Vláda asi nepadne
Bývalý člen klubu OĽaNO Martin Čepček je jedným z rozhodujúcich hlasov pri odvolávaní vlády. Ako bude hlasovať, do poslednej chvíle neprezrádzal
Martin Čepček (44) je poslancom parlamentu, zvoleným na kandidátke OĽaNO, no pôsobí ako nezaradený. V rozhovore hovorí, ako rozmýšľa pri hlasovaní o vyslovení nedôvery vláde.
Pre tých, ktorí by vás nepoznali: pochádzate z okolia Nitry, pracovali ste ako riaditeľ Centra voľného času pre deti a mládež, patrili k aktivistom proti hazardu a organizovali pochody proti ratifikácii Istanbulského dohovoru. Do parlamentu ste sa dostali zo 43. miesta kandidátky OĽaNO, z klubu hnutia vás vylúčili v lete 2021 pre časté hlasovania s opozíciou. Doplnili by ste niečo?
Kto často nehlasuje s opozíciou, pokiaľ ide o dobrý návrh zákona? Igor Matovič v roku 2014 vyhlásil, že bude hlasovať za každý dobrý návrh zákona, opozičný alebo koaličný. Ja som v podstate len dodržal tento sľub. Ústava Slovenskej republiky dáva poslancom možnosť, aby neboli viazaní príkazmi. Vylúčiť poslanca za hlasovanie bolo to najhoršie, čo sa mohlo stať. Aspoň pre nich, v momentálnej situácii.
Myslíte v situácii, keď koalícii chýba každý hlas?
Áno. Z klubu OĽaNO boli vylúčené poslankyne aj za jedno jediné hlasovanie – o vydaní Fica.
Ktoré bolo pomerne vážne. Ale vráťme sa ešte na začiatok. O tom, ako sa zvyknú skladať kandidátky hnutia OĽaNO, existuje viacero príbehov. Aký je ten váš, ako ste sa dostali na kandidátku OĽaNO?
Moje okolie poznalo ľudí v hnutí OĽaNO, ja osobne Jána Marosza (bývalý poslanec OĽaNO, dnes riaditeľ Slovenského pozemkového fondu – pozn. red.), ktorý študoval v Nitre, poznáme sa teda ešte od vysokej školy. Tak som sa dostal na kandidátku hnutia.
Bolo mi ponúknuté 43. miesto, ja som si myslel, že to pôjde aj kúsok vyššie, keďže som mal skúsenosti v riadení v oblasti školstva, ale nakoniec aj 43. miesto stačilo na to, aby som sa dostal do parlamentu.
Odporučil vás teda pán Marosz, súčasný riaditeľ Slovenského pozemkového fondu?
Neviem, či ma odporučil. Viem, že tak urobila asistentka Igora Matoviča, ktorá potom bola mojou asistentkou…
Myslíte pani Vandu Rybanskú.
Áno. Aj cez ňu som sa dostal na kandidátku.
Spomeniete si na svoje prvé stretnutie s Igorom Matovičom?
Bolo ich niekoľko, ale ako také výrazné si pamätám na jedno, ktoré sa odohralo tesne pred voľbami, v Haliči, teda v mieste, kde má penzión Jožo Pročko. Išlo o neformálne stretnutie kandidátov, kde sme mali všetci Igorovi Matovičovi tykať.
Dnes už vieme, že medzi vami a klubom OĽaNO došlo k názorovej kolízii. Mohli ju očakávať? Sadli si ľudia z OĽaNO s vami pred voľbami, prešli si vaše názory a debatovali ste o nich? Lebo potom boli zaskočení, keď ste už pár mesiacov po voľbách ako jediný z klubu nepodporili prvé Sulíkovo kilečko, predkladali ste protipotratový zákon či boli proti zámeru vlády predĺžiť misiu slovenských vojakov v rámci misie NATO v Pobaltí.
