Pacient nesmie doplatiť na zmeny
Sestry prijali stabilizačný príspevok negatívne, hovorí riaditeľ Univerzitnej nemocnice v Bratislave Alexander Mayer. Predpokladá, že začiatkom roka začne personál odchádzať do Borov
Riaditeľ Univerzitnej nemocnice v Bratislave Alexander Mayer dnes nevie, ako bude nemocnica vyzerať o pol roka. Vtedy už má takmer naplno fungovať nová nemocnica Penty na Boroch a on očakáva, že odliv sestier a lekárov príde začiatkom roka.
Ako veľmi vám odľahlo, keď sa vláda dohodla s lekárskym odborovým združením a lekári stiahli výpovede?
Odľahlo nám. Situácia bola veľmi napätá. Najmä preto, že hrozilo, že lekári neprídu do nemocnice, a to ovplyvní, ako bude fungovať. Odľahlo nám, aj keď napätie ostalo. A počas decembra musíme doriešiť situáciu. Budeme podpisovať dodatky a procesovať vyrokované veci, ktoré sú momentálne na stole.
U vás podala výpoveď tretina lekárov, čo by výrazne ohrozovalo zdravotnú starostlivosť. Nakoniec ju stiahli všetci okrem šiestich. Ovplyvnilo to starostlivosť alebo sa dokážete bez nich zaobísť?
Bez tých šiestich lekárov sa dokážeme zaobísť. Poskytujeme plnohodnotnú starostlivosť ako pred výpoveďami.
Predtým, ako sa vláda dohodla s lekárskymi odbormi, ste ohlásili, že rušíte plánované operácie. Vedeli ste ich urobiť v pôvodnom termíne?
Rokovania boli na poslednú chvíľu, keď je možné odvolať pacienta, ktorý sa chystá na operáciu. Čakali sme do posledného momentu, keď sme vyhodnotili, že to už musíme zverejniť, aj keď sú to veľmi nepríjemné a negatívne témy. U pacientov môžu vyvolávať strach. Komunikovali sme pacientom, ktorí v tom termíne mali mať zákrok, že ak nedôjde k výpovediam, budeme ich operovať v dohodnutom termíne. A to sa vo vysokom percente podarilo. Samozrejme, niektoré operácie si vyžadujú špeciálnu prípravu, ktorá sa musela zastaviť, tých pacientov sme posunuli.
Rokovania prebiehali do poslednej chvíle. Zákon, ktorý určoval výšku platov lekárov, parlament schvaľoval posledný deň pred 1. decembrom. Ako veľmi komplikuje vaše fungovanie, ak do poslednej chvíle neviete, či vám na druhý deň nastúpi tretina lekárov alebo nie?
Komplikuje ho to veľmi výrazne. Riaditelia nemocníc, ani ja ako riaditeľ Univerzitnej nemocnice v Bratislave, som nebol ani na jednom rokovaní s Lekárskym odborovým združením. Informácie sme mali sprostredkovane a o to komplikovanejšie bolo nastavovanie jednotlivých krokov. Vyrokované veci majú finančný dosah na chod nemocnice a teraz sa nastavuje, akým spôsobom prídu peniaze do nemocnice, aby sa výplaty mohli vyplácať v takej výške, ako je to dohodnuté v dodatkoch.
Čo to znamená?
K finančnej kompenzácii musí prísť. My ako nemocnica nerokujeme, rieši to ministerstvo zdravotníctva. Robia prepočty, aký to má vplyv na jednotlivé nemocnice. O to viac peňazí bude musieť prísť zo zdravotných poisťovní.
Okrem toho vláda ponúkla stabilizačný príspevok pre všetkých zdravotníkov, okrem lekárov. Tieto zmluvy majú byť podpísané do 19. decembra. Aký je o to záujem?
