Prečo je chorých toľko malých detí
Na aktuálnej chorobnosti detí v predškolskom veku sa podieľa nízka zaočkovanosť proti chrípke a nepriamo aj vplyv protipandemických opatrení
Chorobnosť na respiračné ochorenia ďalej rastie – podľa údajov z minulého týždňa je vyššia o takmer 40 percent v porovnaní s týždňom predtým.
Najvyššia chorobnosť bola vo veku od 0 do 5 rokov, keď dosiahla hodnotu 9 255 na 100-tisíc detí. To znamená, že minulý týždeň bolo choré takmer každé 11. dieťa do 5 rokov.
Chrípka a chrípke podobné ochorenia predstavovali minulý týždeň 14,2 percenta z celkového počtu akútnych respiračných ochorení. „V porovnaní s predchádzajúcim týždňom chorobnosť stúpla o 146,5 percenta,“uvádza úrad verejného zdravotníctva.
Aj chrípkou a chrípke podobnými ochoreniami trpia najviac deti do 5 rokov (1 412 na 100-tisíc).
Čo je zodpovedné za prudký nárast respiračných ochorení a prečo sú choré najmä deti?
Medzi univerzálne príčiny, ktoré vysvetľujú vyššiu chorobnosť detí v predškolskom veku, patrí „imunitná nezrelosť, častejší výskyt chronických ochorení, napríklad alergií, či pobyt v kolektívnych zariadeniach, ako sú škôlky,“objasnil pre Denník N imunológ Miloš Jeseňák.
Lekár je primárom oddelenia klinickej imunológie a alergológie v Univerzitnej nemocnici Martin a prezidentom Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie.
ČO ZNAMENÁ IMUNITNÁ NEZRELOSŤ?
Profesor Jeseňák vysvetlil, že keď sa dieťa narodí, jeho imunitný systém je kompletne vybavený a obsahuje všetko, čo potrebuje. „No nefunguje tak dobre ako dospelým.“Jedným z dôvodov je, že keď je dieťa malé, nemá vytvorenú imunitnú pamäť. „Tvorí si ju až prekonávaním infekcie alebo očkovaním.“
Ďalším dôvodom je, že zložky imunitného systému nie sú tak dobre koordinované a netvoria sa v dostatočnom množstve.
„Dieťa má aj slabú slizničnú imunitu.“Pri slizničnej imunite imunitné bunky napádajú patogén už na sliznici, ktorou vstupuje do tela.
Ďalšou príčinou imunitnej nezrelosti dieťaťa je nižšia funkcia neutrofilov (druh bielych krviniek) alebo nižšia schopnosť obrany proti opuzdreným baktériám, ako sú pneumokoky, hemofily či meningokoky, vysvetlil Miloš Jeseňák.
„K tomu treba pripočítať fyziologické danosti dýchacích ciest – sliznica detí je veľmi jemná, vysoko prekrvená a náchylná na opuch,“povedal imunológ. Ak má dieťa vírusovú infekciu, môže sa to prejavovať zúženými dýchacími cestami, ktoré môžu vydávať pískavý zvuk, dodal Jeseňák.
Aj lekár a vedec Peter Sabaka z Kliniky infektológie a geografickej medicíny v Univerzitnej nemocnici Bratislava považuje za jednu z príčin vyššieho výskytu respiračných ochorení medzi deťmi – najmä do 5 rokov – fakt, že „voči týmto ochoreniam ešte nemajú dostatočne rozvinutú imunitu; imunita sa vytvára v prvých rokoch života, keď sa dieťa premoruje respiračnými infektmi“.
Miloš Jeseňák zdôraznil, že imunologická nezrelosť nie je patologická a „imunitný systém dieťaťa len potrebuje istý čas, aby sa plne vyvinul“. To sa obvykle deje okolo 4. až 6. roku života detí. „U niektorých detí to môže byť aj neskôr, preto môžu byť častejšie choré, keď prídu do školy.“
EFEKT PROTIPANDEMICKÝCH OPATRENÍ
Za ďalšie dva dôvody vyššej súčasnej chorobnosti detí označil Miloš Jeseňák nízku zaočkovanosť proti chrípke a nepriamo aj vplyv protipandemických opatrení. „Nejde o prejav nosenia respirátorov, ale toho, že v ostatných dvoch rokoch boli deti pre rôzne obmedzenia menej v kolektívoch a na chrípku a chrípke podobné ochorenia neboli navyknuté,“dodal imunológ.
