Čo sa stane v roku 2023

Kto vyhrá najbližšie voľby? Pôjde Pellegrini s Ficom? Bude mať Česko prezidentku? A padne Putin? Tu sú tipy Denníka N

SLOVENSKO 1. Predčasné voľby budú

Hoci Eduard Heger, časť OĽaNO aj Richard Sulík skúšali po povalení vlády koncom roka nájsť staronovú väčšinu v parlamente, tipujeme, že skráteniu volebného obdobia sa napokon nevyhnú. Ak aj dokážu poskladať 76 poslancov, ktorí na istý čas podržia vládu, očakávame, že voľby budú najneskôr v septembri.

Boris Kollár podporí novú väčšinu výmenou za predčasné voľby. Ponížený Igor Matovič nemá dôvod držať pri živote Hegerovu vládu ďalší rok, ak v nej nebude sedieť. Richard Sulík zase nechce, aby najväčšia vina za skoršie voľby padla naneho. Naťahuje čas, ak to nepôjde, ukáže prstom na Kollára s Matovičom, ktorí sa s ním nechceli dohodnúť.

2. Hlas vyhrá voľby

Parlamentné voľby vyhrá Hlas. Peter Pellegrini bol najpopulárnejší politik medzi straníckymi lídrami už od času, čo bol predsedom vlády a podpredsedom Smeru. Túto pozíciu si udržal aj tesne po voľbách 2020, keď bol na vrchole svojej slávy Igor Matovič, a posledného pol roka je už dôveryhodnejší ako prezidentka Zuzana Čaputová. Pokiaľ neurobí hrubú politickú chybu, nenechá Roberta Fica ovládnuť predvolebnú kampaň, prípadne ho nezavrú za korupciu, predseda Hlasu si víťazstvo ustráži.

Jediný, kto môže Pellegriniho ohroziť, je predseda Smeru. Za takmer tri roky vlády Igora Matoviča sa z najmenej populárneho politika stal po Pellegrinim a prezidentke tretí najdôveryhodnejší. Je isté, že chce vyhrať voľby, aby to bol on, kto ako prvý dostane možnosť poskladať novú vládu. A nie je vylúčené, že sa kvôli tomu, aby neprepadol ani jeden hlas, do volieb rád spojí aj so SNS Andreja Danka.

3. Kollár v novej vláde, ak nezaberú demokrati, aj s Ficom

Po Petrovi Pellegrinim má druhý najväčší koaličný potenciál predseda Sme rodina, ktorý vopred nikoho nevylučuje zo spolupráce po voľbách. Ak sa Boris Kollár dostane do parlamentu, bude sedieť aj v ďalšej vláde. Veľa sa hovorí o koalícii Hlas, PS a SaS, tá je však málo pravdepodobná – Progresívne Slovensko nemá skúsenosť s vládnutím, SaS sa javí ako nestabilný politický partner, aj preto prvá voľba padne na Borisa Kollára, ktorého lojalita je ľahšie manažovateľná.

Hrá sa o to, kto bude ďalší – či priberú do partie Smer, ale

bo dajú prednosť demokratom. O tom rozhodnú voľby. Ak demokratické strany nedosiahnu dostatočný výsledok, Pellegrini s Kollárom nebudú mať na výber a tľapnú si so Smerom. Igor Matovič za každých okolností zostane v opozícii.

4. Prezidentka to skúsi aj druhýkrát

Zuzana Čaputová oznámi, že sa uchádza o post prezidentky aj v druhom funkčnom období. Prezidentské voľby budú zrejme v marci 2024, kandidatúru ohlási s predstihom minimimálne pol roka, očakávame, že najneskôr do letných prázdnin. Zuzana Čaputová sa neinšpiruje svojím predchodcom Andrejom Kiskom, preváži tlak jej širšieho okolia, ktoré sa, pochopiteľne, obáva o vývoj na Slovensku, a jej vlastná zodpovednosť zaň.

Veľkou témou bude, kto bude jej protikandidát a či jej politickí oponenti dokážu presvedčiť také meno, ktoré by dokázalo Zuzanu Čaputovú ohroziť. Silného kandidáta zatiaľ nevidieť. Pri Hlase sa spomína meno diplomata a bývalého predsedu SDĽ Petra Weissa, Smer veľa možností na výber nemá – kandidatúra Roberta Fica, potom ako už raz prehral, je málo pravdepodobná, to isté platí o generálnom prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, ktorý hrá sám na seba.

