Európske štáty zatiaľ minuli na zníženie účtov za energie 700 miliárd eur

Od začiatku energetickej krízy v septembri 2021 európske krajiny vyčlenili dohromady 705,5 miliardy eur na ochranu spotrebiteľov pred rastúcimi nákladmi na energiu.

Dáta, ktoré zozbieral belgický think-tank Bruegel, ukazujú, že len Nemecko – ako líder rebríčka – investovalo 264 miliárd eur, teda 7,4 percenta svojho hrubého domáceho produktu (HDP).

Na porovnanie – Slovensko podľa analytikov odpovedalo na drahé energie sumou 3,6 miliardy eur, čo predstavuje 3,7 percenta ročného výkonu ekonomiky.

Metodika inštitútu pritom zahŕňa aj opatrenia, ktoré už boli ohlásené, ale krajiny ich zavedú až v nasledujúcich mesiacoch či rokoch.

Samostatne počíta s nákladmi na pôžičky či znárodnenie – ako v prípade Francúzska, ktoré odkúpilo jadrovú energetickú skupinu EDF za takmer 10 miliárd eur v snahe zabezpečiť si väčšiu kontrolu nad dodávkami. Podobne v Česku, kde vláda poskytla skupine ČEZ úver vo výške tri miliardy eur na nákup plynu a elektriny.

Mnohé vlády vrátane slovenskej v uplynulých dňoch schvaľovali takzvanú daň z nadmerných ziskov, ktorá má zaťažiť elektrárne či ďalšie energetické firmy. Aj preto nemusia byť všetky dáta stopercentne aktuálne.

SLOVENSKO

Slovensko sa v grafe nachádza v tej lepšej polovici. Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) oznámil, že vďaka štátnej pomoci domácnosti ušetria až šesť miliárd eur a Slovensko bude vďaka tomu v rámci Európy jedinečné.

Bruegel však uvádza zatiaľ 3,6 miliardy, ktorými vláda pomohla alebo plánuje pomôcť s rekordnými cenami energií.

Zhruba miliardu eur bude stáť zachovanie tohtoročných cien elektriny pre domácnosti na Slovensku. Tento účet však neplatí vláda, ale Slovenské elektrárne, ktoré štátu dodajú elektrinu v objeme 6,1 terawatthodiny ročne za cenu 61 eur za megwatthodinu.

Ďalšia miliarda išla na protiinflačný balíček, 40 miliónov vláda ešte tento rok rozdelí energeticky náročným podnikom a všetkým ostatným podnikom chce dať tento aj budúci rok dohromady asi 1,4 miliardy eur.

Do pomoci sa počíta aj minuloročný zásah do regulácie, keď Úrad pre reguláciu sieťových odvetví znížil distribučné poplatky celkovo o 90 miliónov eur a štát ešte zadotoval ďalších 40 miliónov do systému tarify za prevádzkovanie systému.

Vláda takisto schválila zastropovanie cien plynu pre domácnosti v roku 2023 za 1,7 miliardy eur, no spravila tak dva dni po tom, čo Bruegel aktualizoval rebríček národných výdavkov. Je preto možné, že nás to posunie o miesto dopredu.

Slovensko je navyše pozoruhodné v tom, že spolu s Maltou a Litvou patrí do trojice, ktorá ako jediná spomedzi 29 krajín neznížila DPH na energie.

ŠVÉDSKO

Krajinou s najmenšou pomocou v prepočte na veľkosť ekonomiky je Švédsko. Celkovo vrazilo do energií 1,6 miliardy, respektíve 0,3 percenta HDP, čo zahŕňa kompenzácie účtov za elektrinu či nákladov na pohonné hmoty, zníženie dane na benzín a naftu, príspevok na bývanie pre rodiny v núdzi či pozastavenie indexovania spotrebných daní z nafty a benzínu.

