Dekan Burda háji Žilinku a haní sudcov ako ustrašencov
Vzdelanie nie je záruka ničoho. Ukázalo sa to veľakrát v histórii, ukazuje sa to aj dnes
Béla Tuka bol právnik. A nie hocijaký. Študoval v Paríži, Budapešti a Berlíne. Napísal kvantum kníh. Bol profesorom právnej filozofie a medzinárodného práva, rektorom univerzity v Bratislave a hodnostárom jej právnickej fakulty. Ako vysoký potentát vojnového slovenského štátu rád hajloval a ešte radšej posielal ľudí na smrť. Knihy a školy mu boli na nič. Hnusne sa na ne vyšpinil. Skončil na popravisku. Český prezident Zeman by si iste neodpustil poznámku o vzdelanom hlupákovi.
Poučenie? Vzdelanie, autorstvo kníh či iný talent nemusí byť človeku na nič, ak u neho prevláda pýcha, neľudskosť alebo iný druh hlúposti.
KRÁTKY PRÁVNY EXKURZ – GENERÁLNY PROKURÁTOR AKO ĽUDOVÍT XIV.
Povestný § 363 Trestného poriadku robí z generálneho prokurátora Slovenskej republiky priam monarchu. Môže milostivo zbaviť obvinenia z trestného činu aj človeka, ktorý je stíhaný oprávnene, pod zámienkou, že bol porušený zákon (ako sa to už stalo, hoci súdy sa vyslovili v prospech stíhania). To má za následok prepustenie z väzby, ak tam obvinený je.
Výkon tejto prerogatívy nemožno napadnúť žiadnym opravným prostriedkom a nie je preskúmateľný súdom. Pôvodný úmysel zákonodarcu zabrániť alebo napraviť porušenie zákona sublimoval na atraktívny artikel možného politického alebo iného obchodu.
O čom rozhoduje generálny prokurátor sám, trebárs s odpustením aj v pyžame doma v obývačke (jeho fanúšikovia by ocenili foto na sociálnej sieti trebárs v statuse s nápisom „tvrdo pracujem aj v negližé“), o tom (vina a trest) po namáhavom oficiálnom dokazovaní súdy neraz rozhodujú vo viacerých stupňoch a vo viacčlenných senátoch s vopred určeným dňom konania v pojednávacej miestnosti. Až na výnimky proti ich rozhodnutiam možno podať opravný prostriedok. Proti „pyžamovému výnosu“generálneho prokurátora to možné nie je.
PÁN DEKAN V ROZHLASE – PERLY NAD PERLY
Vo štvrtok 1. decembra 2022 v pravidelnej rozhlasovej relácii Z prvej ruky na tému § 363 vystúpil na jej záver v ani nie dvojminútovom expozé (24. minúta a 25. sekunda až približne 26. minúta relácie) dekan Právnickej fakulty UK v Bratislave Eduard Burda, ktorý sa profesionálne zaoberá trestným právom.
Je proti zrušeniu § 363. Jeho názor sa podobá na postoj tých, ktorí sú profesionálne alebo služobne závislí od generálneho prokurátora a poznajú ho ako energického muža, čo verných odmeňuje priazňou a tých druhých „uvrháva v prach“. Podľa dekana sudcovia nie sú úplne svojprávni. Pod vplyvom médií, ukričaných a lobistických skupín vraj podliehajú svojmu strachu a strácajú nezávislosť. „Znôšky nezmyslov“polície a nižších prokurátorov neraz smerujú na súdy. Tomu podľa neho môže zabrániť jediná záruka zákonnosti a čistoty práva u nás – hlava prokuratúry s jej čarovným paragrafom, ktorý dáva krídla aj možným zločincom a odomyká zlaté bane…
ZRÁŽKA DEKANA S FAKTAMI A LOGIKOU, ČO JEHO CTIHODNOSŤ ZABUDLA
Pán dekan Burda vo svojom rozhlasovom opojení zabudol na viaceré zrejmé fakty. Posledné roky dôsledky „mediálno-krikľúnskeho lynču“očisťujúcim spôsobom pocítili nielen súdy, ktorých sa nechceme zastávať viac, ako treba, veď všetci vieme, kto sa neraz producíruje v talári. Nechceme hodnotiť pána Žilinku, ale jeho predchodcovia neboli práve symbolmi nestrannosti a profesionality v službách bohyne Justície.
