Spánok - politický akt

Civilizácia funguje v režime 24/7 a postupne sa začíname zamýšľať, čo to s nami vlastne robí

Čítala som knihu esejí, antológiu Odpočinek v neklidu. Biopolitika spánku a bdění. V minulosti by sa dalo pridať, že som to robila počas dlhých zimných večerov, ale nič také už dnes vlastne neexistuje. Zostavil ju český vizuálny umelec Nikola Ivanov a je to pohľad filozofov, historikov, sociológov a antropológov na spánok, doteraz vnímaný ako čisto osobnú skúsenosť, na krízu spánku, dokonca epidémiu spánkových porúch. Nepatrí do regálov kníh s návodmi na život. Sú to trochu dejiny spánku, čiastočne príbeh okupácie nočného odpočinku, podľa knihy sociológa Murraya Melbina príbeh „kolonizácie sveta po zotmení“, v ktorom kultúra 24/7 stiera striedanie dňa a noci a čím ďalej tým viac aktivít sa presúva do noci.

Kvalitu spánku môžeme vnímať aj ako priestor osobnej slobody.

Keď sa politik začne chváliť, že nepotrebuje spávať toľko ako ostatní, mali by sme spozornieť. Napríklad titul knihy Andreja Babiša O čem sním, když náhodou spím, je pomerne výpovedný, hoci je tiež len odrazom desaťročia rozvíjaného naratívu supervýkonnosti. Na začiatku boli možno protestantské hodnoty ako disciplinovanosť a pracovitosť, spánok predstavoval formu záhaľky. Predstava nadčloveka sa neskôr dokonale uplatnila v ideológii fašizmu. Aby som bola spravodlivá, ideál nadpriemernej produktivity a bdelosti sa týkal skôr predstavy o mužských elitách, ženám ako objektom sa v minulosti radilo vyspať sa do krásy, až do momentu, kým sa nestali matkami a nezačali vstávať k deťom. Tu sa už obdiv k spánkovej deprivácii nedokázal uplatniť.

Z pohľadu zrušenia hranice medzi dňom a nocou, doslova svetlom a tmou fascinuje hlavne príbeh Thomasa A. Edisona. Jeho práca na elektrickom svetle získavala veľkú pozornosť médií a Edison ju živil kultom nadľudského vynálezcu, ktorý pracuje osemnásť hodín denne a dokáže nespať aj šesťdesiat hodín, v prípade, že ho pohltí riešenie konštrukčného problému.

Iným príbehom je protest amerických veteránov vietnamskej vojny, známy ako Dewey

Canyon III. Hnutie táboriace na rôznych miestach Washingtonu narazilo na zákaz spať na verejných priestranstvách. Vojaci boli postavení pred myšlienku svoj protest rozšíriť o protest spánkom na miestach, ktoré si slobodne vybrali. Irónia spočívala v tom, že išlo o veteránov trpiacimi posttraumatickým syndrómom, ktorého bežnou súčasťou sú vážne poruchy spánku.

Ani tento rok nerušnému spánku neprial, susednú Ukrajinu bombarduje Rusko, prvé bomby dopadli v noci. Miliónom ľuďí vojna zmenila a zničila životy. Keď sa niekedy skončí, v lepšom prípade už nebudú vedieť spávať.

Na Slovensku sme, počas pandémie, zažívali politické tlačovky po desiatej večer, na Silvestra, sledovali sme ich, pretože sa týkali našich rozhodnutí počínajúc nasledujúcim ránom.

Som pomerne rozhodnutá volička, voliť chodím vždy a nepotrebujem volebné kampane. Ak nás v najbližších mesiacoch nejaká čaká, najradšej by som ju chcela prespať.