Ak sa pozrieme na hodnotové veci, mohli to očakávať. Vo volebnom programe som mal napísané, že som organizoval stretnutia proti Istanbulskému dohovoru, vedeli, že som pôsobil v cirkevnom Centre voľného času. Čo iné sa dalo očakávať ako to, že budem v hodnotových veciach hlasovať inak ako niektorí kolegovia?
Hneď ako sme nastúpili do parlamentu, predkladal Štefan Kuffa procedurálny návrh, aby sme odmietnutie Istanbulského dohovoru znovu potvrdili. Hlasoval som za to, mal som z toho zle, ale pritom to bolo v mojom volebnom programe.
Vedeniu klubu zrejme prekážalo, že ste podporili opozičný návrh, keď v koaličnej zmluve existovala zmienka o tom, že koaličné strany nemôžu presadzovať návrhy na úkor koaličných partnerov spolu s opozíciou. To vám vyčítali.
Čo je to spolu s opozíciou?
Napríklad hlasovať za procedurálne návrhy pána Kuffu.
A keď koalícia predloží návrh zákona, za ktorý hlasuje opozícia, je to spolupráca s opozíciou? Napríklad za zbraňovú amnestiu, čo bol návrh Smeru, hlasovala v roku 2020 celá koalícia.
Rozdiel videli zrejme v tom, keď nejaký opozičný návrh po dohode podporila celá koalícia a keď len jeden poslanec, ktorý to navyše robil opakovane.
No čo je dôležitejšie? Koaličná zmluva, ktorú počas volebného obdobia veľakrát porušili mnohí, alebo ústava? Lebo ústava je najvyšší zákon štátu, na ktorý sa odvolávajú všetky zákony. Ak som hlasoval podľa ústavy – čo by poslanec mal, keďže na ústavu skladá sľub –, tak si myslím, že som mal právo na to, aby som hlasoval za zákony, ktoré som zo svojho pohľadu uznal za dôležité.
Možno by vám niekto na to povedal, že ste potom nemali koaličnú zmluvu všetci poslanci slávnostne podpisovať.
Ja som ju ani do poslednej chvíle podpísať nechcel. Do poslednej chvíle som dokonca nahováral viacerých poslancov, aby ju nepodpísali. Ale keďže som zostal sám, zmluvu som nakoniec podpísal, v dobrej viere, že to bude prvý a posledný raz, keď urobím nejaký ústupok. No vrátil by som sa k svojim hlasovaniam.
Moja odchýlka od hlasovaní klubu OĽaNO bola na úrovni šesť percent. To bolo veľmi málo na to, aby som bol vylúčený. Ak niekto má iný názor – a oznámi to klubu –, nevidím v tom problém. Ja som o každom návrhu zákona, ktorý som sa nechystal podporiť, napísal do takzvanej „gazdovačky“.
Čo bola gazdovačka?
Tabuľka, kde boli návrhy zákonov, čísla parlamentnej tlače, stručný opis a predkladateľ. Každý z poslancov klubu OĽaNO mohol do tejto tabuľky napísať, či s návrhom zákona súhlasí a aké má výhrady. No keď som tie výhrady vyjadril, nikto sa o nich so mnou nebavil. Videli ich v tabuľke, ale debatu o nich vždy odsúvali, až sme sa dostali k hlasovaniu.
To vám na spolupráci s klubom prekážalo?
Bol som jedným z tých, ktorí hnutie OĽaNO obhajovali. Vravieval som – ste najväčšie hnutie v parlamente, máte viac poslancov než všetky tri ostatné koaličné strany dokopy (vtedy okrem OĽaNO tvorili koalíciu aj SaS, Sme rodina, Za ľudí, pozn. – red.). Vy si diktujte podmienky, lebo ak 53 poslancov klubu nezahlasuje, zákon neprejde. Prekážalo mi, že si namiesto toho diktovala podmienky SaS. Richard Sulík a Mária Kolíková hovorili hnutiu OĽaNO, čo má robiť a čo nemá.