Univerzitná nemocnica v Bratislave je špecifická. Nie každý s tým súhlasí, ale dovolím si povedať, že žiadna iná nemocnica nie je v takej situácii. Čelíme nielen krízam, ale aj otváraniu novej nemocnice. Nezatváram pred tým oči. Ani nehodnotím, či to je správne alebo nie. Systém to dovolil, rokmi sa to budovalo a dnes tu nemocnica je. Je nespochybniteľné, že keď sa otvorí nová nemocnica v meste, kde ich už je aj tak veľa, najviac na to doplatí Univerzitná nemocnica. Dlho sme diskutovali aj na ministerstve, aj v nemocnici a výsledkom bolo, že sme v júni na ministerstve predložili materiál o stabilizačnom príspevku. O to je situácia komplikovanejšia.
Prečo?
Zamýšľali sme sa, ako stabilizujeme najmä sestry a pomocných zdravotníkov v Univerzitnej nemocnici, kde predpokladáme najväčší odliv. Mal to byť jednorazový príspevok. Nemalo to motivovať iných, aby prešli k nám z inej nemocnice, ani zvyšovať napätie medzi nemocnicami. Komunikoval som s riaditeľmi bratislavských nemocníc, že situácia u nás je vážna a že ako štatutár musím spraviť krok, ktorý stabilizuje personál. Dnes máme na stole stabilizačný príplatok, ktorý u zamestnancov, hlavne u sestier, vyvoláva najmä negatívne emócie.
Prečo?
Naša snaha bola iná a ľudia to vnímajú negatívne. Navrhovali sme inú sumu. Ako riaditeľ nehodnotím, či je to správne alebo nie. Teším sa každej podpore a stabilizácii. Len opisujem, čo to vyvoláva medzi ľuďmi. Budeme sa snažiť komunikovať, že je niečo iné podať návrh a mať ho schválený. Zamestnanci majú veľa otázok. Naša úloha je, aby sme situáciu upokojili. Aby to vnímali ako pozitívne gesto voči zamestnancom. Deje sa to prvýkrát v histórii, treba v tom hľadať pozitíva, aby to ľudia pochopili a prijali.
Vláda schválila 5-tisíc eur pre každého zdravotníka, okrem lekárov. Táto suma je trochu iná pre ľudí v Bratislave a možno iná v menších mestách, kde tiež treba stabilizovať personál, ale náklady na život sú často nižšie. Je správne, že príspevok je rovnaký pre všetkých a všade?
Naše číslo nebolo vymyslené. Snažili sme sa, aby stabilizačný príspevok bol psychologicky zaujímavý pre našich zamestnancov. Vychádzame z konkurenčného prostredia a platových podmienok, aké im ponúkajú.
Vy ste ponúkali sestrám stabilizačný príspevok 20-tisíc, tak?
Prosili sme, aby sme mohli na tú tému vôbec s pánom ministrom rozprávať, a navrhovali sme sestrám a pôrodným asistentkám 20-tisíc za zmluvu na päť rokov. Ďalej sme sa ani nedostali, nerobili sme žiadnu metodiku, keďže sme to nemali schválené.
Je správne, že je príspevok rovnaký pre každého a všade?
Rešpektujem uznesenie vlády a našou snahou bude ľudí presvedčiť, že stabilizačný príplatok je dobrý a treba sa na to pozrieť pozitívne. Nie každý zamestnanec v iných odvetviach dostáva takýto príplatok.
Nespôsobilo oznámenie vlády, že to bude 5-tisíc, u vás ešte zhoršenie situácie, lebo sestry a pôrodné asistentky čakali štvornásobok?
Na začiatku to vyvolalo negatívnu emóciu, ale pevne verím, že to bol len prvotný moment, možno sklamania, lebo očakávali viac. Aj preto, že náklady na život a fungovanie v Bratislave sú iné. Máme porady s vedúcimi zamestnancami a verím, že to bude prijaté pozitívne.
Bratislava má inú situáciu, lebo bude otvorená nová nemocnica Bory, ktorú vlastní finančná skupina Penta. Bude mať 405 lôžok. Už viete, koľko lekárov a sestier dá výpoveď a pôjde do Borov?
