Sedmoro najzaujímavejších volieb roka 2023
Babiš chce nahradiť Zemana, Kaczyński a Erdoğan bojujú o prežitie. Pozreli sme sa na najnapínavejšie politické súboje vo svete
Rok 2022 priniesol pre demokraticky zmýšľajúcich ľudí niekoľko povzbudivých správ, no aj viacero sklamaní. Vo voľbách do amerického kongresu pohoreli radikálni kandidáti blízki Donaldovi Trumpovi a vo Francúzsku napriek masívnej kampani krajnej pravice obhájil post prezidenta Emmanuel Macron.
Zároveň však vo viacerých krajinách vrátane Talianska a Izraela vznikli koalície s účasťou krajne pravicových strán, ktoré ešte prednedávnom boli na okraji politického spektra. Aj vládu vo Švédsku ticho podporuje strana s fašistickými koreňmi. Viaceré dôležité voľby sa v Európe aj vo svete uskutočnia aj v tomto roku. V tomto texte zhŕňame sedmoro z nich, ktoré budú priťahovať pozornosť.
ČESKO: DEMOKRATI VYSVETĽUJÚ ŠKANDÁLY
Na Pražskom hrade po desiatich rokoch škandálov a rozhodnutí na hrane ústavy končí Miloš Zeman. S občanmi sa definitívne rozlúčil slovami „sbohem a šáteček“vo vianočnom príhovore.
V blížiacich sa voľbách, ktorých prvé kolo sa uskutoční už 13. a 14. januára, kandiduje deväť kandidátov. Reálnu šancu stať sa novou hlavou štátu však majú len traja.
Je vysoko nepravdepodobné, aby ktokoľvek z nich získal nadpolovičnú väčšinu hlasov. Všetko nasvedčuje tomu, že na konci mesiaca sa bude konať druhé kolo, v ktorom o prezidentskú funkciu zabojuje Andrej Babiš proti Petrovi Pavlovi alebo Danuši Nerudovej.
O Babišovej kandidatúre sa špekulovalo mimoriadne dlho. Po tom, čo nedokázal zostaviť koalíciu po vlaňajších parlamentných voľbách, tento rok v rámci masívnej kampane precestoval veľkú časť Česka.
Babiš ostro kritizuje súčasnú stredopravú vládu Petra Fialu, ktorá podľa neho uprostred geopolitickej krízy a vysokej inflácie nedostatočne pomáha ľuďom. Politickí experti sa zhodujú, že jeho taktikou je hrať na únavu voličov, a to aj vyjadreniami, že treba zvážiť ďalšiu pomoc Ukrajine.
Naopak, Pavel aj Nerudová sú jednoznačne na strane Kyjiva. Pavlovi je z pozície bývalého najvyššieho vojenského predstaviteľa NATO téma armády mimoriadne blízka a počas kampane o nej často hovorí. Jeho tromfom je záchranná misia z občianskej vojny v Juhoslávii, počas ktorej hrdinsky zachránil desiatky francúzskych vojakov zo zóny medzi Srbmi a Chorvátmi. Francúzske ministerstvo obrany ho za to vyznamenalo prestížnym Vojnovým krížom.
Nerudová je ako bývalá rektorka Mendelovej univerzity v Brne najsilnejšia v ekonomických témach. V kampani kladie dôraz predovšetkým na zmenu a prezentuje sa ako zástankyňa reforiem a mladej generácie.
To, kto z nich vyzve Babiša, bude do veľkej miery závisieť od toho, ako Pavel a Nerudová voličom vysvetlia svoje najväčšie škandály. Pavel už mesiace musí odpovedať na otázky o svojom členstve v komunistickej strane, v ktorej pôsobil ako spravodajca. Tvrdí, že urobil chybu, ktorú
Poľská opozícia má skutočnú príležitosť dostať sa do vlády. To isté sa však písalo aj pred rokom o Maďarsku, kde Orbán nakoniec presvedčivo vyhral.
Foreign Policy
zahranično-politický magazín
odčinil desiatkami rokov služby v NATO.