Na vaše rozdielne názory s hnutím OĽaNO sa dá pozrieť aj inak; pýtal som sa, či sa politici hnutia zaujímali o vaše názory, ale vy ste vedeli, s akým programom do volieb idete? Čítali ste si podrobne volebný program OĽaNO?
Otázka je, koľko z volebného programu sa splnilo. Boli tam dobré veci, ale boli tam aj problémové veci. Väčšina bola dobrých, ale koľko z nich sa schválilo?
Smerujem k tomu, že ste sa svojou kandidatúrou k volebnému programu prihlásili.
V každej strane sú jednotlivci, ktorí majú iné názory, ale napriek tomu stranu či hnutie ako celok podporujú. Aj v strane Smer sú poslanci ako Ján Podmanický či Marián Kéry, ktorí občas v hodnotových veciach hlasujú inak ako zvyšok klubu.
Ale nebolo rozporov medzi vašimi postojmi a programom OĽaNO viac? Povedzme si príklad. Je známe, že ste začiatkom tohto roka hlasovali proti obrannej zmluve so Spojenými štátmi. Vo volebnom programe OĽaNO pritom bola veta: „USA je garant euroatlantickej spolupráce a náš dôležitý spojenec. Podporíme najmä spoluprácu v obrane a kybernetickej ochrane.“
Obranná zmluva prišla rýchlo. Pri rýchlosti, s akou bola prerokovaná, sa na ňu reálne málokto vedel pozrieť poctivo. Ja som nehlasoval za žiadne vyslanie slovenských vojsk, lebo mám
výhrady voči dodávaniu zbraní a vysielaní vojsk do konfliktov. Myslím si, že pri týchto veciach by sme si mali dávať pozor a nehrotiť situáciu. Vojská a zbrane spôsobia jedine smrť. Nie sú na hranie, ale na zabíjanie.
Dalo sa očakávať, že OĽaNO bude tieto misie podporovať, keďže malo v programe aj postupnú integráciu Ukrajiny do EÚ a NATO. Toto bol program, s ktorým ľudia volili poslancov OĽaNO do parlamentu, ale vaše názory boli zjavne iné.
Ako som povedal, vo volebnom programe je toho vždy viac. Sú tam veci, s ktorými súhlasíte, aj také, s ktorými nesúhlasíte a ktoré by ste možno zmenili. Volebný program bol napísaný veľmi všeobecne, tam sa nepísalo podrobne – budeme hlasovať za toto, za toto, za toto.
Tak ako dve poslankyne OĽaNO, Katarína Hatráková a Romana Tabák, ani vy ste nepodporili vydanie Roberta Fica na väzobné stíhanie. Ako to ide dohromady s tým, že OĽaNO malo vo volebnom programe vetu: „Navrhneme rozviazať ruky prokurátorom pri uplatňovaní zodpovednosti voči politikom, policajtom, prokurátorom a sudcom.“
Treba sa na to pozrieť z viacerých pohľadov. Poslanci Národnej rady majú jedinečnú možnosť rozhodnúť o vydaní niekoho do kolúznej väzby. Kolúzna väzba nie je riadna väzba, mala by to byť dočasná väzba, kde sa rozhoduje, či sa obvinený vezme do riadnej väzby alebo nie. Tu šlo o vydanie do kolúznej väzby…
To je zaujímavá interpretácia. Kolúzna väzba je jedným z troch druhov väzieb. Existujú tri dôvody na väzbu a ten kolúzny, teda neovplyvňovanie svedkov, je jedným z nich.
Pri vydaní alebo nevydaní Roberta Fica za mnou prišiel Igor Matovič, aby sa ma opýtal, ako budem hlasovať. Povedal som mu – tak isto, ako by som hlasoval za teba. Nevydám ho, lebo za dva roky sa to môže otočiť a príde rovnaký návrh na vydanie Igora Matoviča do väzby. Práve preto si myslím, že klauzula, že o vydaní poslanca rozhoduje parlament, je na mieste.
Čo je zlé na tom, aby o poslancoch rozhodoval súd ako o každom inom občanovi?