Disciplinárne konanie, z ktorého docent Burda bez dôkazov robí kladivo na čarodejnice voči neposlušným sudcom, čo vraj rozhodujú inak, ako chcú médiá a krikľúni, bezprostredného predchodcu súčasného generálneho prokurátora odvelilo na nižší stupeň prokuratúry plus veľká hanba k tomu (veru naozaj tvrdý trest s dobrým platom).
Viacerí funkcionári generálnej prokuratúry po roku 2018 pre škandály opustili svoje posty. Iných zase odstránil nový šéf, lebo tak chcel. Bývalý špeciálny prokurátor Kováčik sa po ťažkej práci zaslúžene rekreuje v štátnom zariadení, ale Častá-Papiernička to nie je. Takže nielen sudcovia… Generálna prokuratúra, jemne povedané, nemá vôbec oslnivú povesť, na čom „pracovali usilovne“jej vedúci celé desaťročia. To je tá jediná záruka zákonnosti?
Pán dekan by si pri svojej zžieravej kritike na adresu sudcov a ódach na generálneho prokurátora možno mohol zamiesť aj pred vlastným prahom. Veď mnohí z tých sudcov, o ktorých sa otiera, sú aj absolventmi jeho fakulty. Má vôbec prehľad, čo za posledné desaťročia absolventi jeho fakulty spáchali v právnom systéme nášho štátu v rôznych pozíciách a ako negatívne ovplyvnili celú spoločnosť? Čo urobil a ešte urobí on sám, aby to bolo lepšie? Teda okrem mediálnych tirád a účelových rečí o sudcoch-zbabelcoch.
ŠTATISTIKA, REKTOSKOPIA A INÉ VEDY
Dekan Burda vo svojom krátkom rozhlasovom predstavení nepovedal tak veľmi o práve ako skôr o „sociológii“, „psychológii“a „štatistike“, ktorá je založená na matematike – tá nie je doménou právnikov. Vraj „štatisticky“platí, keďže sudcov je veľa (a vynikajúci generálny prokurátor len jeden), že sa nájde vždy nejaký sudca, ktorý chce mať pokoj od médií a dotieravých krikľúňov a rozhodne, ako chcú.
Inšpirovaní futurologicko-štatistickými schopnosťami pána dekana, nech nám je dovolené položiť pár rečníckych otázok. Berúc do úvahy dekanov právnických fakúlt v celej Európe, je štatisticky možné, že sa nájde medzi nimi aj nejaký riadny trubiroh?
Berúc do úvahy dekanov právnických fakúlt v Európe, je štatisticky možné, že niektorý z nich v rámci svojej karieristickej rektoskopie – chcejúc sa zapáčiť mocným – vysloví aj hlúposti, ktoré budú kandidovať na zľudovenie?
Je štatisticky možné, že niekto spomedzi generálnych prokurátorov Európy by bol bezcharakterný klamár, má v DNA zakódovanú neodolateľnú náchylnosť na zneužívanie funkcie, a to s veľkou chuťou aj demonštruje?
Je štatisticky možné, že skorumpovateľný je skôr štátny funkcionár, ktorý rozhoduje sám, s konečnou platnosťou a bez kontroly, ako súdne senáty rozhodujúce verejne s možnosťou odvolať sa proti ich rozhodnutiam?
VOX POPULI, VOX DEI
Keď sa už dekan Burda vyzná v psychológii, sociológii, štatistike a iných vedách, mohol by si prečítať aj čosi z ľudovej slovesnosti. Napríklad knihu prísloví a porekadiel Hovoriť striebro, mlčať zlato. Najprv rozmýšľať, potom hovoriť. Z knihy múdry, z hlavy sprostý. Sova vraví vrabcovi, že má veľkú hlavu. Nahor líže a nadol bije. Kto veľa tára, často klame. Prázdne sudy najviac dunia.
Štatisticky je pravdepodobné, že uvedené príslovia vystihujú mnohých právnikov v Európe. Čo sa týka Slovenska, tam je to v prípade nemalej množiny právnikov na významných pozíciách štatisticky absolútne isté asi ako to, že dekani právnických fakúlt a generálni prokurátori u nás musia mať ukončené štúdium práv. Aj keď sa to štatisticky niekedy nezdá.