Páví tanec zlého chlapca Viktora Orbána
Orbán sa prepracoval medzi známych politikov. Lenže spomína sa v kapitole Zlí chlapci
Viktorovi Orbánovi príroda nadelila obrovské ambície. Ak sa však nad tým hlbšie zamyslím, jeho obrovské ambície mu možno nedala do vienka príroda, ale prostredie. Presnejšie, jeho rodina. Aj jeho otec a brat sa totiž volajú Győző (čo je maďarský ekvivalent Viktora). Vyzerá to tak, že muži u Orbánovcov nemali na výber, zostal im len boj a víťazstvo.
Nie je teda náhoda, že Orbánove politické aktivity pripomínajú nikdy sa nekončiacu vojnu. Bojuje s liberálnymi boľševikmi, Bruselom, Sorosom a niekedy aj s počasím! (Tohoročné svätoštefanské oslavy sa nekonali 20. augusta, lebo meteorológovia na daný deň prognózovali silnú búrku. Tá však neprišla a meteorológovia vzápätí leteli zo zamestnania.)
V jeho komunikácii sa to len tak hemží bojovnými výrazmi. Hovorí o baštách, barikádach, pouličných bojovníkoch a obchvatných manévroch. Jeho prívrženci si rýchlo zvykli na tento spôsob vyjadrovania a správania. Lebo občanov je ľahké militarizovať. (Vrátiť ich do pôvodného stavu však už také ľahké nie je.)
Militantné okolnosti navyše vyvolávajú v spoločnosti strach a neistotu, preto občania na čele krajiny uprednostňujú silného vodcu pred rozvážnym demokratom.
POZERAJTE SA NA VÝCHOD
Orbán po volebnom víťazstve v roku 2010 ihneď obsadil verejnoprávne médiá a pošliapal nezávislú tlač. Následne bez akýchkoľvek rokovaní podpísal novú ústavu a nové volebné zákony. Potom zbúral najdôležitejšie piliere právneho štátu: ústavný súd a prokuratúru. Zrušil kontrolné mechanizmy demokratického inštitucionálneho systému, minimalizoval rolu bŕzd a protiváh.
Občanom tak dal na vedomie, že v krajine je pánom len On. Verných stúpencov si ešte viac naklonil tým, že vo svojich prejavoch vždy zdôrazňoval jedinečnosť Maďarov a maďarských záujmov. Vždy dodal aj to, že len on dokáže tieto záujmy ochrániť pred bruselskou liberálnou diktatúrou.
Na svoj boj však potreboval aj spojencov. Jeho východní spolubojovníci Erdogan, Alijev, Si Ťin-pching a Putin „panujú“v krajinách, kde nie je ani stopa po demokracii. Podľa Orbána totiž svetlá budúcnosť príde z Východu, lebo Západ už upadá. Dodáva, že aj predkovia Maďarov pochádzajú z Východu a Maďari majú a priori problémy so západnou demokraciou. Preto ich treba viesť tvrdou rukou.
Naplnením jeho slov je model tzv. iliberálnej demokracie. (Podľa analytikov sa neliberálna demokracia chce podobať na klasickú, liberálnu demokraciu, len je iná. Nie je to demokracia.) Našiel si aj niekoľko európskych spojencov (Le Pen, Salvini a Holanďan Geert Wilders). Presnejšie, aj oni vyhľadávali Orbánovu spoločnosť, lebo chceli od neho odkopírovať techniku, s ktorou bez odporu a hlasných protestov „zmrazil“demokratický štát.
Bilaterálne vzťahy založené na podobných záujmoch vybudoval aj s politikmi v susedných krajinách.
Matovič, Fico, Danko, Janša, Vučić či Kaczyński by radi od neho odpozorovali tajomstvá cesty vedúcej k autokratickému systému. Pre Orbána sú tieto vzťahy dôležité preto, lebo by rád v Bruseli vystupoval ako vodca V4, ktorá má okolo 65 miliónov obyvateľov. (Alebo by aspoň rád získal podporu predstaviteľov krajín V4 pre svoj neľútostný boj s Bruselom.)
PÁVÍ TANEC
Na naklonenie si susedov a pomýlenie Európskeho parlamentu vypracoval jedinečnú komunikačnú techniku, ktorú s takmer neskrývanou pýchou označil „páví tanec“. Jeho podstatou je to, že v zahraničí treba rozprávať inak ako doma.
