Ako kúriť a vetrať, aby ste šetrili
Zníženie teploty na radiátore nemusí automaticky znamenať pocit menšieho tepla ani plesne v domácnosti
Aj keď sa vláde podarí dotiahnuť zastropovanie cien energií, treba sa pripraviť na ich mierne zvýšenie. Jediným spôsobom, ako nezaplatiť viac, je šetriť. V prípade vykurovania to v praxi najčastejšie znamená znížiť teplotu na radiátoroch.
Nemusí to pritom automaticky znamenať aj pocit menšieho tepla. Kľúčom k úspechu je ovládať vzťah medzi teplotou a druhým dôležitým parametrom – vlhkosťou. Tá je dôležitá aj vtedy, ak chce domácnosť zabrániť tvorbe plesní.
Väčšina ľudí vie, že kľúčom k ideálnej vlhkosti v byte je krátke, ale intenzívne vetranie. Otázka však je, ako zistiť, že vlhkosť v domácnosti už stúpla nad hranicu, pri ktorej treba otvoriť okná, a kedy ich zavrieť?
Prečo je odpoveď dôležitá: v extrémnom prípade, keď domácnosť zníži teplotu napríklad z 23 na 18 stupňov Celzia, sa dá ušetriť 35 až 40 percent z mesačného účtu, napríklad za plyn. Od januára to môžu byť v prepočte desiatky eur, ktoré ostanú človeku na konci mesiaca navyše.
Preháňať to so znižovaním kúrenia však takisto nemusí by zdravé. Pri poklese teploty vnútorných stien pod určitú kritickú hranicu v kombinácii s nezdravou vlhkosťou prudko stúpa riziko vzniku plesní. Tie nielenže kazia dojem, keď príde návšteva, ale môžu byť aj zdrojom toxických látok, sú nebezpečné pre zdravie a môžu viesť až k chronickým ťažkostiam.
Ovládať vzťah medzi teplotou vzduchu, vnútorných povrchov a vlhkosťou je tak základom pre to, aby domácnosť zbytočne neplytvala teplom a zároveň udržala zdravé prostredie.
ČÍM TREBA ZAČAŤ
Odborníci, s ktorými sa radil Denník E, sa zhodli na tom, že najlacnejšou technológiou na zníženie nákladov aj rizika plesní je teplomer s vlhkomerom.
Väčšinou sa tieto dva merače predávajú ako jeden prístroj. Na trhu je veľa zariadení s cenovkou do dvadsať eur. Vlhkomer ukazuje takzvanú relatívnu vlhkosť okolia. Ideálna vlhkosť vo vnútorných priestoroch je okolo 45 až 60 percent.
Zvýšené riziko plesní je v prípade, že teplota v miestnosti klesá k 15 stupňom Celzia alebo je vlhkosť nad 60 percent. Ide len o orientačné hodnoty.
Na to, aby človek dokázal u seba doma určiť presné hodnoty, by potreboval ešte jeden údaj – informáciu o povrchovej teplote stien, podláh a stropov. Na to sa však používajú drahšie merače alebo termovízia. Platí však, že pri vlhkosti 80 percent dochádza k vzniku plesní bez ohľadu na teplotu.
Okrem toho, že vlhkomer upozorní na to, keď je vlhkosť v miestnosti privysoká a malo by sa otvoriť okno, pomáha aj vtedy, keď je vlhkosť prinízka, čo zase znižuje pocitové teplo.
„Pri vlhkosti vzduchu 30 percent a teplote 23 stupňov Celzia pociťujeme rovnakú tepelnú pohodu ako pri vlhkosti 60 percent a teplote 21 stupňov,“vysvetlil pred časom pre Denník E Michal Ilovič zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA).
PLESNE VZNIKAJÚ SKÔR, AKO SA OBJAVÍ ROSA
Ďalšia vec, ktorá ovplyvňuje pocitovú teplotu, je sálanie – teda chlad alebo teplo, ktoré vyžarujú povrchy v miestnosti.
„Znižovanie povrchovej teploty spôsobuje pocit takzvaného negatívneho sálania, teda pocit chladu, napriek dostatočnej teplote vnútorného vzduchu,“vysvetľuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného.
S negatívnym sálaním sa stretol každý, kto v zime príde na horskú chatu a zapáli v kozube – oheň síce ohreje vzduch, no človek aj tak chodí vo svetri a v papučiach, lebo steny a podlaha „studia“.
„Na dosiahnutie pocitu tepelnej pohody je potrebné, aby bola priemerná teplota povrchov stavebných konštrukcií aspoň 18 stupňov Celzia,“dopĺňa Sternová.