Nevieme, aj keď som si vyžiadal rokovanie na ministerstve zdravotníctva. Dať výpoveď a ísť pracovať do inej nemocnice je právo každého zamestnanca. My ako vedenie nemocnice nehodnotíme, či je to správne. Pre nás je dôležité, aby sme to vedeli. Očakávame, že odchodov bude viac a budú nabiehať postupne, ale jednotlivé pracoviská musia fungovať ďalej. Sme univerzitná nemocnica, okrem poskytovania starostlivosti tu prebieha vzdelávanie študentov. Nežiadame, aby sa zastavil odliv ľudí, ktorí chcú pracovať v inej alebo novej nemocnici. Žiadame len, aby sme o tom vedeli, aby sme sa vedeli nachystať.
A ak bude situácia vážna, aby sme vedeli zlúčiť pracoviská. Neviem, čo nás čaká, ale nesmie na to doplatiť pacient. Nesmie sa stať, že nám dajú lekári, sestry či iný personál výpoveď a v Boroch či inej nemocnici ešte nebude dané pracovisko otvorené a ostane prázdne miesto, na čo doplatí pacient, lebo nedostane starostlivosť. Bojíme sa toho, a preto žiadame, aby s nami komunikovali. Nechceme vedieť mená, ale musíme byť nachystaní, aby sme vedeli zabezpečiť starostlivosť. To je naša jediná požiadavka.
Nemocnica na Boroch otvorí lôžkovú časť v apríli budúceho roka. V júni by mala prísť pôrodnica a urgentný príjem. Kedy príde najväčší odliv?
Keď hovoríte, že v apríli, tak určite dva mesiace predtým. Istú skupinu musíte zamestnať už predtým, ako chcete niečo otvoriť, aby sa s nemocnicou zžili a nastavili procesy. Neočakávame skokovo veľký odliv zdravotníkov, budú odchádzať postupne.
Bojíte sa, ako to bude vyzerať v máji či júni budúceho roka?
Nejde tu o to, či sa bojím alebo nie. Skôr je to rešpekt pred tým, ako to bude vnímať verejnosť či zamestnanci. Veľmi ťažko sa to komunikuje. Musíte veci nastaviť, aby fungovali, a máte partnera, ktorý je silný hráč na trhu a ponúka novú nemocnicu, krásne priestory…
Ponúka vyššie mzdy?
Z rozhovorov s ľuďmi, ktorí boli oslovení, predpokladám, že vyššie mzdy ponúkajú lídrom oddelení. Pri radových zamestnancoch – lekároch, sestrách – nemám informácie, aké platy im ponúkajú. Niečím ich budú musieť motivovať, preto predpokladáme, že tam je nejaký rozdiel. Preto sme navrhovali sumu motivačného príspevku 20-tisíc. Malo to byť na päť rokov. Keď si to rozrátate, je to mesačne 300 až 400 eur. To by mohol byť rozdiel v plate pre zdravotnú sestru.
Najväčší problém Univerzitnej nemocnice v Bratislave sú zrejme sestry.
Myslím si, že to tak je vo väčšine nemocníc.
V rámci Univerzitnej nemocnice v Bratislave, ktorá má päť budov, prevádzkujete tri pôrodnice. V júni otvoria pôrodnicu na Boroch. Keď si sestry počas tohto leta čerpali dovolenku, mali ste problém
a nevedeli ste zabezpečiť, aby všetky matky boli s novorodencami po pôrode, alebo si nevedeli vybrať pôrodnicu a niektoré museli ísť tam, kde bolo miesto. V pôrodnici v Petržalke stále ženy rodia oddelené len závesmi. Čo očakávate, že sa stane, keď otvoria pôrodnicu na Boroch? Budete musieť zlučovať pôrodnice?
Nemáme oficiálne informácie od vedenia Borov, ale z toho, čo vieme, majú s pôrodnicou pomerne ambiciózne plány. Jedna vec je získať primára či vedúceho, ktorý odíde z Univerzitnej nemocnice a bude robiť primára na Boroch. Obávame sa, že lekár, ktorý od nás odíde, si so sebou vezme kolektív alebo sestry. To nevieme odhadnúť. Ak sa dostaneme do situácie, že nebudeme vedieť prevádzkovať dané pracovisko, a to akékoľvek, nemusia to byť len pôrodnice, ale každé zo 72 pracovísk, budeme musieť spraviť všetko, aby sme ich vedeli prevádzkovať. A keď nie na troch, tak na dvoch pracoviskách. Dnes to však je v hypotetickej rovine. Najradšej by som tieto veci nerobil, ale keď niekde nie je personál, nemôžete prijať pacientov. Počet lôžok, ktoré máte, je vždy prerátaný na veľkosť personálu, dnes najmä sestier.
