Prečo sme obmedzili sociálne siete

Sme príliš citliví, ak nás ničí nenávisť v internetových diskusiách a máme chuť odísť z Facebooku?

Speváčku Katarínu Koščovú negatívne správy a nenávistné komentáre na sociálnych sieťach natoľko frustrovali, že sa takmer úplne odstrihla od virtuálneho sveta. Ako opisovala v nedávnom rozhovore pre Denník N, keď sa na Facebooku vyjadrovala k spoločenským témam, často čelila záplave hejtu. „Je tam veľká komunita konšpirátorov, bola to pre mňa nepríjemná stoka. Aj preto som Facebook na začiatku pandémie zrušila, vedela som, že sa to bude zhoršovať,“povedala.

Rozprávali sme sa s tromi ľuďmi, ktorí sú na tom podobne. Pre Košičanku Evu boli diskusie na Facebooku také frustrujúce a ubíjajúce, že ho úplne prestala používať. Dávid si dal od sociálnych sietí na istý čas pauzu, a hoci sa tam nakoniec vrátil, prestal aspoň čítať diskusie, z ktorých mal úzkostné pocity. Filipovi sa podarilo odísť z Instagramu, ale v odchode z Facebooku mu zatiaľ bránia pracovné povinnosti.

ZMENA PRIŠLA TAKMER OKAMŽITE

Eva má 33 rokov a žije v Košiciach. Zhruba pred rokom sa rozhodla prestať chodiť na Facebook. Úplne ho nezrušila len kvôli fotkám a spomienkam, ktoré na ňom zbierala vyše 10 rokov. Odinštalovala si však aplikáciu.

„Dôvodom boli hoaxy o očkovaní a šialene vulgárne diskusie pod príspevkami. Už som nestíhala nahlasovať porušenia noriem komunity, tak ako ich potom mohol niekto stíhať kontrolovať?“hovorí. Čítať diskusie bolo pre ňu ubíjajúce a frustrujúce. „Nevedela som pochopiť zmýšľanie komentujúcich. Pri čítaní diskusií som sa pristihla pri tom, že sama nahlas nadávam. Hnev z internetu sa preniesol veľmi reálne do môjho života. Bola som často smutná až bezradná,“opisuje Eva.

Po odstrihnutí sa od Facebooku používala iba aplikácie Denníka N a Aktualít, aby sa dostala k správam. „Nemám pocit, že by som nepoužívaním Facebooku za ten rok o niečo prišla. S kamarátmi som v kontakte na četovacích aplikáciách a s rodinou telefonicky. Nikto si ani nevšimol, že som preč, keďže som toho na Facebook aj tak veľa nepridávala.“

Po teroristickom útoku na Zámockej však začala Facebook zase sporadicky navštevovať. Hlavne preto, aby pridala svoju účasť pri záujme o spomienkové pochody, zhromaždenia a koncerty. „Raz som aj otvorila diskusiu pod článkom k podujatiu, na ktorom som sa zúčastnila a kde bola aj moja fotka. A z tej zloby sa mi chcelo plakať,“priznáva. Facebook je podľa nej stoka, ktorá ničí duševné zdravie a charaktery ľudí.

Po odchode zo sociálnej siete takmer okamžite pocítila zmenu k lepšiemu. „Všimla som si, že netrávim toľko času s mobilom v ruke nezmyselným skrolovaním. Uľavilo sa mi aj psychicky, nebola som taká podráždená,“opisuje. „Aj napriek tomu, že správam ako takým sa nevyhýbam, sledujem dianie vo svete aj na Slovensku, vnímam ich cez vlastný úsudok, nie cez komentáre anonymných trollov na Facebooku.“

NAJHORŠÍ JE TIKTOK, POTOM FACEBOOK

Dávid je rovnako ako Eva z Košíc a blíži sa k tridsiatke. Hoci dnes sporadicky sleduje všetky sociálne siete, zažil aj obdobie, keď ich musel radikálne obmedziť. „To, čo sa deje v komentároch, mi niekedy spôsobuje až mierne úzkostné bolesti na hrudi,“hovorí. „Možno to trochu preháňam, ale je to taký ten nepríjemný pocit, keď vám je akoby fyzicky zle z toho, v akej krajine, s akou vládou a s akými ľuďmi žijeme.“

Najhoršie je to podľa neho na sociálnych sieťach hlavne s nenávistnými komentármi. „Čítal som, ako ľudia obhajujú vraha dvoch chlapcov z Teplárne, čítal som, ako niektorí vyzývajú na bitky, vraždy, ako sa stotožňujú s nacistickou ideológiou, ako nadávajú na ženy, ako vyzývajú na prevraty, ako nadávajú politikom, ako obhajujú vojnu na Ukrajine, velebia Putina, velebia komunizmus spred dávnych rokov, ako nenávidia EÚ,“vymenúva Dávid.

