Hnevajú sa, že ich Rakúšania nepustili do schengenu
Schengenský priestor sa v roku 2023 rozšíri o Chorvátsko, no Rumunsko a Bulharsko zostanú mimo napriek odporúčaniu Európskej komisie. Vláda vo Viedni ich zablokovala z populistických dôvodov
Štáty Európskej únie schválili vo štvrtok historickú zmenu. Prvýkrát po 15 rokoch sa schengenský priestor rozšíri o novú členskú krajinu EÚ.
Naposledy k vlne rozširovania, ktorá zrušila hranice aj Slovensku či Česku, došlo v roku 2007.
Zóna voľného pohybu sa rozšírila ešte aj v roku 2008 a 2011 o Švajčiarsko a Lichtenštajnsko, ktoré nie sú členskými krajinami EÚ. Odvtedy schengen, ktorý zostáva jedným z najpopulárnejších výdobytkov Európskej únie, zažíval ťažké roky. Členské štáty zatvárali hranice počas migračných kríz v roku 2015 či teraz, ale aj pre pandémiu covidu.
K JADRANU BEZ KONTROL
Tou šťastnou krajinou, ktorá od 1. januára 2023 vstúpi do schengenu a úplne otvorí 73 hraničných priechodov s Maďarskom a Slovinskom, je Chorvátsko. Stane sa tak takmer po 10 rokoch, čo krajina vstúpila do EÚ.
Cezhraničný priechod bez zastavenia si budú môcť užiť Chorváti dochádzajúci do práce v Slovinsku či prepravné spoločnosti. „Čakacie časy na hraničných priechodoch zdražovali dopravu tovarov,“povedal pre DW ekonóm Luka Brkić.
Pomôcť by to malo aj chorvátskemu turistickému priemyslu. V lete najmä v piatok či cez víkendy čakalo turistov dlhé státie na hraniciach, ktoré predĺžilo cestu k Jadranu. Teraz sa viac oplatí cestovať k chorvátskemu moru aj ľuďom, ktorí idú napríklad len na predĺžený víkend.
Rozšírenie schengenu však mohlo byť ešte väčšie. Spolu s Chorvátskom žiadali o vstup do schengenu aj Rumunsko a Bulharsko.
Podľa Európskej komisie a takmer všetkých členských krajín sú tieto dva štáty pripravené vstúpiť do schengenu a dokážu chrániť vonkajšiu hranicu EÚ.
Ich vstup však zablokovalo Rakúsko (a v prípade Bulharska zrejme aj Holandsko). Spôsobilo to veľký hnev a volanie po bojkote rakúskych firiem najmä v Rumunsku.
Podľa analytikov je hlavným dôvodom, prečo Rakúšania zablokovali Rumunsko a Bulharsko, ich vnútorná politika. Vládna Rakúska ľudová strana (ÖVP) klesla v prieskumoch, kým v roku 2019 vyhrala voľby s vyše 37-percentnou podporou, teraz má v prieskumoch len niečo okolo 20 percent.
A kancelár Karl Nehammer, ktorý je pri moci presne rok, na to reaguje podobne ako jeho predchodca Sebastian Kurz v roku 2017, keď pritvrdil v otázke migrácie. Rakúšania tvrdia, že cez Rumunsko a Bulharsko prichádzajú alebo budú prichádzať nové vlny migrantov.
Navyše, koncom januára čakajú voľby Dolné Rakúsko, ktoré bolo dlho baštou ÖVP. Teraz by však mohli prehrať s krajne pravicovou stranou Slobodných (FPÖ), ktorí získavajú body aj kritikou nelegálnej migrácie.
„Dolné Rakúsko je najsilnejšia bašta ÖVP. (...) Ale keď Nehammer, ktorého autoritu podporujú obyvatelia Dolného Rakúska, prispeje k horším výsledkom, ako sa očakáva, zaplatí za to,“napísal na blogu analytik Marcus How.
