geto patrí spolu s košickým Luníkom IX medzi najväčšie na Slovensku. Na osadu akoby štát pozabudol. Ak by ste tam čakali plno terénnych pracovníkov či dobrovoľníkov, ktorí by pomáhali ľuďom von
Vysvedčenie sme nedostali. Mikuláš
žiak preverovanej strednej školy
z chudoby, ste na omyle. Keď je vonku horúco a sparno, počasie znásobuje všetky hrôzy geta – smrad, prach, špinu aj unavené sklenené oči obyvateľov. V sychravej jeseni je zasa všade plno blata. Zápach, ten preráža v každom ročnom období.
Pri rozpadnutej bytovke stojí Mikuláš, na ktorého ukážu prstom ako na žiaka tejto odbornej školy. Základnú školu ukončil v 8. ročníku ako 17-ročný. Mikuláš hovorí, že v súkromnej strednej škole skončil druhý ročník, nedá sa pochopiť prečo, v septembri sa však znova vracia do školy. Ani sám Mikuláš nevie, či ide do prvého alebo druhého ročníka. Nevie, či prepadol, a nevie ani to, či má na vysvedčení päťky. „Neznam, vysvedčenie sme nedostali,“mykne plecami.
Dvojročné stredné školy vyrástli v posledných desaťročiach aj pri iných osadách. Žiaci tam nerobia maturitu a nedostávajú ani výučný list. Berú tam aj deti, ktoré sa na základnej škole nedostali až do deviateho ročníka, na záver dostanú vysvedčenie o záverečnej skúške a s takouto školou môžu robiť jednoduché a pomocné práce.
Mikuláš tvrdí, že do školy chodí aj jeho otec a sestra. Po chvíľke dodá, že dva roky predtým študoval aj na Cirkevnej strednej odbornej škole sv. Jozafáta v Trebišove. Načo sa chcel znova vrátiť do školy? Na to Mikuláš odpovedať nevie. Zo základnej školy vyšiel ako 17-ročný a odvtedy si ho už niekoľko rokov posúvajú slovenské stredné školy. Napriek tomu nemá veľkú šancu na dobré zamestnanie.
NA GEODÉZIU CHODIL NEVIDIACI
Keď sme sa do Trebišova vrátili v októbri, ráno bolo pred školou rušno. Cez vysokú bránu v trebišovskej škole sa dostať nedá a ani po zazvonení nás dnu nepustia – odkazujú, že na otázky odpovedia iba emailom. Cez okno to v triedach vyzerá ako na technických prácach – žiaci pracujú s drevom, režú, šmirgľujú.
Podnet na školu podala školská inšpekcia ešte v roku 2020 pod vedením vtedajšej hlavnej školskej inšpektorky Viery Kalmárovej, upozornila ich neďaleká Cirkevná stredná odborná škola sv. Jozafáta.
Inšpekcia napríklad zistila, že na odbor stavebníctvo, geodézia a kartografia prijali aj žiaka so závažnou poruchou zraku. Na odbor stavebná výroba zasa prijali žiaka po neúspešnej transplantácii obličiek, ktorý chodil na pravidelnú dialýzu.
Podľa inšpekcie pochybenia nemali iba formálny charakter. „Naopak, majú za dôsledok priamy negatívny vplyv na budúce profesijné uplatnenie jednotlivých skupín žiakov školy tým, že sa im neposkytuje vzdelanie primerané už predtým dosiahnutému stupňu vzdelania alebo ich potrebám a možnostiam.“
V trestnom oznámení inšpekcia tvrdila, že škola dostala v roku 2019 o 132-tisíc eur a v roku 2020 o 521-tisíc eur viac, než na čo mala podľa zákona nárok.
ROČNE VYŠE DVOCH MILIÓNOV EUR
Štát dáva do vzdelávania sociálne znevýhodnených žiakov veľké peniaze, efektivitu ich využitia už nesleduje. Niektoré školy by potrebovali ešte viac, pretože so žiakmi pracujú poctivo. U iných je to presne naopak.
Súkromná odborná škola v Trebišove mala prvý školský rok takmer 500 žiakov. Na každého od štátu dostala na jeden rok normatív od 4-tisíc po viac ako 4 600 eur (podľa študijných odborov). V priemere za rok dostala škola od štátu dva milióny.
Odvtedy počet žiakov stúpa, v druhom roku ich bolo 600, vlani už takmer 650 žiakov. Pri sume 4000 eur na žiaka by to bolo za dva roky 5 miliónov.
V roku 2020 nechala škola prepadnúť až 91 percent žiakov (451 žiakov), v roku 2021 prepadlo 41 percent (248) a v roku 2022 13 percent žiakov (80). Prepadnutým žiakom štát zaplatí ďalšie štyri tisícky za školský rok, v ktorom sa budú učiť to isté. Nehovoriac o tom, aké výdavky pre štát znamená mladý človek bez vzdelania a práce.
Škola dostala od štátu stovky tisíc eur aj na sociálne štipendiá. V septembri ich dávali 270 žiakom, na konci roka v júni už 405. Suma na jedného žiaka sa hýbe približne okolo 40 eur.
Viacero žiakov nezávisle od seba nám povedalo, že každý mesiac dostanú zo školy 50 eur. Škola tvrdí, že ide o riadne štipendium podľa zákona.