Najhoršie veci sa podľa neho dnes dejú na TikToku, potom nasledujú diskusie na Facebooku. Priznáva, že v minulosti diskusie aj sám rád čítal, ale keď sa v nich začala stupňovať nenávisť, musel to rázne obmedziť. „Jednak čítanie správ, ale aj sledovanie určitých stránok. Alebo som to raz riešil aj odinštalovaním aplikácie na určitý čas,“približuje Dávid.

Všetkých priateľov, ktorí mali negatívne alebo až nenávistné názory, zmazal. A podľa jeho slov ich bolo viac než dosť. „Niektorým som skúsil dohovoriť a niektorým som len obmedzil viditeľnosť príspevkov. Osobne politiku ani polarizujúce témy neriešim, nemám rád konflikty a nemám dobré vyjadrovacie schopnosti, aby som dokázal rýchlo argumentovať.“

Keď sa skúsil na mesiac odstrihnúť od všetkých správ, neprinieslo to žiadnu výraznú zmenu. „Aj tak sa to k vám nejako dostane v práci, medzi priateľmi, rodinou alebo len tak započujete rozhovor v MHD,“vysvetľuje.

Keď dnes počuje alebo si prečíta nejakú negatívnu správu, snaží sa, aby si to veľmi nepripúšťal. Nepríjemné pocity uňho zvyčajne trvajú len chvíľu. „Žijem aj napriek tomu šťastným životom, ale viem, že bez takýchto negatívnych správ by to bolo určite lepšie,“hovorí. „Azda sa raz dožijeme spoločnosti, kde sa každý toleruje a žije svoj život bez toho, aby potreboval riešiť ostatných,“dodáva.

VNÍMAŤ, ALE NAPLNO NEPREŽÍVAŤ

Prečo je na sociálnych sieťach toľko nenávisti a zloby? Podľa psychológa Jána Hrustiča hnev, ktorý cítime, sa v nás ukladá a musí sa nejako ventilovať. „Nie je ako hematóm, že ho telo spotrebuje. Hnev v nás zostáva a ventiluje sa len vtedy, keď má adresáta. Úlohou hnevu je pritom vždy deštrukcia,“vysvetľuje psychológ.

Na internetových fórach sa podľa neho nenávistne prejavujú ľudia, ktorí majú v sebe veľmi silnú nálož hnevu a majú možnosť si ho takýmto spôsobom ventilovať. „Sociálne siete im dávajú priestor, aby sa agresívne ventilovali, pretože im poskytujú istý druh anonymity. Keď zo seba chrlia hnev, dostáva sa im satisfakcie, lebo napätá nálož hnevu sa v nich postupne uvoľňuje,“približuje Ján Hrustič. „Nie sú však natoľko kultivovaní, aby svoj hnev prejavovali nezraňujúcim spôsobom.“

Hnev je podľa psychológov reakciou na frustráciu. „Keď je človek frustrovaný, úlohou hnevu je odstrániť prekážku, ktorá nám bráni v dosiahnutí našej potreby. Je to vrodený reflex. Nemôžeme za to, že sa v nás aktivuje hnev, ale môžeme za to, ako s tým hnevom kultúrne narábame,“dodáva psychológ.

„Keď čítame nejaké agresívne vyjadrenia, agresivita z toho obsahu do nás nasiakava. Či chceme, alebo nechceme, zmocňuje sa nás,“vysvetľuje psychológ spôsob, ako na nás pôsobí nenávistný obsah na internete.

Čo s tým? Podľa Jána Hrustiča je jediným riešením odísť a takéto agresívne prejavy nečítať. Radí tiež venovať menej pozornosti negatívnym veciam, na ktoré nemáme reálny dosah, ale frustrujú nás. „Samozrejme, môžeme tie informácie vnímať, ale nemali by sme sa do nich tak intenzívne ponárať a prežívať ich.“

S VOJNOU FACEBOOK PRERAZIL DNO

Filip Květoň nemal problém s tým, aby sme v článku uviedli jeho celé meno. Má 31 rokov,

„Zo začiatku som sa opäť snažil argumentovať s ľuďmi na opačnej strane názorového spektra. Ale bojovať proti hlúposti, najmä ak na nich argumenty vôbec neplatia a človek vyvracaním ich klamstiev a hľadaním faktov strávi celé hodiny a ich to vôbec nezaujíma a pokračujú v ďalších klamstvách, ma robilo smutným.“Filip Květoň

pochádza z Prešova, ale od štúdia na vysokej škole býva v Bratislave.