Jediný, kto by dokázal naozaj ohroziť prezidentku, je Peter Pellegrini, ten by však bol rád predsedom vlády.

5. Kočnera odsúdia za vraždu Kuciaka

Špecializovaný trestný súd odsúdi Mariana Kočnera a Alenu Zsuzsovú za objednávku vraždy Jána Kuciaka a aj za prípravu vrážd prokurátorov. Pôjde o prvostupňový rozsudok, Najvyšší súd do konca roka rozhodnúť nestihne. Prvostupňový verdikt si vypočujú aj oligarcha Jozef Brhel v kauze Mýtnik alebo blízky priateľ Roberta Fica Norbert Bödör v kauze Dobytkár. Ústavný súd tiež rozhodne, že kauza Očistec, v ktorej je obvinený bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, sa bude musieť začať pojednávať.

SVET 1. Vojna bude pokračovať

Totálna invázia, ktorú ruský prezident Vladimir Putin rozbehol 24. februára 2022, sa nevyvíjala podľa jeho predstáv. Namiesto blitzkriegu sa jeho „špeciálna operácia” zmenila na vyčerpávajúcu vojnu s cieľom ničiť Ukrajinu, keď už ju nemožno poraziť. Na ukrajinskej strane je silná morálka a pomoc Západu, ktorá im pomáha vytláčať Rusov späť. Je možné, že sa im vďaka presným zbraniam a ruskému chaosu podarí oslobodiť ďalšie mestá, ako Melitopol a Berďansk smerom na Krym. Stále však nedostávajú dostatočnú pomoc na to, aby im zabezpečila víťazstvo a s ním aj rýchly koniec vojny. Rusi sa budú pokúšať o väčšiu ofenzívu a budú vymazávať ďalšie mestá na Donbase. Minimálne do zimy 2023 sa konca vojny nedočkáme.

2. Putina nikto nezosadí

Nepríjemné sankcie, čiastočná mobilizácia či množstvo vojakov vracajúcich sa z ukrajinského frontu v truhlách obetí nepohnú s verejnou mienkou. Väčšina Rusov ostane v roku 2023 sedieť na gauči a nebude riskovať zatknutie v uliciach na protestoch proti nevyprovokovanej vojne proti „bratskej” Ukrajine. Cenzúra bude ešte absurdnejšia a sofistikovanejšia. Ťažké časy zažije ruský internet. Otvorene kritizovať vojnu oligarchovia a členovia ruskej elity nebudú. Putin si neprizná, že spravil kolosálnu chybu, a bude uväznený vo svojej pevnosti v ešte väčšej izolácii. Pomocou represií, totálnej propagandy a systému lojálnych silovikov, ostane vládnuť v Kremli.

3. Česko bude mať prezidentku

V prvom mesiaci nového roka si budú naši západní susedia siedmykrát v ére samostatnosti voliť prezidenta alebo prezidentku. Prieskumy ukazujú, že v druhom kole sa najpravdepodobnejšie stretnú trestne stíhaný expremiér Andrej Babiš a bývalá rektorka Mendelovej univerzity Danuše Nerudová. Generál Petr Pavel má síce silnú podporu, no posledné mesiace stagnuje a nevie osloviť väčší voličský segment. Odhadujeme, že hlavou Českej republiky sa stane prvýkrát žena, kandidátov však ešte čakajú počas januára televízne debaty.

4. Iránske protesty neutíchnu

Mladá Kurdka Mahsa Aminiová zahynula, pretože mala nesprávne nasadený hidžáb. Jej smrť vyprovokovala najväčšie protivládne protesty za posledné desaťročia a tie sa neskončia ani v nasledujúcich mesiacoch. Odvážne Iránky a Iráncov neodradí ani hrozba trestu smrti. Teokratická vláda na čele s 83-ročným duchovným vládcom Alím Chameneím sa však lojalitou bezpečnostných zložiek udrží pri moci, hoci to bude slabý režim. Otázkou ostáva Chameneího zdravie, o ktorom sa špekuluje už niekoľko rokov. Ak by sa v nasledujúcom roku jeho zdravotný stav zhoršil, Irán môžu čakať skutočne revolučné zmeny.