Nerudovej najväčším problémom sú vážne pochybnosti o kvalite doktorandského štúdia na univerzite, kde bola rektorkou. Doterajšie prieskumy sú mimoriadne tesné: Babiš, Pavel aj Nerudová sa posledné týždne pohybujú okolo 25 percent.
TURECKO: SULTÁN ERDOĞAN A JEHO VEĽKÁ HRA
Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan urobí všetko pre to, aby 18. júna vyhral voľby.
Trochu mu to kazí katastrofálny stav tureckej ekonomiky a obrovská inflácia. Pri pohľade zvonku sa však javí ako šikovný a cynický hráč, ktorý proti svojim oponentom neváha použiť autokratické metódy.
Ako ukázal počas vojny na Ukrajine, tento 68-ročný líder dokáže pragmaticky manévrovať medzi dvomi znepriatelenými stranami. Na jednej strane vie obchodovať s Putinom, na strane druhej sa ukazuje ako úspešný vyjednávač, keď pomohol sprostredkovať dohodu o otvorení ukrajinských prístavov, v ktorých ležali tony obilia. Kyjivu jeho krajina okrem toho predala drony Bayraktar.
Ako člen NATO zároveň pre domáci boj proti Kurdom neváhal komplikovať vstup do Aliancie Fínom a Švédom a pokračovať v konflikte o ťažbe plynu s Gréckom.
Voľby však spravidla vyhráva situácia doma. A práve preto voči Turkom smeroval svoj nedávny krok, keď znížil vek odchodu do dôchodku. To mu môže pritiahnuť viac ako dva milióny robotníkov, ktorým sa dostalo okamžitého predčasného odpočinku. Zdvihnutie minimálnej mzdy o 55 percent pri katastrofálnom stave tureckej líry však nebude efektívnym predvolebným ťahom.
Vzhľadom na represie, obmedzenú slobodu slova – mnoho novinárov skončilo vo väzení alebo ušlo do exilu – a slabú opozíciu má Erdoğan veľkú šancu predĺžiť si vládnutie vo svojom opulentnom paláci v Ankare. Predpovedá to aj Financial Times vo svojich predpovediach na rok 2023.
Stále je však možné, že veľká časť Turkov si povie, že Erdoğan pri honbe za mocou zašiel priďaleko, a hodí lístok alternatíve. Minimálne v parlamentných voľbách, ktoré budú pre „novodobého sultána“možno ešte väčšou výzvou. Jeho Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) má ledva 30 percent.
POĽSKO: DEMOKRACIA JE O ZMENE
Ako predpovedal Denník N, v jesenných parlamentných voľbách má opozícia šancu ukončiť osem rokov vládnutia strany Právo a spravodlivosť, ktorú vedie jej predseda Jarosław Kaczyński.
Podobne ako v Turecku, aj u našich susedov je vysoká inflácia a Poliakom výrazne stúpli úrokové sadzby. Nemusí to byť vojna na Ukrajine, ktorá je v Poľsku silnou témou, ale ekonomika, čo rozhodne voľby. Poľsko pritom konflikt pocítilo veľmi – príchodom 1,4 milióna utečencov aj zablúdenou raketou, ktorá v pohraničnej dedine zabila dvoch ľudí.
Stále je možné, že PiS voľby vyhrá, no nemusí mať dosť poslancov ani spojencov na vládnutie.
Opozičné subjekty ako Občianska koalícia (vedie ju Občianska platforma), Ľavica, ľudovci či strana Poľsko 2050 majú veľkú šancu prelomiť éru Kaczyńského a vrátiť Poľsko k rešpektovaniu princípov právneho štátu. Poliaci by tak mohli urovnať svoje naštrbené vzťahy s partnermi vnútri EÚ.
A vydýchli by si aj sekulárnejšie a umiernenejšie naladení Poliaci a najmä Poľky traumatizované extrémne prísnym zákazom potratov. Ako píše Foreign Policy, volebná matematika nemusí byť ťažká – opozícia má skutočnú príležitosť dostať sa do vlády. Zároveň však pripomína, ako sa to isté písalo aj pred rokom o Maďarsku, kde Orbán nakoniec presvedčivo vyhral.