Negatívne sálanie je aj dôvod, prečo experti neradia vypínať kúrenie v domácnostiach úplne, aj keď sú neobývané na dlhší čas. Zbaviť sa negatívneho sálania zo stien a podláh totiž zaberá veľa času a spotrebuje viac tepla než udržiavať v domácnosti minimálnu teplotu
Znižovanie povrchovej teploty spôsobuje pocit takzvaného negatívneho sálania, teda pocit chladu, napriek dostatočnej teplote vnútorného vzduchu.
Zuzana Sternová
Technický a skúšobný ústav stavebný
18 stupňov aj počas neprítomnosti.
Ak by sa človek do nevykúreného bytu vrátil, zakúril v ňom, nechal zatvorené okná a začal v ňom ihneď variť, sprchovať sa a prať, opäť riskuje vznik plesní.
V takom prípade totiž dôjde naraz k tomu, že sa prudko zvýši vlhkosť, no steny ešte budú studené, ich teplota teda bude pod kritickou hranicou pre vznik plesní.
Táto kritická hranica nastáva dokonca skôr (pri vyššej teplote) ako tvorba rosy na povrchoch, preto neplatí, že plesne vznikajú až vtedy, keď sa na oknách alebo omietke objaví voda. Sternová vysvetľuje, že v priestoroch, kde je odporúčaná teplota 20 stupňov Celzia a vlhkosť 50 percent, ako sú byty, administratívne budovy a škôlky, je kritická teplota pre vznik plesní 12,62 stupňa Celzia.
„Ak na vnútornom povrchu poklesne teplota pri daných podmienkach vnútorného prostredia pod túto teplotu, dochádza k rastu plesní.“
Ak pri tej istej teplote (20 °C) bude vlhkosť vyššia, napríklad 60 percent, zvýši sa aj kritická hranica pre teplotu povrchov. To znamená, že plesne začnú vznikať skôr – už pri teplotách povrchov okolo 15 stupňov Celzia.
To vysvetľuje, prečo je riziko vzniku plesní vyššie v starých a nezrekonštruovaných domoch – ak ich stavebné konštrukcie obsahujú netesnosti, po týchto „mostoch“medzi vnútorným a vonkajším prostredím uniká teplo a ochladzujú sa vnútorné povrchy.
AKÁ TEPLOTA V MIESTNOSTI JE ZDRAVÁ
Je samozrejmé, že každý reaguje na teplo a chlad inak, no existujú aj všeobecné odporúčania.
Napríklad slovenská norma, ktorá určuje minimálnu teplotu na prácu, pri ktorej človek vyvíja len minimálnu fyzickú aktivitu, zamestnávateľom donedávna prikazovala, aby na pracovisku zabezpečili minimálnu teplotu 20 stupňov Celzia.
No v súčasnosti je do 31. mája 2023 hranica dočasne posunutá o stupeň nižšie „z dôvodu energetickej krízy, ale s ohľadom na dlhodobú únosnosť“, vysvetľuje hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva SR Daša Račková. Úrad nateraz nepočíta s tým, že by sa prechodné opatrenie malo predĺžiť aj na ďalšiu zimnú sezónu.
Platí, že čím viac fyzickej aktivity pri práci, tým sú teploty podľa noriem nižšie.
Keďže v tomto článku sa venujeme teplotám v domácnostiach, je najlepšie odraziť sa od noriem pre fyzicky nenáročnú prácu.
Devätnásť stupňov majú ako spodnú hranicu viaceré európske štáty vrátane Nemecka. V Českej republike však išli ešte ďalej a dovolenú najnižšiu teplotu znížili aj pri pokladniciach až na 16 stupňov Celzia. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je bezpečná hranica 18 stupňov Celzia.
AKO JE TO S REČAMI O PREKÚRENÝCH DOMÁCNOSTIACH
Mnohé slovenské domácnosti vykurujú aj na oveľa vyššie teploty, než je 21 stupňov Celzia, potvrdzujú odborníci, s ktorými sa Denník E rozprával.
No overiť zovšeobecnené tvrdenie, že slovenské domácnosti sú v zime väčšinou „prekúrené“, sa nepodarilo. Oslovení experti nevedia o žiadnom celoslovenskom meraní ani štatistike, ktorá by to potvrdzovala.
„Vieme jedine to, že pri energetických auditoch, ktoré sa robia v nebytových budovách, sa často konštatuje, že teplota v jednotlivých miestnostiach je o 1 až 4 stupne Celzia nad optimálnou teplotou,“podotýka Katarína Nikodémová, riaditeľka organizácie Budovy pre budúcnosť.
Každý stupeň na radiátore smerom dole znamená v priemere o 7 až 8 percent nižšiu spotrebu energie na vykurovanie, teda napríklad plynu.
Pri energetických auditoch v nebytových budovách sa často konštatuje, že teplota v jednotlivých miestnostiach je o 1 až 4 stupne Celzia nad optimálnou teplotou.
Katarína Nikodémová
Budovy pre budúcnosť