5. Poľská opozícia zostaví vládu

Poľsko čakajú na jeseň 2023 parlamentné voľby. Je to šanca pre opozíciu ukončiť osem

rokov vládnutia strany Právo a spravodlivosť, ktorú vedie jej predseda Jarosław Kaczyński.

Aj u našich susedov je vysoká inflácia a stúpajú úrokové sadzby, čo sa môže podpísať pod to, že PiS vo voľbách stratí umiernených voličov.

Predpovedáme, že PiS síce voľby vyhrá, no vládu napokon tesne nezostaví. Opozičné subjekty ako Občianska koalícia (vedie ju Občianska platforma), Ľavica, ľudovci či strana Poľsko 2050 budú mať viac poslancov a vytvoria vládu. Premiérom nebude líder Platformy Donald Tusk, ale niekto iný. Je však dôležité, aby sa aspoň niektoré strany pred voľbami spojili a kandidovali na jednej kandidátke.

EKONOMIKA 1. Dlhová brzda sa vypne na ďalšie dva roky

Napriek pádu vlády začalo Slovensko nový rok s riadnym rozpočtom a nie rozpočtovým provizóriom, ktoré by obmedzilo pomoc s energiami. Z pohľadu zdravia verejných financií to nebude dobrý rok. Predpokladáme, že aj keď deficit nebude nakoniec nad 6 percentami v pomere k HDP, dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa ešte viac zhorší. Dlhová brzda sa nebude aktivovať. Pre akúkoľvek novú vládu, ktorá získa podporu 76 poslaneckých hlasov, sa vypne na ďalšie dva roky. Jej vypnutie sa potvrdí aj predčasnými voľbami na jeseň. Vláda nebude musieť na rok 2024 predložiť vyrovnaný rozpočet. Výdavkové limity síce v rozpočte sú, ale v roku 2023 budú vypnuté, lebo sa neuplatňujú ani európske pravidlá pre rozpočet. Taká je dohoda odvolanej vlády s Komisiou. Do nášho rozpočtu však príde čoskoro 800 miliónov z plánu obnovy.

2. Rast cien zostane vysoký, úroky budú ešte rásť

Ceny na Slovensku budú výrazne rásť aj v tomto roku. Inflácia nebude taká vysoká ako v roku 2022, keď v priemere dosiahla 13 percent, predpokladáme však, že zostane dvojciferná, tesne nad 10 percentami. Ťahať ju budú najmä ceny energií.

Aj inflácia v eurozóne zostane vysoko nad dvojpercentným cieľom. Európska centrálna banka na decembrovom zasadnutí dala najavo, že nepoľaví v zvyšovaní úrokových sadzieb. Kľúčová sadzba sa môže budúci rok zvýšiť z 2,5 percenta na 3,5 až 4 percentá.

V priebehu roka 2023 sa tak ešte zvýši úročenie hypoték. Tipujeme, že dlhšie fixácie úrokov budú banky ponúkať aj za 5 percent a mierne viac. Ľuďom, ktorým sa skončí v tomto roku fixácia, tak výrazne narastie splátka hypotéky. Ak majú zostatok hypotéky ešte vysoký, splátka im môže stúpnuť aj o dvesto eur.

3. Firmy doplatia na drahé energie, domácnosti nie

Situácia na trhu s energiami sa budúci rok ešte viac zdramatizuje. Drahé energie sa stanú hlavnou príčinou „úmrtí“v slovenskom biznise. Mnohé firmy totiž od januára prejdú na nové ceny, ktoré budú kopírovať vývoj na burzách.

Kompenzácie od štátu začnú dostávať, iba ak burzové ceny prekročia určitú úroveň. Tá je niekoľkonásobne vyššia ako ceny, ktoré platili doteraz.

Slovenské domácnosti mimoriadne vysoké ceny za dodávky tepla, elektriny aj plynu príliš nepocítia, vzhľadom na schválený rozpočet to z drvivej väčšiny zaplatí štát. V prvých mesiacoch roka 2023 zrejme príde správa aj o prvom vážnejšom blackoute v niektorej západoeurópskej krajine a ceny elektriny na európskych trhoch s najväčšou pravdepodobnosťou prekonajú historické rekordy z uplynulého roka.