Téma frustrácie zo sociálnych sietí ho zaujala už dávnejšie.

„Začal som to celé veľmi vnímať v decembri 2019, keď sa po tragickom požiari v Prešove ľudia v skutočnom svete prejavovali ľudsky, ale na internete to bolo zlé – vládli tam konšpirácie, závisť,“spomína Filip.

Bol z toho frustrovaný aj preto, lebo ako Prešovčan to vnímal aj osobne. „V tom čase som čo najmenej používal sociálne siete a v kontakte som ostával len s ľuďmi, ktorí mi za to stáli,“hovorí.

Filip vyštudoval chémiu a biotechnológiu, takže keď sa začala pandémia covidu, snažil sa ľuďom v komentároch na sociálnych sieťach predkladať fakty. Ale všetky negatívne tendencie, ktoré sa začali v internetových diskusiách presadzovať, ho postupne znechutili. „Diskusie sa nedali čítať, ľuďom už nešlo o fakty a pravdu, ale len o prezentovanie ich názoru, ktorý často nebol podložený ničím,“vraví.

Vtedy prestal sledovať všetky profily médií na Facebooku. „Nechcel som to vidieť a žiť tým, ostali mi len stránky útulkov a skupiny na výmenu rastlín.“

V tom čase zvažoval, že by úplne opustil sociálne siete, ktoré sú spojené so získavaním interakcií (lajky, komentáre, zdieľania), a ostal s ľuďmi v kontakte iba pomocou četovacích aplikácií. „Naozaj sa mi podarilo opustiť len Instagram a bolo to oslobodzujúce. Hoci mi osobne neprišiel ako horšia sociálna sieť, celá tá pozlátka spoločnosti, kde sa všetci hrajú na dokonalých a na ľudí bez problémov, bola pre mňa frustrujúca,“priznáva.

Pripravoval sa aj na odchod z Facebooku, ale pre pracovné povinnosti, ktorých súčasťou je aj spravovanie stránok a facebookových skupín, to nakoniec odložil.

Keď sa začala vojna na Ukrajine, Facebook podľa Filipa prerazil dno. „Zo začiatku som sa opäť snažil argumentovať s ľuďmi na opačnej strane názorového spektra. Ale bojovať proti hlúposti, najmä ak na nich argumenty vôbec neplatia a človek vyvracaním ich klamstiev a hľadaním faktov strávi celé hodiny a ich to vôbec nezaujíma a pokračujú v ďalších klamstvách, ma robilo smutným.“

Keď dnes zachytí nejakú výbušnú tému, nazrie do diskusie, no aktívne sa do nej nezapája. Po chvíli sa radšej vypína a ostáva v kontakte s reálnymi ľuďmi. „Naučil som sa, že tak ako to bolo pri spomínanej tragédii v Prešove, ľudia sú v realite lepší ako v sociálnej bubline, kde sa skrývajú za pomyselnú anonymitu.“

VÍŤAZIA TÍ S HRUBŠOU KOŽOU?

Klinická psychologička a psychoterapeutka Hana Ševčíková sa s prípadmi odchodu zo sociálnych sietí nestretáva ani tak u svojich klientov, ako skôr vo svojom okolí. Nemusí podľa nej ísť vždy o to, či je človek zraniteľný alebo, naopak, dosť psychicky odolný. „Hejty napríklad môžu intenzívnejšie zasiahnuť exponovaných ľudí – politikov, novinárov, umelcov, alebo jednoducho človeka v nejakom zložitejšom období či v nejakej zvlášť citlivej téme, napríklad ak sa to týka jeho blízkych alebo svetonázoru, hodnôt,“vysvetľuje psychologička.

Ako dodáva, je v poriadku, ak sme v takýchto situáciách krehkí a citliví. „Je dôležité si svoju krehkosť a citlivosť pestovať a uvedomovať, pretože nás môžu ochrániť od toho, že sa budeme opakovane vystavovať situáciám, ktoré sú pre naše – aj duševné – zdravie ohrozujúce,“hovorí.

Krehkosťou sa podľa nej môžeme občas aj nechať viesť. „Tak ako cítime nevoľnosť, keď zjeme pokazené jedlo, a vnímame to ako dôležitý signál a už sa tomu jedlu vyhýbame. Ak nami zatrasú nenávistné komentáre, asi by sme ich nemali konzumovať alebo nemali konzumovať v takej miere alebo takým spôsobom – jednoducho, niečo s tým spraviť,“radí psychologička.