Švédi sú výnimoční aj takzvaným klimatickým bonusom na elektrické autá, aj keď koncom tohto roka ho zrušili. Vlani naň vyčerpali takmer tri miliardy švédskych korún, čo je asi 300 miliónov eur, pričom rozpočet určený na celý rok bol vyčerpaný už v auguste.

Toto opatrenie však Bruegel do celkového výpočtu nezapočítava, rovnako ako obrovskú injekciu vo výške 23 miliárd eur pre energetické firmy, ktorým takto švédska vláda pomáha s bankovými zárukami. Tie musia podniky skladať pri obchodovaní s elektrinou, no čím vyššia je cena samotnej komodity, tým vyššiu záruku treba na burze zaplatiť.

Branislav Strýček, riaditeľ Slovenských elektrární ako najväčšieho výrobcu u nás, ešte v septembri vysvetľoval, že ak by chceli na burze predať desať terawatthodín komodity, museli by mať 2,3 miliardy. Narážal aj na rýchlo sa meniace ceny – elektrina v najturbulentnejších mesiacoch (v auguste a v septembri) za deň narástla či klesla aj o 50 eur za megawatthodinu. V takom prípade obchodník musí ihneď dodať 500 miliónov eur na záruky.

Švédsko sa tak postaralo o plynulé obchodovanie energetických komodít pre svojich obyvateľov, na druhej strane neposkytlo žiadne dotácie podnikateľom. Okrem škandinávskej krajiny podnikateľskému sektoru nepomohli ani Cyprus, Dánsko, Malta, Holandsko a Poľsko.

NEMECKO

Naopak, priekopníkom v dotovaní (nielen) priemyslu je Nemecko, ktoré je za to od ostatných členov Únie kritizované. Prekáža im, že namiesto solidárneho rozloženia pomoci je najväčšia ekonomika Európskej únie vo výhode, ak svoje prostriedky naplno využije v prospech nemeckých hráčov na prepojenom európskom trhu.

Za celé sledované obdobie nemecká vláda prijala dohromady až 34 opatrení, pričom suverénne najväčší balík – až 200 miliárd eur – sa rozhodla investovať do takzvaného „ekonomického obranného štítu“. Vďaka nemu zastropovala ceny energií, ktoré bude až do roku 2024 financovať zo stabilizačného fondu.

Priemyselné firmy dostanú plyn za 70 eur za megawatthodinu. Na porovnanie – slovenským podnikom vláda sľúbila maximálne ceny plynu vo výške 99 eur.

Nemecké podniky budú mať aj lacnejšiu elektrinu. Platiť majú 130 eur za megawatthodinu, kým slovenský strop má byť 199 eur. V prípade plynu aj elektriny sa znížená cena pre nemecké firmy bude vzťahovať na 70 percent ich predchádzajúcej spotreby.

Ďalšími zásahmi štátu boli napríklad:

jednorazová platba 100 eur pre poberateľov podpory príjmu,

viac ako miliardová pomoc pre deti žijúce v chudobe,

400-miliónové dotácie na teplo pre nízkopríjmové domácnosti,

jednorazový príspevok na energie spolu v hodnote 10 miliárd eur,

zníženie energetickej dane z paliva na obdobie troch mesiacov za tri miliardy eur,

šesť miliárd na paušálny jednorazový príspevok 300 eur pre dôchodcov,

7-percentné zníženie dane z predaja plynu, ktoré vládu stálo 10 miliárd eur.

BEZ PODPORY DVE KRAJINY

Z analýzy rovnako vyplýva, že jediné dve krajiny, ktoré nijako nepodporili najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, sú Malta a Maďarsko.

Rádovo najviac peňazí investovali okrem Nemecka aj Taliansko, Spojené kráľovstvo a Francúzsko, trochu menej, ale stále viac ako 30 miliárd eur aj Holandsko či Španielsko.

Slovensko podľa analytikov odpovedalo na drahé energie sumou 3,6 miliardy eur, čo predstavuje 3,7 percenta ročného výkonu ekonomiky.