4. Diaľničiari začnú prepájať zbabranú križovatku pri Bratislave

V roku 2023 by malo pribudnúť 9 kilometrov autostrád. V pláne je otváranie prvej etapy severného obchvatu Prešova (4,3 km) a úseku R3 na Orave od Tvrdošína po Nižnú (4,4 km).

Diaľničnou udalosťou roka 2023 bude začiatok výstavby križovatky D1 a bratislavského obchvatu D4. Bez nej neplní D4 svoj hlavný účel, lebo kamióny tranzitujúce do Rakúska a Maďarska aj naďalej jazdia cez Prístavný most alebo prechádzajú z D1 na D4 cez preťaženú starú Seneckú cestu. Práce na križovatke prinesú aj komplikácie v doprave. D1 sa bude totiž dvíhať, keďže D4 má ísť popod ňu, a zároveň sa rozšíri na osem pruhov až po Bernolákovo. Práce majú dokončiť do troch rokov. Ak sa už nič nestane, do prevádzky pribudne koncom budúceho roka aj privádzač na budúcej D3 do Kysuckého Nového Mesta.

5. Reformu národných parkov už nezastavia

Slovensku stále hrozí pokuta za nedostatočnú ochranu hlucháňa hôrneho. Vláda na jej odvrátenie sľúbila schváliť zonácie všetkých národných parkov a vyhlásiť ďalšie chránené územia. V prvej časti roka sa preto schvália zonácie Veľkej Fatry, Polonín a Slovenského krasu. Do konca budúceho roka by sa mali predstaviť návrhy a schváliť aj zonácie TANAP-u, Nízkych Tatier a Malej Fatry. Ministerstvo životného prostredia predstaví aj návrh nového národného parku Podunajsko. Vďaka novej Spoločnej poľnohospodárskej politike a ekoschémam sa poľnohospodárska krajina začne meniť po prvý raz od kolektivizácie. Rozľahlé lány nahradia menšie, rozdelené medzami. Emisie skleníkových plynov Slovenska nečakane klesnú, no nebude to výsledok dlhodobých opatrení, ale obmedzenia výroby v energeticky náročnom priemysle. Jediná oblasť, kde stúpnu, bude osobná automobilová doprava. Opäť sa nenájde politická vôľa na zavedenie uhlíkových daní alebo vyšších registračných poplatkov za neekologické SUV.

ŠPORT 1. Vlhová s medailami, no bez glóbusu

Petra Vlhová vo Svetovom pohári nezíska veľký ani malý glóbus, veľký získa s náskokom Mikaela Shiffrinová, ktorá bude pravidelne na stupňoch víťaziek v technických disciplínach a systematicky bude získavať body v rýchlostných disciplínach. Vlhová začne v druhej časti sezóny nastupovať na rýchlostné disciplíny, no ukáže sa, že na nich nedokáže získavať dostatok bodov.

Aj preto jej veľmi dobre padne zlatá medaila za slalom, ktorú získa na februárových maj

strovstvách sveta, za obrovský slalom získa bronz.

Vlhová bude už počas sezóny hľadať rovnováhu medzi prácou a súkromím a v lete sa jej opäť podarí namotivovať na ďalšiu sezónu, aj keď na to opäť bude potrebovať aspoň mesačnú prestávku od akéhokoľvek športovania.

2. Slafkovský začne podobne ako Hossa

Väčšina zámorských expertov očakáva, že Juraj Slafkovský počas nováčikovskej sezóny pôjde aspoň na pár zápasov na farmu. Napokon sa to nestane a Slafkovský ju odohrá celú v Montreale.

Ukončí ju s podobnými štatistikami, aké mal v prvej sezóne Marián Hossa. Ten získal v Ottawe 30 bodov v 60 zápasoch, no bol o rok starší a pred nováčikovskou sezónou mal už za sebou jeden rok v kanadskej juniorke aj prvých 7 zápasov v NHL. Aj Slafkovský dosiahne 30-bodovú hranicu, hoci na to bude potrebovať o pár zápasov viac.

Slovensko zažije ďalší úspešný draft. Dalibora Dvorského si v silnom draftovom ročníku vyberú medzi prvými desiatimi. Na konci prvého kola kluby siahnu aj po Samuelovi Honzekovi a Maximovi Štrbákovi.