V podobnom duchu sa vyjadrila aj epidemiologička Zuzana Krištúfková, keď povedala, že k vysokej chorobnosti detí prispelo to, že „sa dva roky prirodzene nepremorovali akútnymi respiračnými ocho
reniami, boli v izolácii a mimo kolektívu“.
Odborníčka pôsobí na Slovenskej zdravotníckej univerzite a je aj predsedníčkou Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti.
Imunológ Miloš Jeseňák však zdôraznil, že z uvedených vyjadrení nijako neplynie, že sa protipandemické opatrenia nemali zavádzať.
„Keďže sme v nemocniciach mali skoro 4-tisíc ľudí, opatrenia boli namieste. Ak by sme ich neurobili, naše zdravotníctvo by skolabovalo.“
POZATVÁRANÉ ŠKOLY
Minulý rok v tomto čase nedosahovala chorobnosť na akútne respiračné ochorenia ani 500 osôb na 100-tisíc obyvateľov. Teraz sa približuje k 3-tisíc ľuďom, čo je zhruba 6-krát viac.
Lekár a vedec Peter Sabaka
povedal, že „sa vyskytujú aj ochorenia s vážnejším priebehom, no s pandémiou koronavírusu sa to nedá porovnať“.
Hoci najväčší nárast chorobnosti na respiračné ochorenia zaznamenali deti do 5 rokov, k výraznému vzostupu dochádza u mladých až do veku 19 rokov. To si vyžiadalo zatváranie škôl.
Podľa údajov z minulého týždňa došlo na Slovensku k prerušeniu výučby v 292 materských, základných a stredných školách (7 z celkového počtu). V siedmich ďalších prípadoch sa výučba prerušila len v jednotlivých triedach.
Chrípka dominuje čoraz viac Ako chrípka a chrípke podobné ochorenia bolo minulý týždeň hlásených 10 379 ochorení, čo je 14,2 percenta z celkového počtu hlásených akútnych respiračných ochorení, uvádza ÚVZ SR.
Aj pre tieto ochorenia platí, že najvyššiu chorobnosť majú deti do 5 rokov.
Hoci oficiálne tvoria chrípka a chrípke podobné ochorenia len niečo vyše 14 percent z celkového počtu akútnych respiračných infekcií, podľa imunológa Jeseňáka chrípka čoraz viac dominuje.
„V bežnej klinickej praxi sa diagnostika nerobí tak detailne, aby sme u každého vedeli povedať, či má chrípku,“povedal lekár. Keďže do oficiálnych štatistík sa dostanú iba potvrdené prípady, imunológ očakáva, že skutočný podiel výskytu chrípky bude vyšší.
Okrem vírusov chrípky sa vyskytujú aj RSV vírusy, adenovírusové infekcie, rinovírusové infekcie či parainfluenza, povedal imunológ Jeseňák o chorobnosti detí do 5 rokov. „Nemenej dôležité sú bakteriálne komplikácie vírusových infekcií.“
ODLIŠNÉ CHRÍPKOVÉ SUBTYPY
Ak sa človek infikuje niektorým zo subtypov chrípkového vírusu, napríklad H1, vytvoria sa mu protilátky iba proti tomuto subtypu. Ak sa neskôr infikuje inými subtypmi, napríklad H2 alebo H3, protilátky ich vôbec nerozpoznajú.
Keďže vírus chrípky rýchlo mutuje, počas dvoch pandemických rokov, keď sme s ním nemuseli byť v kontakte, sa mohol zmeniť natoľko, že proti nemu nemáme vytvorenú imunitu (alebo je slabšia).
Aj Miloš Jeseňák potvrdil, že „ak sa za ostatné dva až tri roky dieťa nestretlo s chrípkou, teraz sa dostalo do kontaktu s vírusom, ktorý je výrazne zmenený oproti tomu, ktorý tu bol pred 4 či 5 rokmi“.
Výsledkom uvedeného stavu je vyššia chorobnosť v populácii, najmä medzi deťmi.
Vzhľadom na súčasný trend výskytu chrípky Zuzana Krištúfková „opatrne hovorí“o nástupe epidémie.
No epidemiologička dodala, že viac napovie až budúci týždeň a ďalší vývoj chorobnosti, najmä situácia na školách, kde majú vírusy ideálne podmienky na šírenie. „V súčasnosti sa síce najčastejšie potvrdzujú u chorých vírusy chrípky, okrem nich však kolujú aj RS vírusy a adenovírusy. Organizmus oslabený vírusmi často následne napádajú baktérie, ktoré spôsobujú hnisavé zápaly prínosových dutín alebo stredného ucha,“povedala profesorka Krištúfková.
Odborníčka dúfa, že prenos prerušia vianočné sviatky.