Pri ktorých oddeleniach sa najviac bojíte, že budete musieť pristupovať k zlučovaniu alebo k obmedzeniu starostlivosti?
Najmä pri tých, ktoré nemáme ako nahradiť. Máme tri gynekológie, niekoľko chirurgií, interných či neurologických kliník. Ale máme pracoviská, ktoré nie sú nahraditeľné. Napríklad plastická chirurgia, popáleniny, maxilofaciálna chirurgia, transplantačné oddelenie, onkohematológia. To sú jedinečné oddelenia, nevieme ich nahradiť ani zlúčiť. O tie sa obávam najviac.
Po výpovediach sa očakávalo napätie najmä medzi lekármi a sestrami, prípadne lekármi, ktorí dali a nedali výpoveď. Vám do toho vstupujú rokovania s Bormi. Aká je u vás atmosféra?
Na riaditeľstve či v nemocnici?
V nemocnici.
Neprinieslo to pohodu. Bojíme sa, že napätie medzi zamestnancami bude narastať. Cítiť to najmä medzi lekármi a sestrami. Je však skoro povedať, ako sa to ešte vyvinie, či lepšie alebo horšie. Ale nepridalo to na pohode na pracovisku.
V memorande, ktoré podpísala vláda s lekárskymi odbormi, je aj časť o tom, že za nedodržanie personálnych normatívov bude hroziť riaditeľovi nemocnice väzenie. Dnes to nie je legislatívne prijaté. Ale ak by to platilo, hrozilo by vám väzenie?
Pevne verím, že toto je len omyl. Z pracoviska môže zamestnanec odísť a môžem sa akokoľvek snažiť a neudržím ho. Nemám ako. Neplatí to len pre nemocnicu. Ak chce niekto odísť z podniku, firmy, lebo chce zmenu, je vyhorený alebo sa mu niečo stalo v rodine, je to jeho voľba. Ako má za to brať štatutár zodpovednosť?
Ak by nedošlo k odchodu, máte teraz počty sestier a lekárov, aké by ste mali mať?
Nie. Sú pracoviská, kde nie je naplnený normatív, ale to je naprieč Slovenskom. Vôbec tomuto bodu nerozumiem, neviem, čo ním chceli povedať.
Po rokovaniach s odborármi mal minister financií ostré vyjadrenia a kritizoval nemocnice a lekárov, že sa operuje len do 13. hodiny alebo operačné sály nefungujú celý čas. Je to pravda? Operujete len do 13. hodiny?
Predpokladám, že vychádzal zo štatistických údajov, ktoré nemám. Viem však, že situácia by mohla byť lepšia. Celé je to nastavené na veľkosť personálu, ktorý máte v daný deň k dispozícii. Napríklad máte v nemocnici 16 operačných sál, ale v daný deň máte len 12 anestéziologických sestier. Ráno vám dve sestry nahlásia, že majú choré deti a neprídu do práce, a podobne. Podľa toho musíte nastaviť daný deň. Celý deň operujete na 12 operačkách zo 16, lebo iný personál nemáte. Pracovný čas je do 15.30 h a k tomu ešte obedná prestávka.
Máte diagnózy, ktoré sú jednoduchšie, kratšie a viete ich spraviť viac. Ale máte operáciu, ktorá sa skomplikuje a skončíte o 13. hodine, a už nemôžete začať operáciu, ktorá by trvala do 18. hodiny, lebo by tam museli ostať ľudia robiť nadčas. Okrem toho sa o 15.30 h začína ústavná pohotovostná služba. Tam je v práci len obmedzený počet ľudí. Musia byť v strehu, keď dovezú akútny prípad, napríklad autonehodu.
Nesmie sa operovať ďalej, lebo tím by bol vyblokovaný a na pohotovostnú službu by tam nebolo dosť ľudí. Je komplikované nastaviť operačné sály, aby fungovali efektívnejšie. Ale pracujeme na tom a malo sa na tom pracovať dávno.
