Kedy ísť k lekárovi pri chrípke?
Na celom Slovensku je chrípková epidémia. Otázky a odpovede o chrípke a jej liečbe
Ľudia čakajú v radoch pred lekárňami a čakárne ambulancií sú plné chorých pacientov. Pripravili sme odpovede na časté otázky ohľadne postupu pri liečbe. Vychádzame z odporúčaní ministerstva zdravotníctva, úradu verejného zdravotníctva či lekára bratislavskej župy.
Prečo je epidémia chrípky?
Počas sviatkov bolo na pohotovostiach aj urgentných príjmoch veľa ľudí práve s chrípkou či inými respiračnými ochoreniami. „Vysoké teploty a respiračné ťažkosti dokonca v týchto dňoch patria k najčastejším príčinám zásahov záchranárov,“tvrdí ministerstvo zdravotníctva.
Úrad verejného zdravotníctva vyhlásil celoslovenskú epidémiu chrípky ešte pred Vianocami. Hygienici očakávajú, že sa počas sviatkov počet chorých zníži, ale po návrate do práce a do školy príde druhý vrchol epidémie.
„Silnejšia aktivita chrípky je napríklad aj dôsledkom toho, že ľudia sú náchylnejší k respiračným ochoreniam. Je to aj z dôvodu relatívne nízkeho výskytu chrípky a jej podobných ochorení v uplynulých dvoch rokoch,“tvrdí ministerstvo. Práve preto je veľký nápor v ambulanciách či na pohotovostiach. Umocňuje to aj sviatočné obdobie, keď majú niektoré ambulancie dovolenku.
Aké sú príznaky chrípky?
Deti a dospelí majú podobné príznaky. Ide najmä o bolesti kĺbov a svalov, výraznú únavu, nechutenstvo, bolesti hlavy, triašku, kašeľ, bolesti hrdla, nádchu alebo upchatý nos – nie sú prvým príznakom, zvyčajne nastúpia až po objavení sa kašľa – pri prechladnutí je to spravidla naopak. U detí sa navyše chrípka prejavuje aj hnačkami, vracaním či bolesťami brucha.
Ako sa mám chrániť, aby som neochorel?
Ak ste sa nedali očkovať proti chrípke, urobte to. Úrad verejného zdravotníctva tiež radí, že ľudia môžu zvyšovať svoju obranyschopnosť zvýšeným príjmom vitamínov A, C, E a väčšiny vitamínov zo skupiny B, vitamínu D na podporu obranyschopnosti tela.
„Získate ich aj konzumáciou dostatočného množstva čerstvej zeleniny, ovocia, strukovín a celozrnných obilnín,“tvrdia hygienici. Najvhodnejšie je podľa nich vyberať si druhy bohaté najmä na vitamín C – papriku, chren, citrusové ovocie, kivi, zelené vňate, kel, kapustu. „Dbajte na každodenný pobyt na čerstvom vzduchu, pomôže tiež dostatok spánku, aktívny životný štýl a otužovanie. Obliekajte sa primerane počasiu,“radia.
Ak ste v kolektívoch, často a nárazovo vetrajte – niekoľkokrát počas dňa otvorte dokorán okná. Hygienici odporúčajú obmedziť podávanie rúk, objímanie pri pozdrave, nedotýkajte sa tváre a očí neumytými rukami, nezdieľajte osobné predmety s inými ľuďmi. „Dodržiavajte respiračnú etiketu – kýchajte a kašlite do vreckovky – nie do dlane, použité vreckovky vyhoďte do uzatvárateľných nádob na odpad a následne si umyte ruky vodou a mydlom alebo si ich dezinfikujte.“
Treba nosiť respirátor, aby som sa nenakazil?
Hygienici odporúčajú, chrániť sa respirátorom v preplnenej hromadnej doprave, v preplnených uličkách obchodov či na hromadných podujatiach. „Rovnako je to vhodné v situáciách, keď ste obklopení cudzími ľuďmi a nedokážete si od nich udržať bezpečný odstup alebo ak neviete vyhodnotiť ich zdravotný stav,“tvrdia. Ale respirátor by ste mali nosiť aj vtedy, ak začínate pociťovať príznaky ochorenia alebo ste sa do kolektívu vrátili tesne „po chorobe“.
Jedným z príznakov je horúčka – kedy ju u dospelého treba znižovať?
Horúčku znižujeme, ak presiahne 38,5 stupňa Celzia alebo ak má pacient výrazné bolesti či nepohodlie. Horúčka nad 40 stupňov Celzia predstavuje vysokú záťaž pre organizmus.
Ako znižovať horúčku u dospelého?
Sú viaceré možnosti, ako liekmi horúčku znižovať.
Lieky s obsahom paracetamolu treba užívať každých 4 až 6 hodín 500 mg, maximálne 4 000 mg denne. Tieto lieky zmierňujú aj bolesť, ale nie sú vhodné pre pacientov s poškodenou pečeňou a alkoholikov.