Podľa epidemiologičky je obvyklé, že chrípková sezóna u nás má podobný priebeh ako na južnej pologuli. Z dostupných údajov vieme, že Austrália zažila najhoršiu chrípkovú sezónu za ostatných päť rokov. Podľa oficiálnych údajov bol počet prípadov trikrát vyšší, ako sa očakávalo. „S určitosťou zatiaľ nevieme povedať, či chrípková sezóna u nás bude väčšia, ako zvyčajne očakávame, ale podľa údajov z Austrálie sa obávam, že áno,“dodala epidemiologička Zuzana Krištúfková.
OČKOVANIE PROTI CHRÍPKE
Medzi rizikové skupiny, ktorým Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča, aby sa dali očkovať, patria aj deti od 6 mesiacov do 5 rokov.
Očkovať sa treba každý rok (lebo vírus rýchlo mutuje). Očkovacia látka sa každoročne upravuje tak, aby bola zameraná na typ vírusu, ktorý bude počas danej sezóny prevládať.
Epidemiologička Krištúfková zdôraznila, že trvá 10 až 14 dní, kým sa po očkovaní vytvoria protilátky. No očkovanie detí má zmysel aj teraz, keďže sa očakáva, že vírus chrípky sa u nás bude masívne šíriť aj v januári.
„Dieťa sa musí očkovať zdravé. Ak momentálne nie je choré, ešte stále je čas chrániť ho očkovaním.“
Účinnosť vakcíny proti chrípke sa odhaduje do 60 percent, niekedy to môže byť aj menej – záleží na tom, ako presne odborníci trafia do toho, ktoré antigénne odlišné kmene vírusu budú dominovať.
Minulú chrípkovú sezónu sa na Slovensku dalo prvý raz zaočkovať aj nazálnou vakcínou (obsahuje živý oslabený vírus). Podáva sa vstreknutím do oboch nosových dierok a účinnosť má porovnateľnú s klasickými injekčnými vakcínami.
Používa sa pre deti od 24 mesiacov do 18 rokov.
PRIBUDLI AJ POZITÍVNE TESTY NA COVID
Hoci sa o covide v tomto období hovorí menej, zo Slovenska nezmizol. Ak je dieťa choré, najprv treba zistiť, či nemá práve toto ochorenie, aby nákazu neroznášalo v čakárňach ambulancií.
„Radila by som rodičom, ktorých deti majú respiračné príznaky, aby počkali 24 hodín od prvých príznakov a urobili domáci antigénový test [na covid]. Aby pediater hneď vedel, čo má liečiť, a oni nesedeli v čakárni a nenakazili ďalších covidom,“povedala minulý týždeň pre Denník N Elena Prokopová, hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre pediatriu.
Minulý týždeň bolo vo všetkých vekových kategóriách hlásených 773 pozitívnych vzoriek na covid, ktoré sa vyšetrili metódou RT-PCR. „To je o 3,3 percenta viac ako v predchádzajúcom kalendárnom týždni,“uvádza hlavný hygienik Ján Mikas v správe ÚVZ SR. Pozitívnych vzoriek po antigénovom teste sa minulý týždeň ohlásilo 925, čo je takmer o pätinu viac ako týždeň predtým.
VITAMÍNY, VETRANIE ČI HYGIENA RÚK
Aké opatrenia prijať v čase zvýšenej chorobnosti?
Ak sa človek cíti chorý, nemal by ísť medzi iných ľudí. „Dospelý nepôjde do práce a choré dieťa nepošlem do školy,“vraví lekár Peter Sabaka.
Ak človek musí ísť medzi iných, najmä do uzatvorených a preplnených priestorov, nech používa respirátor. „Chráni tak nielen seba, ale najmä ľudí naokolo,“vraví imunológ Miloš Jeseňák.
Ak sme chorí, liečime sa podľa odporúčaní lekára. Ak na ochorenie neexistuje kauzálna liečba, liečime symptómy – ak je napríklad zvýšená telesná teplota, prijímame opatrenia na jej zníženie.
Dbáme na dostatočný prísun tekutín a použiť môžeme aj vitamíny D, C, zinok, niektoré imunomodulačné prípravky či fytofarmaká (lieky a výživové doplnky z liečivých rastlín). „Ale treba povedať, že v prípade mnohých týchto prípravkov nemáme silné dôkazy o ich účinnosti,“dodal Miloš Jeseňák.
Treba aj pravidelne vetrať a dbať na hygienu rúk. „Ale gro preventívnych opatrení sa malo udiať už pred chrípkovou sezónou, a to v podobe očkovania,“dodáva profesor Jeseňák.