„(Rakúske) veto je jasne politické, hrané pre domáce publikum, keďže ÖVP padá v prieskumoch. ÖVP sa správa šokujúco neprofesionálne. Jej dvojité štandardy a cynizmus sú úplne jasné. Tým tiež obetuje rakúsku mäkkú silu v EÚ a strednej a východnej Európe,“dodal na Twitteri.
Rakúsky analytik Florian Bieber, ktorý sa venuje Balkánu, to rovnako nazval „neohrabaným populizmom“.
PÔVODNE AJ CHORVÁTSKO
Podľa Howa je dôkazom, že ide o politiku, aj to, že pôvodne Rakúsko chcelo zablokovať aj vstup Chorvátska do schengenu. Na schválenie nového člena musia hlasovať všetky krajiny EÚ.
Názor rakúska vláda podľa neho zmenila z dvoch dôvodov. Prvým bolo, že Rakúsko chce využívať plynovod Adria, ktorým ide z chorvátskeho pobrežia zemný plyn. Rakúsko, podobne ako iné štáty, sa snaží nahradiť plyn z Ruska.
Druhý dôvod je podľa Howa ten, že Chorváti hrozili blokovaním rakúskych investícií do významnej chorvátskej infraštruktúry. Takisto podľa neho neublížilo ani to, že chorvátska vládna strana HDZ je blízka ÖVP, obe patria do Európskej ľudovej strany.
V prípade Rumunska a Bulharska však Rakúsko zostalo neoblomné napriek tlaku Európskej komisie (ktorá pripravenosť oboch krajín potvrdila) či ostatných štátov, ako napríklad Nemecka.
„Predsedníctvo vyskúšalo všetko, aby zmenilo ich pozíciu, márne. V miestnosti zostala istá trpkosť,“povedal pre Politico jeden diplomat. Vstup troch krajín do schengenu sa snažilo presadiť počas svojho predsedníctva Česko.
40 PERCENT MIGRANTOV?
Rakúšania argumentujú, že aj cez Bulharsko a Rumunsko prichádzajú do Rakúska nelegálni migranti. Pravdou je, že Rakúšania zažívajú rekordný rok v počte žiadateľov o azyl. Tento rok je ich už 100-tisíc (viac ako v roku 2015) a asi 75-tisíc ľudí je stále v krajine.
Rakúšania tvrdia, že 40 percent migrantov prišlo zo Srbska, no ďalších 40 percent z Maďarska cez Bulharsko a Rumunsko a 20 percent inými cestami. Podľa Howa argumentujú skúmaním mobilov a pohovormi s migrantmi. Štúdiu, ktorá by to potvrdzovala, však nezverejnili.
Tieto čísla však idú proti oficiálnym štatistikám Frontexu. Podľa nich hlavná trať ide cez západný Balkán, teda cez
Srbsko. Množstvo krajín tretieho sveta má bezvízový styk so Srbskom, priletia do Belehradu a odtiaľ sa snažia dostať do schengenu, väčšinou cez Maďarsko. Týka sa to najmä ľudí z Indie, Bangladéša, Pakistanu či Tuniska. Od nového roka však Srbsko ruší bezvízový styk s Indiou.
Najviac žiadateľov o azyl v Rakúsku (41 percent) stále tvoria ľudia prichádzajúci z vojnou zasiahnutej krajiny (Afganistan a Sýria).
„Bulharsko z čisto geografického hľadiska nie je relevantnou trasou pre bezvízových cestujúcich do Srbska. A len tri percentá všetkých žiadateľov o azyl z Rakúska idú cestou cez Rumunsko,“povedala rakúska odborníčka na migráciu Judith Kohlenbergerová pre Die Presse.
Vláda však tieto jej údaje odmieta s tým, že je to vyššie číslo. Bulharská analytička Vessela Černevová pre DW tiež povedala, že len 5 až 6 percent žiadateľov o azyl vstupuje do EÚ cez Bulharsko.