Tu nejde o súd, ale o kolúznu väzbu. A o vzatie do nej žiadal vyšetrovateľ, nie sudca.
O kolúznej väzbe rozhoduje takisto súd.
Súd by rozhodoval až dlho, dlho po uväznení. Už nám ľudia zomreli v kolúznej väzbe…
Ešte raz, o každom inom občanovi by rozhodoval súd.
Rozhodoval by súd, ale najprv je kolúzna väzba.
Nie. Aj o kolúznej väzbe rozhoduje súd.
Tu išlo v prvom rade o boj koalície a opozície…
O obvinení a obžalobe rozhodujú orgány činné v trestnom konaní. Týmto hovoríte, že nemáte dôveru v políciu, prokuratúru a v súdy, že by rozhodovali bez politických tlakov. Lebo kto sú tí „oni“vo vašej odpovedi, ktorí by šli niekoho zavrieť?
Treba sa pozrieť na to, kto stál na čele justície. Tam bola pani ministerka Kolíková.
Pani ministerka hádam nenavrhovala obvinenie pre Roberta Fica.
To nie, ale riadila justíciu ako takú. V núdzovom stave sa schvaľovala zmena ústavy, pričom Benátska komisia upozorňovala, že v núdzovom stave sa nemá zmena ústavy schvaľovať. Keď si pani ministerka dovolila spraviť to, čo jej Benátska komisia vyčítala, čo ďalšie bola by schopná spraviť?
Ako to súvisí s vyšetrovaním Roberta Fica? Lebo tu naznačujete, že Mária Kolíková mohla mať vplyv na to, či Robert Fico pôjde do väzby, to je pomerne vážne tvrdenie.
Súdnu reformu ako takú robila pani ministerka Kolíková…
Ako to súvisí s obvinením Roberta Fica?
Pani ministerka mala vplyv na to, kam koho nominuje. Bola ministerka, stretávala sa so sudcami, s prokurátormi… Ja som pani ministerke nedôveroval.
Robert Fico bol obvinený políciou. Ak by som aj prijal vašu tézu, že minister spravodlivosti má vplyv na sudcov a prokurátorov – čo je samo osebe pomerne závažné obvinenie –, tak polícia spadá pod ministra vnútra Romana Mikulca.
A väznice pod ministerku spravodlivosti. Ja som ju neobviňoval. Ja som len mal podozrenie, že tým, že pani ministerka riadila justíciu, tak sa mi zdalo nevhodné vydať Roberta Fica do kolúznej väzby.
Dobre, aby sme sa nezamotali. Chcel som poukázať na názorové rozdiely, ktoré ste mali s klubom OĽaNO a ktoré sú dôležité pre súčasný stav. Aký bude váš postoj pri hlasovaní o nedôvere vlády?
Podobne ako pätnásti poslanci (z občiansko-demokratickej platformy OĽaNO, Za ľudí a nezaradení Ján Mičovský a Martin Klus – pozn. red.) by som navrhoval odloženie hlasovania na január. Mali by sme nechať vládu, aby aspoň cez vianočné sviatky dotiahla, čo vie dotiahnuť.
No a potom? Ešte stále nie som rozhodnutý. Bol som veľkým kritikom vlády, napríklad skrátených legislatívnych konaní od pani ministerky Kolíkovej bolo neskutočne veľa…
Podobne ako od ostatných ministrov a aj Igora Matoviča.
To bolo v poslednom čase, predtým boli hlavne od ministerky Kolíkovej. To som kritizoval. Mal som výhrady aj k veciam, ktoré sa týkali očkovania či núdzového stavu. A teraz sa mám rozhodnúť. Mám hlasovať za podržanie vlády napriek tomu, že ma vyhodili?
Ja vám tento postoj nevnucujem. Mňa zaujíma, ako premýšľate.
Sú veci, v ktorých s vládou súhlasím a v ktorých s vládou nesúhlasím.
A čo preváži?