ARGENTÍNA: PO FUTBALOVOM ÚSPECHU PRICHÁDZA NÁVRAT DO REALITY
Ak by sa v októbrových prezidentských voľ bách rozhodol kandidovať Lionel Messi, s prehľadom by zvíťazil. Jeden z najlepších futbalistov histórie by podľa nedávneho prieskumu získal vyše 40 percent hlasov.
Messi v decembri doviedol argentínsky tím k vytúženému titulu z majstrovstiev sveta. Inak mimoriadne rozdelená krajina sa na chvíľu zjednotila: triumf oslavovali príslušníci všetkých politických táborov a v Buenos Aires hráčov vítalo päť miliónov fanúšikov.
Argentína sa však po veľkom športovom úspechu musí vrátiť do reality, ktorej súčasťou je 90-percentná inflácia, zvyšujúca sa nezamestnanosť a politická nestabilita sprevádzaná odsúdením viceprezidentky Cristiny Kirchnerovej za korupciu.
Kirchnerová predtým naznačovala, že by sa mohla uchádzať o funkciu prezidentky, ale podľa argentínskej legislatívy to za súčasných okolností nebude možné. Kandidovať však s veľkou pravdepodobnosťou bude súčasný prezident Alberto Fernández zo stredoľavej koalície.
V Argentíne sú okrem toho mimoriadne silné dve ďalšie koalície; jedna stredopravá a druhá populisticko-anarchistická. Tá už ohlásila kandidatúru ekonóma Javiera Mileia, ktorý odmieta všetky formy daní a kampaňuje proti feminizmu. Argentína je jednou z mála demokracií, kde sú voľby povinné pre všetkých občanov nad 18 rokov. Voliť môžu aj 16 – a 17-roční. V prípade, že niektorý z kandidátov získa v prvom kole 45 percent hlasov alebo zvíťazí aspoň o 10 percentuálnych bodov, druhé kolo sa neuskutoční.
Okrem prezidenta si budú v Argentíne voliť aj zástupcov oboch komôr kongresu.
PAKISTAN: VOĽBY PO KATASTROFICKOM ROKU
Magazín Time ich zaradil medzi najdôležitejšie voľby roka 2023. Po extrémne náročnom roku si Pakistanci tentoraz budú voliť nový parlament.
Krajinu spustošili masívne záplavy, ktoré zasiahli vyše 33 miliónov ľudí, obľúbený premiér Imran Chán najskôr prišiel o svoju vládu a ku koncu roka ho postrelil atentátnik. Nahradil ho Šáhbáz Šaríf z Pakistanskej moslimskej ligy, ktorému sa vyčíta nezvládnutie ekonomickej aj klimatickej krízy, ale aj vzostup politického násilia.
Bývalá hviezda kriketu a predseda Hnutia za spravodlivosť Chán (so štýlom, ktorý pripomína Trumpa) volá po čo najrýchlejších voľbách. Sníva o dvoch tretinách, aby mohol meniť ústavu.
Podľa ústavy by voľby nemali byť neskôr ako na jeseň. Otázkou však je, či vôbec prebehnú v rámci demokratických pravidiel.
Ako pripomína americká Rada pre zahraničné vzťahy, násilie a manipulácia s hlasovaním pokazili už minulé pakistanské voľby a mohli by ohroziť voľby aj v tomto roku. „Ktorákoľvek strana vyhrá, bude mať plné ruky práce pri riešení mnohých problémov Pakistanu,“dodáva americký think-tank.
NIGÉRIA: MLADÍ ĽUDIA SA BÚRIA A CHCÚ ZMENU
Nigéria je s vyše 206 miliónmi obyvateľov najľudnatejšou krajinou na kontinente, od jej vnútropolitickej stability je do veľkej miery závislý celý región západnej Afriky. Vo februári sa v nej uskutočnia dlho očakávané prezidentské voľby, ktoré s napätím pozorujú aj v Európe či Spojených štátoch amerických.