„To, že Rakúsko obviňuje Rumunsko a Bulharsko, ale nie Maďarsko či Chorvátsko, je iracionálne a pokrytecké,“dodala Kohlenbergerová. Pre Der Spiegel povedala, že keby
Rakúske veto je jasne politické, hrané pre domáce publikum, keďže ÖVP padá v prieskumoch. ÖVP sa správa šokujúco neprofesionálne. Jej dvojité štandardy a cynizmus sú úplne jasné. Tým tiež obetuje rakúsku mäkkú silu v EÚ a strednej a východnej Európe. Marcus How
analytik
mali niekoho blokovať, tak skôr Chorvátsko, pretože sa tu objavili „porušenia základných práv migrantov“.
BOJKOT V RUMUNSKU
Rozhodnutie Rakúska spôsobilo veľký odpor v Rumunsku aj v Bulharsku. Najmä v prvej krajine sa volá po bojkote rakúskych firiem. Rumunsko si tiež predvolalo rakúskeho veľvyslanca.
Rumunské ministerstvo zahraničia hovorí o „nespravodlivej a nepriateľskej pozícii“.
„Odkaz rakúskej strany na problém narastajúceho migračného toku je neprijateľný, nesprávny a neférový vzhľadom na to, že všetky údaje, ktoré oficiálne prezentuje Frontex, jasne ukazujú, že migračné cesty zo západného Balkánu nejdú cez Rumunsko,“reagovalo rumunské ministerstvo zahraničia.
„Je to nespravodlivé, nespravodlivé, bez akéhokoľvek skutočného opodstatnenia, čo spôsobuje obrovské škody na úrovni EÚ a nebezpečný precedens v súčasnom geopolitickom kontexte,“napísal v pondelok na Facebooku rumunský minister vnútra Lucian Bode v otvorenom liste rakúskemu ministrovi Gerhardovi Kernerovi.
Aj oficiálne rumunské miesta naznačujú, aby Rumuni tento rok išli lyžovať niekam inam a nie do rakúskych Álp (kam ročne chodí 370-tisíc Rumunov). Medzi firmami sa debatuje o tom, aby na svoje financie využívali iné ako rakúske banky Erste a Raiffeisenbank, a motoristi naznačujú, že môžu tankovať benzín na iných čerpacích staniciach ako OMV.
Rakúsko je druhým hlavným zahraničným investorom v 19-miliónovom Rumunsku a obchodné vzťahy medzi krajinami sú silné.
Niektorí rumunskí politici navyše hovoria, že toto rozhodnutie, ktoré ukazuje nejednotu v EÚ, je „vianočným darčekom pre ruského prezidenta Vladimira Putina“.
„Nemyslíte si, že Rusko je v pohode s faktom, že Rumunsko nie je plne integrované v priestore EÚ? Vyhovuje mu to dokonale,“povedal podľa Euractiv minister vnútra Bode.
A hoci Rakúsko hovorí, že v budúcnosti môže podporiť vstup Rumunska a Bulharska do schengenu, o ktorý sa krajina usiluje od roku 2011, pravdepodobne to tak skoro nebude.
Po vstupe Chorvátska nebudú okrem Rumunska a Bulharska z krajín Európskej únie v schengene už len ostrovné štáty Cyprus a Írsko.
Pre Chorvátsko bude 1. január 2023 historický aj z iného dôvodu: v krajine začne platiť euro. Od septembra sa ceny objavujú v kunách aj eurách, od pondelka si Chorváti môžu kúpiť chorvátske euromince a od 15. januára budú môcť platiť iba eurom. Kurz bol stanovený na 7,53450 kuny za jedno euro.
Je to nespravodlivé, nespravodlivé, bez akéhokoľ vek skutočného opodstatnenia, čo spôsobuje obrovské škody na úrovni EÚ a nebezpečný precedens v súčasnom geopolitickom kontexte. Lucian Bode
rumunský minister vnútra