Škola tvrdí, že o prepadávaní jej žiakov sa hovorí manipulatívne. Bráni sa tým, že žiaci prepadli v dôsledku prerušenia vyučovania počas prvej vlny covidu. Žiaci sa druhý polrok učili iba do februára. Škola ich dištančne vzdelávať nedokázala. „Nakoľko ich domácnosti nedisponujú priestorovým a potrebným technickým vybavením, nakoľko takmer 100 percent žiakov pochádza z marginalizovanej rómskej komunity,“odpovedá škola.
Keďže sa žiaci neučili, škola nemala podklady, na základe ktorých by žiakov hodnotila. Keďže „odborné teoretické vzdelávanie spolu s praktickou prípravou tvorí až 87 percent z celkového počtu vyučovacích hodín“a žiaci obsah hodín nesplnili, škola im vyhlásila komisionálne skúšky.
„Z dôvodu neúspešného vykonania komisionálnych skúšok plnoletí žiaci alebo zákonní zástupcovia žiakov požiadali riaditeľku školy o povolenie opakovať ročník,“tvrdí škola. Žiaci logicky opravné skúšky neurobili, keďže sa pre covid niekoľko mesiacov neučili.
AKO SA O ŠKOLU ZAUJÍMAL GYIMESI
Keď inšpekcia podala podnet na vyradenie školy, začal sa o ňu zaujímať poslanec OĽaNO György Gyimesi. Hoci nie je členom školského výboru v parlamente, podľa informácií Denníka N požiadal predsedu školského výboru Richarda Vašečku (OĽaNO) o poslanecký prieskum na ministerstve školstva. Ministerstvo potvrdilo, že Gyimesi a Vašečka sa zúčastnili poslaneckého prieskumu v novembri 2020, a to v súvislosti s trebišovskou odbornou školou.
„Ministerstvo v zmysle zákona poskytlo poslancom kompletnú informáciu o prebiehajúcich konaniach, keďže však išlo o neukončené konania, boli poskytnuté informácie neverejné a poslanci sa zaviazali dodržať v súvislosti s nimi mlčanlivosť,“tvrdí ministerstvo.
Vašečka neodpovedal na otázky ani po viacerých vyzvaniach cez telefón, SMS či email.
Gyimesi vysvetlil, že o školu sa zaujímal preto, lebo tam učí slovenčinu jeho matka. „Je dôchodkyňa, chodí tam niekoľko dní do týždňa, a takto si privyrába,“vysvetľuje poslanec.
Je rád, že odborná škola sa ubránila a nezatvorili ju. „Škola vyradená nebola, pretože všetky výmysly štátnej školskej inšpekcie sa ukázali ako nepotvrdené,“hovorí Gyimesi.
Donedávna bol riaditeľom neďalekej cirkevnej odbornej školy Slavomír Partila – a bol to práve on, kto dal podnet na inšpekciu, aby prišla preveriť túto trebišovskú školu. Partila bol v októbri po odchode SaS z vlády hlavným kandidátom na post ministra školstva. Jeho meno bolo už takmer vo finále a čakal na stretnutie s prezidentkou.
To sa nakoniec neudialo a do paláca dorazilo iné meno, a to Jána Horeckého. Partila sa stal jeho štátnym tajomníkom. V novej funkcii sa Partila odmietol k trebišovskej škole vyjadriť.
Aj nová hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská sledovala prípad trebišovskej školy a stála za prácou inšpektorov. Štofková Dianovská kritizuje, že inšpekcia nemá výraznejšie právomoci na pokutovanie nezákonného správania škôl. „Pre inšpektorov je to veľkým sklamaním, pretože na to vynaložia veľa úsilia, kým prípad zmapujú, vzhľadom na závažné porušenia platnej legislatívy,“tvrdila vlani v rozhovore.
Škola si najala kvalitnú právnickú kanceláriu a ministerstvo školstva svoje rozhodnutie muselo zmeniť. Vo februári tohto roka tak oficiálne nedošlo k vyradeniu zo siete škôl. Ministerstvo to vysvetľuje zmenou zriaďovateľa. „V uvedenom prípade došlo k zmene skutkových okolností a vo vzťahu k predmetnej škole došlo k zmene zriaďovateľa,“vysvetľuje ministerstvo.
Škola zaplatila pokutu a funguje ďalej. Predošlým zriaďovateľom bola nezisková organizácia Biela voda, ktorá zriaďuje aj strednú odbornú školu v Kežmarku. Novým zriaďovateľom je Martin Farbar, ktorý je uvedený ako zástupca riaditeľa Základnej školy Ivana Krasku v Trebišove.
„Spolupracoval som aj v minulosti s bývalým zriaďovateľom, boli sme v kontakte. Len sme sa dohodli na tom, že ja prevezmem riadenie tejto školy,“vysvetľuje Farbar. Kritiku školy označuje za tendenčnú. Podľa neho učitelia hodnotili žiakov objektívne, a keďže pre covid nemohli chodiť do školy, všetci prepadli.
K prebiehajúcemu vyšetrovaniu na NAKA sa súkromná stredná odborná škola nechce vyjadrovať. „Naše stanovisko zverejníme po ukončení vyšetrovania,“odpovedá škola.
Škola vyradená nebola, pretože všetky výmysly štátnej školskej inšpekcie sa ukázali ako nepotvrdené. György Gyimesi
poslanec OĽaNO