Orbán v zahraničí komunikuje zdvorilo, súhlasne, dokonca už-už kapitulačne. Súhlasil napríklad s takmer všetkými protiruskými sankciami, ale po návrate domov ostro kritizoval bruselskú liberálnu diktatúru.
Jeho domáce prejavy sú plné obviňovania, zavádzania a velebenia vlastnej roly. Často vysvetľuje, že formuluje tvrdšie, aby aj Brusel pochopil jeho posolstvo a nechcel zobrať Maďarom z vreciek ešte viac peňazí.
Svojich voličov totiž neustále „kŕmi“tým, že členstvo v EÚ je pre Maďarsko nevýhodné. Potom nečakane dodá, že Maďarsko zostane v Únii len dovtedy, kým prichádzajú peniaze z Bruselu. V roku 2030 už budeme v situácii, hovorí, že budeme musieť platiť viac, než od Bruselu dostaneme. A vtedy z Únie vystúpime.
Je to jasné, jednoznačné a cynické posolstvo nielen Bruselu, ale aj budúcim generáciám. Len nijaký altruizmus, mladí priatelia! Treba prestať Matovič, Fico, Danko, Janša, Vučić či Kaczyński by radi od neho odpozorovali tajomstvá cesty vedúcej k autokratickému systému. Pre Orbána sú tieto vzťahy dôležité preto, lebo by rád v Bruseli vystupoval ako vodca V4.
s aktivitami, z ktorých ihneď nemáte úžitok. (Nieže sa v niekom rozhorí súcit a túžba pomáhať! Svet je sebecký, a ak sa chceme mať dobre, musíme byť ešte sebeckejší!)
KLAMSTVÁ PRE MERKELOVÚ
Maďarskí voliči vnímajú Orbána ako najmladšieho princa, ktorý sedemhlavého draka nezdolá silou, ale ľsťou.
Najmladší princ však pred dvadsiatimi rokmi hovoril o liberálnej demokracii, slobodných médiách, právnom štáte a ľudskej dôstojnosti. Zdôrazňoval, že miesto Maďarska je v Európe, lebo to diktuje triezvy rozum a k tomu zaväzujú aj tradície.
Po prvý raz sa preslávil v roku 1988, keď na symbolickom pohrebe Imreho Nagya žiadal, aby „okupantské sovietske vojská ihneď opustili Maďarsko“. (Vyriekol by tieto slová aj dnes?)
Zrejme vtedy si mladá
Nemka Angela Merkelová obľúbila tohto nádejného a talentovaného mladého muža. Aj neskôr ako nemecká kancelárka prechovávala voči nemu sympatie a zrejme to bol dôvod, prečo ho podporila v bruselských polemikách. Nevšimla si, že maďarského premiéra emócie nezaujímajú. Orbán ju jednoducho „obohral“.
Po odchode „Mutti“sa však situácia v Únii zmenila. Čoraz viac politikov pozná úlisný „páví tanec“a rastie aj počet tých, ktorí žiadajú Orbánovo potrestanie. A nedávno sa orbánovská odysea skončila. Po dlhej diskusii EÚ napokon zoberie Maďarsku 2 500 miliárd forintov za deštrukciu demokratických princípov a právneho štátu, ako aj za obchádzanie protikorupčných zákonov. Tu páví tanec nepomôže.
HĽADANIE NEPRIATEĽA V BRUSELI
Právom si môžete klásť otázku, prečo maďarské médiá už dávno neodhalili dvojtvárnu hru premiéra. Situácia je taká, že Orbán po roku 2010 „zastrešil“viac ako štyristo mediálnych produktov nadáciou, ktorú kontroluje Fidesz. (Majitelia médií bez slova vložili svoj „majetok“do spoločného. Otázne je, či vôbec boli majiteľmi.)
Väčšinu opozičných periodík a kritických internetových stránok kúpil a zrušil. A „nezávislé“médiá ho odvtedy ospevujú a problémy pripisujú Bruselu.
Maďarská ekonomika má problémy? Je to dôsledok podvratnej činnosti Bruselu. Devalvoval sa forint? Za to môžu bruselskí byrokrati. Na čerpacích staniciach chýbajú pohonné hmoty? Je to dôsledok zbytočných sankcií.
V maďarských médiách sa o korupcii nehovorí, Orbánov človek totiž už pred rokmi povedal, že to, čo vyzerá ako korupcia, je normálna pracovná metóda Fideszu.
Bývalý liberálny minister sa v knihe o mafiánskom štáte vyjadril jednoznačne: korupcia nie je v Maďarsku chyba v systéme, ale princíp jeho fungovania.