Kandidovať už nebude môcť úradujúci prezident Muhammadu Buhari, ktorému sa končí druhé funkčné obdobie. Hoci pred štyrmi rokmi získal vyše 55 percent hlasov, dnes väčšina Nigérijčanov s jeho prácou nie je spokojná. Podľa aktuálneho Afrobarometra až deväť z desiatich z nich verí, že ich krajina sa neuberá správnym smerom.
Nigérijskej politike dlhodobo dominujú dve veľké strany, februárové voľby však môžu priniesť zmenu. Prieskumy už niekoľko mesiacov dávajú šance „alternatívnemu“kandidátovi Petrovi Obimu z opozičnej Labouristickej strany.
Obi kandiduje s odkazom, že predchádzajúci politici boli „skorumpovaní“a je čas „vziať si Nigériu späť“. Obľúbený je predovšetkým medzi mladými voličmi, ktorých úspešne mobilizuje na sociálnych sieťach. Len na Twitteri ho už sleduje vyše 2,7 milióna ľudí.
Hoci Buhari opakuje, že jeho hlavným cieľom je pokojný prechod k moci, volebnú kampaň už teraz sprevádza násilie. Veľké kontroverzie vyvoláva aj nová aplikácia na registrovanie voličov, ktorá vykazuje technologické chyby a niektorým občanom sa umožnila zaregistrovať sa dvakrát.
Popri Obim sú najvýraznejšími kandidátmi Bola Tinubu a Atiku Abubakar.
ESTÓNSKO: SEBAVEDOMÁ LÍDERKA Z TALLINU
Pobaltské krajiny sa spolu s Poľskom cítia najviac ohrozené ruskou agresiou na Ukrajine. A to bude zrejme aj najsilnejšou kartou premiérky Kaje Kallasovej.
Výrazná 45-ročná líderka nemá problém ísť do otvorenej kritiky Ruska, ale aj európskych lídrov, ak sa jej zdá, že nadbiehajú Putinovi. Urobila tak voči Macronovi po jeho častých telefonátoch s autokratom v Kremli a najmä jeho návrhu, aby Západ ponúkol výmenou za mier Rusku bezpečnostné garancie.
„Ak zaútočíte na suverénnu krajinu, neodídete s viacerými územiami alebo väčšími zdrojmi, ale budete za to potrestaní, pretože sme sa na základe pravidiel medzinárodného poriadku dohodli, že je nezákonné útočiť na inú krajinu,“vyhlásila.
„Nič by som Rusku neponúkala. Neobávala by som sa teraz o Rusko. Obávala by som sa o prežitie Ukrajiny,“dodala.
S medzinárodným uznaním sa Kallasovej darí na domácej politickej scéne – jej liberálna Reformná strana sa z rizikovej päťpercentnej zóny dostala medzi hlavné politické sily. Aj preto jej server Foreign Policy predpovedá takmer isté zotrvanie v premiérskom úrade. Zostavenie novej koalície však môže byť komplikovanejšie.
ČO ĎALŠIE BUDEME SLEDOVAŤ
V úvode roka 2023 sa uskutočnia voľby v ďalších troch krajinách Európskej únie: vo februári prezidentské voľby na Cypre a na jar vo Fínsku, kde sa očakáva, či si koalícia stredoľavých strán na čele so súčasnou premiérkou Sannou Marinovou udrží väčšinu.
V októbri by sa mali uskutočniť aj parlamentné voľby na Ukrajine, v ktorej pred štyrmi rokmi jednoznačne zvíťazila strana prezidenta Volodymyra Zelenského so ziskom vyše 40 percent hlasov. No v prípade, že Rusko bude pokračovať v útočnej vojne, dátum volieb podľa ústavy bude možné presunúť.
V Latinskej Amerike sa uskutočnia parlamentné voľby na Kube, v Paraguaji a v Guatemale. V Ázii sa očakávajú menej či viac slobodné voľby v Thajsku, Kambodži, Mjanmarsku a Bangladéši. Voliť sa bude aj vo viacerých afrických krajinách vrátane Nigérie, Zimbabwe a Libérie.