Tomáš Tatar sa zbaví povesti hráča, ktorý je dobrý len v základnej časti, no už nie v play-off. New Jersey pomôže dôležitými gólmi k postupu do finále Východnej konferencie, no mladý talentovaný tím Devils tento rok ešte Stanley Cup nezíska.

3. Hráči z KHL neprídu

Vyskú sledovanosť budú mať hokejové majstrovstvá sveta vo Fínsku a Lotyšsku. Vyššie budú aj očakávania; slovenskí hokejisti si zo zimnej olympiády odniesli bronzové medaily a na MS ich vo štvrťfinále vyradili Fíni, neskorší majstri sveta.

Juraj Slafkovský pricestuje na májové MS ako jeden z lídrov reprezentácie. Reprezentácii pomôžu aj ďalší útočníci z NHL, napríklad Pavol Regenda a Adam Ružička.

Pozitíva pred MS zatieni otázka účasti hráčov z KHL. Zväz bude vyčkávať do poslednej chvíle na spoločenskú náladu a na formu hráčov z KHL. Nakoniec hokejisti po silnej verejnej kritike na šampionát nepocestujú, hoci pachuť z alibizmu a vyčkávania pred turnajom zostane.

Reprezentácia odohrá v skupine B zápasy v lotyšskej Rige. Stretne sa s Kanadou, Českom, Švajčiarskom, Lotyšskom, Nórskom, Kazachstanom a Slovinskom. Štvrťfinále bude pre Slovákov maximum a miernym sklamaním, pretože sme mohli „s takým tímom“dosiahnuť viac.

4. Saganovo zlepšenie

Po sezóne 2022, ktorú poznačili zdravotné problémy, zažije Peter Sagan úspešnejší rok. Rozdiel bude vidno už na jarných klasikách, žiadne prestížne jednodňové preteky síce nevyhrá, ale niekoľkokrát bude v hre o víťazstvo až do konca.

Slovák sa predstaví aj na Tour de France, boj o zelený dres však bude mať podobný priebeh ako vlani. Sagan sa bude nachádzať v širšom okruhu adeptov na jeho zisk, už po pár dňoch sa však ukáže, že v bodovacej súťaži na najlepších nestačí. Zameria sa preto na etapové víťazstvá.

Výraznejší výsledok zaznamená slovenská cyklistika aj vďaka Martinovi Svrčekovi. 19-ročný talent jazdiaci za Quick Step sa na niektorom z menších pretekov prvýkrát medzi profesionálmi dostane do elitnej desiatky.

5. Druhí za Portugalskom

Nový reprezentačný tréner Francesco Calzona vstúpi do kvalifikácie na Euro s obmeneným kádrom, ale bude sa spoliehať naďalej aj na kľúčových hráčov z minulosti. Väčší priestor v nomináciách dostanú aj hráči z domácej ligy – čiastočne pre ochotu experimentovať a zároveň pre nižší počet hráčov v kvalitných zahraničných kluboch.

Slovensko čaká náročná skupina kvalifikácie na Euro 2024, ktorú vyhrá Portugalsko. Slovensko obsadí postupové druhé miesto, ale iba veľmi tesne pred Islandom a Bosnou a Hercegovinou. Najlepším strelcom Slovenska v kvalifikácii sa stane Róbert Boženík.

AKO DOPADLI MINULÉ PREDPOVEDE

Na rok 2022 sme správne predpovedali, že pandémia, ktorá postupne zoslabne, celkom neodíde a covid cez variant omikron potrápi mnohé krajiny najmä na začiatku roka. Dobre sme odhadli, že almužna v podobe 350 eur, ktorú zdravotníci dostali ešte v januári, nepostačí na zastavenie exodu lekárov a sestier za lepšími podmienkami do zahraničia. Rozvrat zdravotníctva vystupňovaný pandémiou napokon viedol k výpovediam dvoch tisícok lekárov a tlaku odborárov na vládu, ktorá v poslednej chvíli pristúpila na ich podmienky a zvýšila im mzdy nad úroveň českých kolegov.