Lieky s obsahom ibuprofénu sa majú užívať každých 6 až 8 hodín 400 mg, maximálne 1200 mg denne. Majú aj protizápalový účinok, sú však nevhodné pre tehotné ženy, pri dehydratácii, u pacientov s poškodenými obličkami alebo ochorením tráviaceho systému.
Lieky s obsahom kyseliny acetylsalycilovej sa majú užívať každých 4 až 6 hodín 500 až tisíc mg, maximálne 4000 mg denne. Majú aj protizápalový účinok. Sú nevhodné pre pacientov s poruchami tráviaceho systému, obličiek, so zlyhávajúcim srdcom a pre astmatikov a tehotné ženy. „Ak vám teplota neklesne ani po štyroch hodinách od podania lieku, nezvyšujte dávku. Užite liek s iným liečivom,“radí ministerstvo.
Pri užívaní liekov si treba dať pozor, aby ste nekombinovali lieky a neprekračovali maximálnu dennú dávku. Neskracujte intervaly, keď máte lieky užiť, a dodržuje odporúčanú dĺžku užívania.
Kedy mám ísť k lekárovi?
K lekárovi netreba ísť s chrípkou vždy. Najmä v období epidémie môžu byť čakárne preplnené chorými ľuďmi, pre
K lekárovi netreba ísť s chrípkou vždy. Najmä v období epidémie môžu byť čakárne preplnené chorými ľuďmi, preto je pri slabších príznakoch lepšie oddychovať doma.
to je pri slabších príznakoch lepšie oddychovať doma. Ale ak sa príznaky zhoršia, treba lekára vyhľadať.
Ide najmä o prípady:
- ak pociťujete problémy s dýchaním či nedostatkom vzduchu;
- ak cítite tlak na hrudníku alebo bruchu, ak máte kŕče a záchvaty;
- ak nemočíte;
- ak pociťujete silnú bolesť
svalov;
- ak máte horúčku alebo kašeľ, ktoré sa nezlepšujú, ale sa opätovne vrátili alebo zhoršili;
- ak ste veľmi slabí.
Lekára navštívte aj vtedy, ak sa ani po troch dňoch váš stav nezlepší. Lekára by tiež mali navštíviť pacienti s horúčkou nad 38,5 stupňa Celzia, ktorí majú poruchy imunity alebo viac ako 65 rokov, rovnako tehotné ženy alebo pacienti, ktorí trpia poruchami srdca, ciev alebo pľúc. Platí to aj pre pacientov s epilepsiou alebo demenciou.
Kedy treba ísť na pohotovosť?
Ministerstvo opisuje príznaky, keď už treba ísť na pohotovosť, teda stav je taký, že netreba liečbu odkladať, kým bude v ambulancii všeobecný lekár. Ide o tieto prípady:
- horúčka nad 40 stupňov
Celzia,
- stuhnutá šija – neschopnosť predkloniť hlavu, - ťažkosti s dýchaním, modré pery,
- akútna bolesť brucha alebo úporná bolesť hlavy, - výsev, krvácania v koži, - halucinácie, zmätenosť, otupenosť, kŕče, - silné vracanie, hnačka, krv v stolici.
DETI A CHRÍPKA Kedy treba s deťmi ísť k lekárovi?
Ak sa prejavia príznaky chrípky u dieťaťa, treba si všímať, v akom stave dieťa je, netreba ísť hneď k lekárovi. „Nie každá teplota či kašeľ musia hneď vidieť doktora. Väčšina respiračných ochorení je zvládnuteľná rodičmi v domácom prostredí s voľnopredajnými liečivami bez potreby návštevy lekára,“upozorňuje bratislavská župa.
Lekár kraja Tomáš Szalay tvrdí, že drvivá väčšina respiračných ochorení je vírusového pôvodu, teda nevyžadujú antibiotiká – v prípade pochybností si môžete urobiť domáci CRP test. „Nebojte sa použiť lieky na teplotu a na bolesť. Sú bezpečné. Dodržte dávkovanie podľa návodu, neraz sú deti z opatrnosti poddávkované a lieky nedosiahnu potrebný účinok,“dodáva.
Ak sa však zdravotný stav dieťaťa napriek symptomatickej liečbe zhoršuje, treba kontaktovať lekára.
Pri akých príznakoch treba s dieťaťom navštíviť lekára: - problémy s dýchaním alebo
veľmi rýchle dýchanie, - modranie pier alebo líc, - silná bolesť svalov – dieťa odmieta chodiť, - vťahovanie medzirebrových priestorov pri každom nádychu, - bolesť na hrudníku, - dehydratácia – prejaví sa suchosťou úst, dieťa plače bez sĺz, nemočí viac ako 8 hodín, - záchvaty podobné epilepsii, - dieťa sa zdá byť „mimo“, nereaguje, - pri akejkoľvek horúčke, ak má dieťatko menej ako 4 mesiace,
- ak kašle dieťatko mladšie
ako 4 mesiace,
- ak dôjde k zhoršeniu jeho
chronickej choroby,
- ak má dieťa vrodené chyby (najmä srdca, pľúc či ciev), - pri horúčke nad 40 stupňov Celzia.
