Tvár v zrkadle
Pred tvorbou Jána Štrassera, tohto renesančného majstra slova, sa musíme skloniť
Niekedy po roku 171 n. l. napísal rímsky cisár Marcus Aurelius (121 – 180), ktorého nazývali filozof na tróne, na brehu Hrona slávne Myšlienky k sebe samému. Boli to myšlienky a úvahy, ktorými sa utešoval počas svojich vojnových výprav proti barbarským kmeňom, čo útočili na Rímsku ríšu.
V rokoch 2021 až 2022 napísal slovenský básnik, esejista, textár, dramaturg a prekladateľ Ján Štrasser (1946) „rozhovory so sebou“, ktoré nazval Tvár v zrkadle. Po tom, čo napísal dvadsaťdva kníh rozhovorov so známymi slovenskými hercami, literátmi a politikmi, rozhodol sa vydať knihu rozhovorov o živote, diele a angažovaní so sebou samým. Rozhovor s ním viedol jeho Alter Ego, kde Alter je krstné meno a Ego priezvisko.
Pri prezentácii jeho knihy 5. decembra v Pálffyho paláci dostali niektorí možnosť krátko vystúpiť. Martin Bútora sa ho napríklad opýtal, či má v úmysle napísať ešte aj knihu rozhovorov jeho Super Ega s ním? Peter Zajac sa dotkol problému, že človek vidí sám seba najlepšie v rozhovore Ja – Ty, kde Ty môže byť človek alebo Boh, a tak rozhovor so sebou môže mať svoje rezervy.
Štrasserove knihy rozhovorov s inými ľuďmi spĺňajú Zajacovo kritérium. Štrasser sa pýta, otázky sú výstižne i vtipné, odpovede respondentov sú stručné a zaujímavé. Ale zrejme úspech týchto kníh viedol Štrassera k tomu, že ak sa má jeho autobiografia dobre čítať, musí ju urobiť sám so sebou.
Ján Štrasser rozpráva v knihe o svojom detstve, o svojom židovstve, záchrane svojej rodiny pred deportáciami, mladosti, kamarátoch a záľubách. Vo chvíľach, keď vstupuje na pôdu slovenskej literatúry, otvára nám svet redakcií, klubov a kaviarní v uvoľnených 60. rokoch a približuje nám svet ikonických postáv vtedajšieho literárneho i publicistického sveta na Slovensku.
Nevyhýba sa ani svojmu podpisu pod Antichartu a následne členstvu v komunistickej strane. Na druhej strane, za roky normalizácie bol autorom básnických, textárskych alebo dramaturgických diel, ktoré už patria do zlatého fondu slovenskej kultúry. Za všetky spomeniem len muzikál Neberte nám princeznú, na ktorom sa podieľal spolu s Altou Vášovou a Dežom Ursínym. Za osobitnú zmienku stojí jeho pôsobenie od roku 1987 v Slovenských pohľadoch pod vedením Rudolfa Chmela, ktoré priniesli nový závan do znormalizovanej slovenskej kultúry.
V novembri 1989 prišla sloboda, Ján Štrasser stál od začiatku v prvej línii ponovembrového diania. Keď nastali časy mečiarizmu, jeho texty piesní vo Večeroch Milana Markoviča sa stali už neodmysliteľnou súčasťou toho veľkého zápasu za demokratické Slovensko. A keď si prečítame, čo tento človek za tridsať rokov slobody na Slovensku v poézii, publicistike i prekladoch vykonal, musíme sa pred tvorbou tohto renesančného majstra slova skloniť. O tomto všetkom sa v knihe rozhovorov jeho Alter Ega s Jánom Štrasserom dočítame.
Mohli by sme o knihe rozhovorov Jána Štrassera rozprávať ešte dlho. Ale! Nerušme najvýznamnejšieho kronikára novodobých slovenských kultúrnych a spoločenských dejín pri práci. Môžeme byť totiž prekvapení, čo všetko z tohto žánru má ešte v šuplíku!