Musíme sa porozprávať o Hitlerovi
S menom nemeckého diktátora a s nacistami dnes máva, kto chce, ako chce. Je to morálna prázdnota, intelektuálne vákuum
Ľudí, ako je Ye, americký hudobník a celebrita predtým známa ako Kanye West, by sme jednoducho mohli odmietnuť len ako neviazaných. Napokon, americké talkšou sa len tak hemžia bigotným táraním.
Ale spýtajte sa sami seba, ako by čo len jeden človek, ktorý prežil holokaust a ešte žije, počúval slová, ktoré Ye vyslovil. Alebo ako ich teraz použije čo len jeden z mnohých popieračov holokaustu.
OHROMUJÚCA NEVEDOMOSŤ
Umelcovou témou bol Adolf Hitler. Raper očividne vidí fūhrera ako ďalšiu pravicovú obeť falošných správ mainstreamových médií podliehajúcich wokeizmu. „Každá ľudská bytosť má niečo cenné, čo môže ponúknuť, najmä Hitler,“trval na svojom Ye. „Na Hitlerovi milujem veľa vecí, veľa vecí,“objasnil: „Som nacista,“priznal a dodal, že „musíme prestať nacistov neustále osočovať.“
Niekoľko dní predtým Ye a ďalší antisemitský popierač holokaustu Nick Fuentes obedovali s Donaldom Trumpom. Nie je to však len odporná rétorika podobných celebrít, čo ich robí nebezpečnými. Je to aj spôsob, akým zároveň propagujú a stelesňujú existujúci trend všeobecnej ignorancie a zlej viery, čo sú predpoklady pre oživenie antisemitizmu, rasizmu a nenávisti.
Ohromujúca je už len samotná nevedomosť. V USA podľa prieskumu 63 percent mladých dospelých nevie, že počas nacistického holokaustu bolo zavraždených šesť miliónov Židov, a 36 percent si myslí, že to bolo „dva milióny alebo menej“. Asi jeden z desiatich si nie je istý, či k šoa vôbec došlo, alebo to rovno popiera. Možno najšokujúcejšie je, že 19 percent mileniálov a zoomerov v štáte New York verí, že to boli sami Židia, ktorí spôsobili holokaust.
NAJPRV SPYTOVANIE
Počas života človeka, ktorý prežil holokaust, prešlo mnoho západných spoločností od Hitlera ako najhoršieho stelesnenia zla v dejinách ľudstva – a nabádania, aby sa už genocída nikdy neopakovala – k ďalšiemu mému, ktorý môžeme využiť na našich sociálnych sieťach.
Šesťdesiate a sedemdesiate roky minulého storočia boli desaťročiami, keď sa široká verejnosť vo väčšine krajín dozvedela o celom rozsahu holokaustu, a preto si ho s úctou pripomínala. Začalo sa to v 60. rokoch 20. storočia významnými nacistickými procesmi v Jeruzaleme a vo Frankfurte, ktoré odhalili genocídu v nových detailoch a napríklad inšpirovali filozofku Hannah Arendtovú k názoru na „banalitu zla“. Pokračovalo to prelomovými biografiami Hitlera v 70. rokoch a americkým televíznym seriálom „Holokaust“, ktorý tiež priviedol Nemcov k novému a trýznivému spytovaniu svedomia.
POTOM PARÓDIA
Od 80. rokov sa však paralelne rozvíja aj ďalší mediálny fenomén. Začalo sa to, keď nemecký časopis Stern publikoval údajný Hitlerov denník. Bola to senzácia, o ktorej sa ukázalo, že je falošná. Bol však stanovený znepokojujúci precedens: fūhrer ako návnada, ktorá zvy