Aká teplota je nebezpečná?
Teplotu treba u detí znižovať, ak je vyššia ako 38 stupňov alebo ak je dieťa plačlivé a ubolené, vtedy môžu rodičia znižovať aj nižšiu teplotu. Záleží však aj na tom, kde teplotu meriate. Ak ju meriate v konečníku, je o 0,5 stupňa Celzia vyššia ako teplota meraná v podpazuší alebo v uchu.
Aké lieky dať dieťaťu pri horúčke?
Ak má dieťa horúčku, Szalay odporúča zábaly a antipyretiká (ide o lieky ako Coldrex, Ataralgin, Acylpirin, Ibuprofen či Nurofen, Panadol a Paralen).
Lieky s obsahom paracetamolu sú vhodné pre všetky vekové kategórie detí. Ministerstvo zdravotníctva odporúča, že sa majú podávať podľa hmotnosti dieťaťa a každé 4 až 6 hodín. Maximálne však päťkrát denne. Sú nevhodné pre deti s chorobami pečene alebo jej poškodením. Pomáhajú pri bolesti.
Ak si vyberiete lieky s obsahom ibuprofénu, sú vhodné pre deti od 3 mesiacov alebo s váhou vyššou ako 7 kilogramov. Podávajú sa tiež podľa hmotnosti každých 6 až 8 hodín, maximálne však 4-krát denne. Nie sú vhodné, ak dieťa málo pije, má problémy s obličkami, vracalo alebo má hnačku, počas ich používania je nutný zvýšený príjem tekutín. Pomáhajú pri bolesti a zápale. Ak má dieťa napriek liekom teplotu vyššiu ako 39 stupňov Celzia, skúste aj obklady alebo zábaly.
Čo robiť pri horúčke?
Netreba zabúdať, že dieťaťu treba dopĺňať energiu, napríklad sladkým čajom, ovocnými šťavami či polievkou. Dieťa musí prijímať dostatok tekutín, hoci aj slamkou, čajovou alebo polievkovou lyžicou. „Ak dieťa odmieta prijímať tekutiny, musí ich dostať vo forme infúzií. Zapisujte si, koľko tekutiny dieťa prijalo,“radí ministerstvo.
Dieťa by malo ležať v miestnosti, kde je ideálne 20 stupňov Celzia, často ju vetrajte. „Oblečte dieťaťu ľahké a priedušné oblečenie, zakryte ho tenkou prikrývkou. Zabezpečte dieťaťu pokoj na lôžku,“radí ministerstvo.
Teplotu by ste dieťaťu mali merať pravidelne stále na rovnakom mieste a rovnakým teplomerom.
Kedy pre horúčku treba kontaktovať lekára?
Ak horúčku neviete znížiť pod 39 stupňov Celzia alebo má dieťa horúčku dlhšie ako tri dni, alebo má dieťa iný závažný príznak, napríklad ťažko dýcha alebo má záchvatovitý kašeľ, treba kontaktovať lekára.
Kedy treba volať záchranku?
Ísť na pohotovosť alebo volať záchranku treba až vtedy, ak je dieťa vo vážnom stave. Ministerstvo ho opisuje tak, že dieťa má ťažkosti s dýchaním, modré pery. Vtedy treba hneď volať na číslo 155. Rovnako ak má prvýkrát kŕče z horúčky, takzvané febrilné kŕče. Ďalšie príznaky, kedy by ste mali ísť na pohotovosť, sú stuhnutá šija, napríklad dieťa nevie predkloniť hlavu, alebo má drobné, bodkovité krvácania v koži (takzvané petéchie) či nízky príjem tekutín, keď napríklad dieťa odmieta piť.
Ako dlho budem čakať na urgentnom príjme?
Urgentný príjem je miesto, kde sa starajú o život ohrozujúce stavy. Keď prídete na urgentný príjem, prejdete takzvaným triedením, kde určia, v akom závažnom stave ste vy alebo vaše dieťa. Ak ste prišli a váš stav nie je život ohrozujúci, môžu vás poslať na pohotovosť alebo môžete na urgentnom príjme čakať dlho, pokojne aj niekoľko hodín. Preto je lepšie nejsť na urgentný príjem, ak nie ste v život ohrozujúcom stave.
Lekárne sú zatvorené, kde si mám vybrať lieky?
Mnohé lekárne sú medzi sviatkami zatvorené. Otvorené sú často lekárne v obchodných centrách, skúste lieky vybrať tam. Na stránkach žúp nájdete zoznam pohotovostných lekární aj s ich otváracími hodinami.
Ak horúčku neviete znížiť pod 39 stupňov Celzia alebo má dieťa horúčku dlhšie ako tri dni, alebo má dieťa iný závažný príznak, napríklad ťažko dýcha alebo má záchvatovitý kašeľ, treba kontaktovať lekára