Trafili sme, že Petrovi Pellegrinimu sa v súboji so Smerom podarí uhrať dobrý výsledok v komunálnych a župných voľbách. Hlas čo do počtu primátorov a starostov menších miest, ale i poslancov v zastupiteľstvách sa stal víťazom v jesenných voľbách naprieč politickým spektrom. Správne sme odhadli víťazstvo Matúša Valla v Bratislave, ktorý napriek sviatkom dokázal zmobilizovať veľkú časť voličov, ktorí mu odovzdali silnejší mandát, než mal v prvom volebnom období.

Ale nevyšlo všetko. Hoci sme napísali, že Igora Matoviča vo funkcii ministra financií neprestanú fascinovať veľkolepé, drahé a škodlivé nápady a nominálny predseda vlády Eduard Heger nenaberie odvahu ho odvolať, mysleli sme si, že vláda komplikovaný rok 2022 vydrží. Skoro. Chýbali dva týždne

– 15. decembra parlament na návrh SaS najmä kvôli lídrovi OĽaNO vyslovil vláde nedôveru. Matovič síce napokon vo funkcii ministra financií deň pred Vianocami skončil, ale udialo sa tak nie z vôle premiéra Hegera, ale pod tlakom SaS, ktorá výmenou za to podporila v parlamente štátny rozpočet na rok 2023.

Napísali sme, že koalícia v rámci cieľov, ku ktorým sme sa zaviazali v pláne obnovy, oddelí hlasovanie o výdavkových limitoch od zmien dlhovej brzdy, aby sa vyhla stopke SaS. Tak sa aj stalo, výdavkové limity koalícia schválila, ale do posledného momentu ich Heger s Matovičom nezačlenili do štátneho rozpočtu, pretože Sme rodina bola proti. Výdavkové limity sa do rozpočtu formálne pridali pod tlakom SaS tesne pred hlasovaním, ale to tiež tak, že pre rok 2023 fakticky neplatia. Správne sme natipovali, že prejde kompromisná reforma vysokých škôl a koalícia schváli aj reformu súdnej mapy Márie Kolíkovej, hoci sa tak stalo až potom, čo z pôvodného zámeru zostala vypitvaná verzia s mnohými ústupkami. Nová súdna mapa, ktorá sa má dotknúť najmä fungovania okresných súdov, napokon nezačne platiť od januára, nový minister spravodlivosti Viliam Karas odsunul jej účinnosť na jún 2023.

Predpovedali sme ďalšie víťazstvo Viktora Orbána v maďarských parlamentných voľbách aj výhru Emmanuela Macrona vo francúzskych prezidentských voľbách.

Mylne sme očakávali, že americký prezident Joe Biden príde o väčšinu v kongrese. A na konci roka 2021 sme pri spisovaní predpovedí nechceli pripustiť, že ruský prezident Vladimir Putin naozaj napadne Ukrajinu a spustí veľkoformátovú otvorenú vojnu proti vedeniu krajiny a jej občanom. Obava sa však naplnila, potom, čo Rusko obkľúčilo ukrajinské hranice pod zámienkou veľkého vojenského cvičenia, 24. februára zaútočilo na ukrajinské mestá. Z operácie, ktorá mala za niekoľko dní zvrhnúť ukrajinskú vládu a prezidenta, je vojna trvajúca už viac ako desať mesiacov.

Uhádli sme, že Petra Vlhová získa olympijské zlato za slalom, ďalšie dve medaily však už neprišli. Vyšlo nám, ako dopadne vo Svetovom pohári – bez veľkého glóbusu, ktorý získala Mikaela Shiffrinová a Vlhová „len“s malým glóbusom za slalom.

Mysleli sme si, že NHL pustí hráčov na olympiádu, čo sa nestalo. Predpovedali sme, že hokejisti vypadnú vo štvrťfinále, v skutočnosti však získali bronz. Vyšlo nám, že hokejisti na majstrovstvách sveta postúpia do štvrťfinále, nie ďalej.

Pri Petrovi Saganovi sme správne natipovali, že v novom tíme vyskúša aj nové disciplíny, zúčastnil sa na MS v elektrobicykloch aj na graveli, naozaj nešiel na Giro a naozaj na Tour nevyhral zelený dres.

Napísali sme, že medzi favoritov MS vo futbale patrí Nemecko, to však ani nepostúpilo zo skupiny. Šampionát vyhrala Argentína, my sme predpovedali Anglicko, ktoré vo štvrťfinále vypadlo s Francúzskom.