Prirodzene, tlač nepíše ani o tom, že v Maďarsku nie sú pre získanie dôležitejšieho postu rozhodujúce osobné kvality (vedomosti, kreativita atď.), ale náklonnosť Viktora Orbána. Lojálnych čaká krásna budúcnosť s množstvom peňazí. Pravda, niekedy treba istú časť (20 – 40 %) vrátiť „odosielateľovi“, peniaze sú však zdarma, preto nikto neškoduje.
Tlač nepíše ani o problémoch školstva. Dnes učitelia a žiaci spoločne štrajkujú, ale médiá mlčia. Presnejšie, vo verejnoprávnej televízii som videl jednu diskusiu za okrúhlym stolom, v ktorej Orbánov človek na margo štrajkov povedal, že ho neprekvapujú, lebo učiteľské zbory zaplavila zberba.
Hovorca vlády zasa uviedol, že na zvýšenie platov učiteľov a modernizáciu školstva teraz nie sú peniaze. (Mzdy učiteľov dosahujú 60 percent platov inteligencie!)
Hovorca si zrejme zapamätal Orbánovo vyhlásenie spred niekoľkých rokov, že z Maďarska bude spoločnosť založená na práci. Nepotrebujeme elitné školy a vzdelané hlavy, ale usilovných odborníkov, povedal. Ktorí v Maďarsku zmontujú Mercedesy, Suzuki a Audi a prístroje Siemensu. Je pravda, že vyspelý Západ už dlho hovorí o vedomostnej spoločnosti, ale kto tu hovorí o Západe?
SÚZNENIE S PUTINOM
Orbán aj nedávno predviedol jednu zo svojich typických ľstí. Na futbalový zápas prišiel so šálom s mapou Uhorska. Domácim tým signalizoval, že súhlasí s tými, ktorí dodnes nezabudli na kruté a nespravodlivé rozhodnutie z Trianonu. To však už nepovedal, že on sám o trianonských hraniciach viackrát vyhlásil, že sú nemenné a akceptuje ich.
Áno, akceptuje ich, ale čo má robiť s tým čestným ruským politikom s boľavým srdcom, ktorý aj dnes považuje rozpad Sovietskeho zväzu za najväčšiu katastrofu 20. storočia a chce v tejto veci čosi podniknúť? Pred tridsiatimi rokmi cítil rovnakú bolesť ako Maďari po Trianone.
Orbán často chodí do
Moskvy, aby ukázal svojho priateľa Vladimira Putina s vypnutou hruďou. Kým ho utešuje, neustále ho žiada, aby vojnu už ukončil. Orbán totiž podporuje mier, nie ako nemeckí, francúzski, slovenskí, poľskí atď. politici, ktorí chcú nekonečnú vojnu, preto zbraňami podporujú Zelenského režim. (Chvalabohu, aj v týchto krajinách sa nájdu čestní ľudia žiadajúci mier ako Fico či Danko, ktorí sa postavili na dobrú stranu.)
Prívrženci o Orbánovi už neraz povedali, že na všetko má vlastný, vyhranený názor. To by nebol problém, hovoria jeho odporcovia. Problém je ten, že v poslednom čase sa Orbánov názor zhoduje s Putinovým.
No žarty nabok – čoraz viac ľudí si kladie otázku: prečo vlastne Orbán podporuje Putinov režim založený na nenávisti a strachu? Azda ho ruský prezident podplatil? Nemyslím. Peniaze sú skutočne veľký pán, ale Orbán a jeho druhovia sú aj bez Putina veľmi bohatí.
Na zbohatnutie im stačila privatizácia verejných zdrojov, teda korupcia. Orbánov najväčší priateľ (a biely kôň?) Lőrinc Mészáros má majetok v hodnote 500 miliárd forintov. (1 euro sa dnes rovná asi 400 forintom.) Mészáros bol pred desiatimi rokmi ešte neznámy a nemajetný plynár. Dnes je najbohatším Maďarom. A maďarská spoločnosť je už taká apatická (depresívna?), že ľudia bez protestov vzali na vedomie jeho úžasnú kariéru. Podľa istého kolegu sa občania Maďarska za dvanásť rokov dostali do stavu naučenej bezmocnosti. Zmierili sa so svojím osudom a naučili sa takto žiť.
Azda ho Putin niečím vydiera? Aj to vylučujem. O Mečiarových fanúšikoch sa v minulosti hovorilo, že keby ich idol v priamom televíznom prenose zavraždil svoju matku, jeho prívrženci by neverili vlastným očiam a podporovali by ho naďalej. Platí to aj o Orbánovi.