To je tá otázka. Budem sa rozhodovať na poslednú chvíľu. Napríklad prorodinné balíčky. Viem, že stáli veľa peňazí, ale kedy, keď nie teraz? Vážim si, že to bolo v parlamente presadené. Na druhej strane, za dva a pol roka sa udialo aj veľa vecí, s ktorými nesúhlasím a ktoré by mohli rozhodnúť, že budem hlasovať za pád vlády. Fakt neviem, kam sa prikloním.
Do akej miery sa koalícia snaží váš hlas získať? Oslovili vás? Rokujú s vami? Kto?
Kontaktoval ma predseda parlamentného ústavnoprávneho výboru pán Milan Vetrák.
To mohli nasadiť aj vyššiu šaržu, nie?
Uvidíme, chcel sa porozprávať. Nezachytil som, že by to šlo vyššie.
Igor Matovič vám zatiaľ nevolal, ako budete hlasovať o nedôvere vláde?
Nie. Rozprávali sme sa o rozpočte, ale o vláde nie.
Ani premiér vám nevolal? Lebo Eduard Heger bol v sobotu na sneme strany Spolu, čím ukázal záujem o jeden konkrétny hlas, a to poslanca Miroslava Kollára. A potom je tu váš hlas ako bývalého člena klubu OĽaNO. Vás nekontaktovali?
Nie, je mi to trochu čudné. Bývalého koaličného poslanca z najväčšej koaličnej strany nekontaktujú, ale pána Valáška a pána Kollára áno. (Podľa informácií Denníka N premiér kontaktoval poslanca Čepčeka v utorok večer – pozn. red.)
Sú pre vás relevantné aj špekulácie niektorých koaličných politikov o tom, že po páde vlády údajne chystá úradnícky kabinet prezidentka Zuzana Čaputová?
Úradnícka vláda je jedna z možností, otázka je, či by táto vláda v parlamente získala podporu. Ak by úradnícka vláda prichádzala s návrhmi zákonov, ktoré by dostávali 45 hlasov, asi by nemalo význam, aby existovala.
I keď, záležalo by, čo by predkladala. Keby to bol zákon ako moja novela o vdovách a vdovcoch – teda zákon, ktorý by pomáhal –, tak by aj úradnícka vláda mohla počítať s hlasmi poslancov. Ale pri politických a hodnotových témach asi nie.
Vnímate predčasné voľby ako dobré riešenie súčasnej situácie, keď je vláda menšinová a v parlamente často vládne chaos či ho paralyzujú obštrukcie?
Je otázne, či ísť do predčasných volieb alebo nechať túto vládu „vymáchať“v tom, čo si navarili. Či rozhodnú voľby teraz, alebo o rok a tri mesiace…
Máte pocit, že to nehrá rolu? Lebo pri zlých rozhodnutiach sa dá za rok toho napáchať dosť.
Neviem, komu by voľby pomohli. Či Smeru, Hlasu, alebo iným stranám.
Poslanec Sme rodina Martin Borguľa plánuje hlasovať za pád vlády, lebo mu prekáža minister vnútra Roman Mikulec. Vy si viete predstaviť, že by ste svoj hlas podmienili nejakou personálnou požiadavkou? Dlhodobo sa staviate napríklad proti ministrovi Lengvarskému.
Keby odišli ministri Lengvarský a Mikulec, možno by sa tejto vláde aj ľahšie dýchalo, nebolo by toľko kontroverzií. Možno by to zavážilo. Niekoľkokrát som hlasoval za odvolania ministra Mikulca a sám seba sa pýtam, prečo ešte opoziční poslanci nenavrhli odvolanie ministra Lengvarského. Pochybení bolo dosť.
Na záver si dajme tip, ako to s vládou dopadne.
Myslím si, že bude rozhodovať jeden hlas.
Váš?
Otázka je, ako sa rozhodne Borguľa, kto zostane na péenke alebo komu sa pokazí hlasovacie zariadenie. Aj také sme už mali. A otázka je, ako sa rozhodnem ja či Slavěna Vorobelová. No ja si myslím, že vláda asi nepadne.