Ako?
Nastavujeme dlhé operačné dni. Vytvárame tímy a podmienky pre jednodňovú chirurgiu, aby sme vedeli pacientov cez deň operovať viac. Aby to fungovalo ako v súkromných zariadeniach, kde prídete nalačno, máte vyšetrenia, spravia operáciu kolena či inú diagnózu a v ten deň či na druhý idete domov. V podmienkach nemocnice je to komplikovanejšie. Máte určitý počet zamestnancov a môžu mať len určitý počet nadčasov, a aj to len v rámci slobodného rozhodnutia. Dať im inú zmluvu, aby sme ich motivovali operovať do 18. hodiny, podľa Zákonníka práce neviem.
Ako sa to dá nastaviť?
Snažíme sa zaviesť dlhé operačné dni, keď by sa napríklad dvakrát do týždňa robilo do 18. hodiny. Je to však na slobodnom rozhodnutí tímu.
Ak lekári, sestry a iní zdravotníci chcú robiť dlhšie, takto by mohli?
Áno. Vezmite si, koľko je v Bratislave súkromných centier pre jednodňovú chirurgiu. Veľmi ma trápi, že ambulancie sú u nás zatvorené a máme nevyužité operačné sály. Dali by sa využiť tak, že ak sa daný lekár nechce zapodievať vybavovaním svojej ambulancie – vybavovať licenciu, hygienu, povolenie či platiť sestru, len aby operoval mimo hlavného zamestnávateľa, teda nás, tak by si sálu mohol od nás prenajať. Nemocnica je vďaka tomu v zisku, pacient možno za príplatok dostane skôr termín. Potenciál tu je a takto by sme vedeli sály využiť viac. Ale keď sa pýtate na fungovanie, tak áno, mohlo by to byť lepšie.
Dnes máte sály, ktoré počas dňa nefungujú, lebo na ne nemáte personál? Ide tu o to, že vám chýbajú sestry, a nie o to, že by sa niekomu nechcelo?
Nejde tu o to, že by sa niekomu nechcelo. Jedna vec je operovať pacienta, ale do nemocnice ho musíte aj prijať. Takže leží na posteli aj medzi akútnymi pacientmi. Čím viac pacientov chcete operovať plánovane, tým viac postelí potrebujete na oddelení. Tie sú prerátané podľa sestier, aby ich podľa normatívov dokázali obslúžiť. Čím viac pacientov prijmem na plánované výkony, o to menej mám priestoru pre akútnych pacientov. Keď mám desať postelí a ráno prijmeme desať plánovaných výkonov, nemám posteľ pre akútneho pacienta, čo je problém. Preto si môžete prijať troch či štyroch plánovaných, máte tam jedného, dvoch, ktorí sú tam dlhodobo, a ostane pár postelí pre akútne stavy, aby bola zabezpečená pohotovosť. A ráno musíte prepúšťať pacientov domov, aby sa vám uvoľnili postele. Na lôžkach je pre nedostatok sestier obrovský tlak.
Aj pre covid sa výrazne predĺžili čakacie lehoty. Napríklad na výmenu kĺbov čakajú niekde rok, rok a pol aj dva. Bude sa to dať dobehnúť, aby sa to vrátilo do únosnejšej miery?
Opatrenia, ktoré som vám vysvetľoval, robíme, aby sme odľahčili postele od diagnóz, ktoré sa dajú urobiť ako jednodňové výkony. O to viac dokážete prijať pacientov z čakacích listín.
Kedy by to mohlo fungovať?
Niekde to už funguje, no nie je to len o nemocniciach, ale aj o poisťovniach. Mal som stretnutie s riaditeľom Všeobecnej zdravotnej poisťovne a hovorili sme o tom, že vieme zvýšiť počty operácií na týždennej báze. Povedali ste, kedy sa to vráti na únosnú mieru, ale kedy to bolo? Odjakživa si pamätám, že práve na výmeny kĺbov sa čaká dlho, a nepamätám si, kedy to bolo kratšie.