Je v pozadí čosi iné? Neviem. Je však faktom, že od ruskej agresie visí vo vzduchu naratív, že keby Putin vyhral, tak vráti Maďarsku Podkarpatskú Rus. Ruský prezident 4. novembra vo svojom moskovskom prejave odôvodnil útok na Ukrajinu aj tým, že Ukrajina nevzala územia len Rusku, ale aj Poľsku, Rumunsku a Maďarsku. V závere prejavu ruský prezident Poliakom, Rumunom a Maďarom navrhol, že po porážke Ukrajiny im anektované územia vráti. Rumuni a Poliaci ihneď reagovali, že nemajú voči Ukrajine nijaké územné požiadavky, maďarská vláda však mlčala.
AKO TO BOLO NAOZAJ S UHORSKÝM ŠÁLOM
Vráťme sa však k šálu. Podľa mňa jeho poslaním nebolo odkázať na Trianon, ale odkloniť pozornosť od veľkého neúspechu vlády. Orbán sa totiž pred zápasom dozvedel, že Brusel mu zoberie miliardy eur, ktoré však veľmi potreboval. Pred jarnými voľbami minul miliardy na získanie voličov. Neskôr sa dostavila inflácia (v Maďarsku je 20-percentná) a začal padať aj forint.
Vláda reagovala cenovým stropom, aby udržala cenu najdôležitejších produktov (vrátane benzínu). Tento ťah však nevyšiel, lebo umelo „lacný“tovar za okamih zmizol z pultov a pred benzínovými čerpadlami stáli dlhé rady áut. Nuž, toto bola skutočná porážka.
Orbán dvanásť rokov opakuje, že vláda za nijakých okolností nezvýši cenu základných potravín a služieb, aby ochránila maďarských občanov. Ak však neprídu peniaze z Bruselu, tak sa spustí inflačná špirála, forint bude ďalej slabnúť a ceny budú rýchlo rásť. Poslaním šálu bolo dosiahnuť, aby ľudia hovorili o Trianone a nie o nedostatku benzínu. Lesť však tentoraz nevyšla.
Už sa nedá zatajiť, že krajina získa európske zdroje (presnejšie 45 percent) len vtedy, ak akceptuje všetky podmienky
EÚ. Sľúbi, že už nebude vydierať vetom, podporí európsku minimálnu daň a súhlasí aj s jednotnou podporou Ukrajiny. Zvyšné peniaze získa len vtedy, ak akceptuje aj ostatné podmienky EÚ (slobodné médiá, boj proti korupcii, európska prokuratúra atď.)
Počas návštevy Košíc Orbán opäť predviedol zahraničnú verziu pávieho tanca. Objal kolegu Hegera, okolo krku si omotal šál s nápisom Slovakia a slovenskému premiérovi so smiechom vysvetlil, že to celé bol vtip. Lebo on si váži politikov susedných krajín. Na znak svojej úcty (!) ich opäť požiadal, aby ho počas európskych rokovaní podporili voči bruselskej liberálnej diktatúre. Vysvetlil im, že vyhrážky EÚ sa netýkajú len Maďarska, ale aj ich štátov.
Matovič a Fico (!) ihneď pochopili tento odkaz a hrdo informovali svojich priateľov, že sa im dostalo cti vytiahnuť tohto významného európskeho politika z kaše.
Nejde však len o nich dvoch, ale o každého politika s autokratickými sklonmi (Trump), ktorým práve demokratické pravidlá bránia vo vybudovaní diktátorského režimu. Preto namiesto odbornosti podporujú kontraselekčný systém lojality. Moc využívajú na osobné obohatenie (a obohatenie svojich priateľov). Ľudská dôstojnosť je pre nich neznámy pojem.
Orbánove ambície sa pomaly naplnia. Skutočne sa z neho stal známy európsky politik, no medzičasom medzi Maďarskom a Európou postavil múr. Orbán sa naozaj prepracoval medzi známych politikov 21. storočia. Problémom je len to, že jeho meno sa spomína v kapitole Zlí chlapci.
P. S. Skutočným problémom však bude to, ak zlí chlapci vyhrajú. V tom prípade totiž mená východoeurópskych liberálov upadnú do zabudnutia. Na základe skúseností z ukrajinskej vojny po nás dokonca nezostanú ani hroby.
Orbánove ambície sa pomaly naplnia. Skutočne sa z neho stal známy európsky politik, no medzičasom medzi Maďarskom a Európou postavil múr.