Ak máme pocit, že iní ľudia to zvládajú lepšie, môže to byť podľa odborníčky aj výsledkom nášho vzťahu k sebe, alebo sa to môže týkať splošteného prostredia, ktoré vytvárajú sociálne siete. „Tam ako víťazi vychádzajú práve ľudia, ktorých sa to nedotýka, lebo so svojou krehkosťou nie sú v kontakte – vydržia každú diskusiu, odpíšu na všetko, bez hlavy a päty, argumentov, ladu aj skladu. Ale nie som si istá, či je práve toto ‚lepším zvládaním‘ situácie.“

Na sociálnych sieťach podľa psychologičky často víťazia tí, čo majú hrubú kožu, a nie argumenty. „V niektorých situáciách je dobré sa o seba postarať aj takým spôsobom, že sa stiahneme a nevystavujeme sa toxickým kontaktom v toxickom prostredí. Takže môžeme byť radi, že to ‚nezvládame‘, pretože toto nezvládanie nás môže uchrániť a obrátiť našu pozornosť na produktívnejšie, zdravšie a príjemnejšie zážitky,“dodáva Ševčíková.

MÔŽU PRÍSŤ AJ ABSTINENČNÉ PRÍZNAKY

Ak niekoho prostredie sociálnych sietí psychicky zaťažuje a berie mu veľa času, odchodom sa mu podľa psychologičky určite uľaví. Na druhej strane aj po bezduchom skrolovaní môže ostať prázdne miesto. „Človek tiež môže prísť napríklad o nejaké zaujímavé informácie, kontakty, možno zábavu,“hovorí Hana Ševčíková.

Treba rátať aj s tým, že na začiatku môžu prísť aj abstinenčné príznaky. „Rýchly prístup k sociálnym sieťam v našom mozgu vyvoláva veľmi rýchlu chemickú odmenu, ktorú sotvakde takto lacno ‚kúpime‘, a to či už v pozitívnom (zbieranie laikov), alebo negatívnom (pohoršovanie sa nad ľuďmi z inej názorovej skupiny) zmysle.“

Podľa psychologičky to vtedy musíme vydržať, ako keď sa snažíme odnaučiť fajčiť. To znamená, že sa na to treba pripraviť a rozumieť tomu, čo sa deje. „Ak to človek vydrží, môže si nájsť, prípadne sa jednoducho vrátiť k iným zdrojom informácií, zábavy i kontaktov.“

AKO SI BUDOVAŤ ODOLNOSŤ VOČI NEGATIVIZMU?

Ak ešte stále hľadáte odpoveď na otázku, či by ste mali zo sociálnych sietí odísť alebo ich naďalej používať rovnako ako doteraz, klinická psychologička na to nemá jednoznačnú odpoveď. „Pre niekoho je cesta, že sa zo všetkého odhlási. Iným postačí, keď si na sociálne siete určia nejaký čas alebo ich majú len v niektorých zariadeniach, aby ich nemali poruke stále,“hovorí Hana Ševčíková.

Ďalším spôsobom je prísne rozlišovať, s kým, v akom prostredí, v akých skupinách sa na sociálnych sieťach stretávať. Vyžaduje si to však viac práce – vytriediť si priateľov, skupiny, sledované médiá alebo sa zamerať len na témy, ktoré sú pre vás dôležité. „Je dobré, aby si to človek utriedil a ohraničil,“radí psychologička.

Niektorí na sociálnych sieťach radi diskutujú. Ak však človeku prekážajú nenávistné komentáre, mal by zvážiť, čo mu diskusie vôbec prinášajú, či sú v niečom obohacujúce alebo je to len neproduktívne utvrdzovanie sa vo svojej pravde. „Podľa toho potom môže svoju energiu a čas venovať niečomu síce menej poruke, ale s ľuďmi, ktorých pozná osobne, s ktorými má vzťah, kde môže mať k dispozícii aj neverbálnu komunikáciu,“uzatvára psychologička.

Tak ako cítime nevoľnosť, keď zjeme pokazené jedlo, a vnímame to ako dôležitý signál a už sa tomu jedlu vyhýbame. Ak nami zatrasú nenávistné komentáre, asi by sme ich nemali konzumovať alebo nemali konzumovať v takej miere alebo takým spôsobom – jednoducho, niečo s tým spraviť. Hana Ševčíková

psychologička