Schyľuje sa k súboju Heger alebo Matovič
Snem OĽaNO sa odohral v tichosti koncom roka len online, onedlho prebehne aj riadne stretnutie naživo
Vláda Eduarda Hegera nemá zatiaľ ani len náznaky prísľubu podpory v parlamente väčšinou poslancov, teda takzvanou „novou 76-kou“.
Prvé rokovania sa rozbehli až v tento pondelok schôdzkou Hegera, ministra obrany Jaroslava Naďa (obaja OĽaNO) a predsedu Sme rodina Borisa Kollára na úrade vlády. Išlo o vôbec prvé oficiálne rozhovory medzi premiérom a Sme rodina od pádu vlády.
AKO SA HEGER ROZBIEHA
Predseda vlády v pondelok poobede oznámil, že začal zbierať podpisy poslancov pre získanie novej 76-člennej väčšiny, ktorá by podporovala vládu. Začal zberom podpisov poslancov OĽaNO a Sme rodina, teda posledných dvoch väčších strán vo vláde.
„Mojou ambíciou je doviesť krajinu do riadnych parlamentných volieb v roku 2024,“vyhlásil. Pokračoval, že vláda má od roku 2020 za sebou konkrétne výsledky a za viac ako rok môže dosiahnuť ešte veľa. „Dokončenie súdnej mapy, reformy vzdelávania, pomoc v energetickej kríze či implementácia plánu obnovy.“
Podpisy chce vyzbierať do konca januára, potom by ich predložil prezidentke Zuzane Čaputovej. Osloví tiež SaS či poslanca za Spolu Miroslava Kollára. Premiér po stretnutí s Borisom Kollárom povedal, že treba oddeliť diskusie o predčasných voľbách od diskusie o hľadaní 76-ky, a predpokladá, že Sme rodina pridá hlasy svojich poslancov. S Richardom Sulíkom, ktorý podľa Hegera momentálne nie je na Slovensku, komunikuje telefonicky.
Vláda nemá väčšinu v parlamente, za jej odvolanie hlasovalo v decembri 78 poslancov vrátane poslancov SaS. Spoliehať sa tak môže len na 73 poslancov z OĽaNO, Sme rodina, Za ľudí a na niekoľkých bývalých poslancov z koaličných klubov.
Otázky o stave rokovaní o parlamentnej podpore Hegerovej vlády vyvolali výroky Juraja Šeligu zo Za ľudí. Ten v RTVS povedal, že nie sme ďaleko od novej 76-ky s tým, že rokovania o možnej novej väčšine v parlamente vedie dočasne poverený premiér Eduard Heger. Aktuálne je podľa neho na opozičnej SaS, ako sa k tomu postaví.
„Debata o novej 76-tke sa viedla aj medzi sviatkami, neustále sme pracovali. Nechcem dávať falošný optimizmus, ale rokovania sa vyvíjajú,“vravel.
SAS: NÁS SA TO NETÝKA
V skutočnosti išlo len o individuálne rokovania prevažne medzi politikmi koalície či individuálne rozhovory medzi predstaviteľmi OĽaNO a Za ľudí s niektorými politikmi zo Slobody a solidarity. Neboli to však oficiálne rokovania so SaS ako stranou, či s jej predsedom Richardom Sulíkom.
SaS, ktorá koncom leta 2022 z vlády odišla, na Šeligove vyjadrenia zareagovala v pondelok vyhlásením, že ich pri hľadaní novej parlamentnej väčšiny nikto neoslovil. „Vyhlásenia Juraja Šeligu o novej sedemdesiatšestke v parlamente sa zrejme netýkajú SaS, pretože nás nikto s rokovaniami neoslovil,“napísal Sulík. Podľa predsedu SaS jeho strana urobila, čo urobiť musela, a „Igor Matovič ako najväčší problém krajiny opustil vládu“. Predseda OĽaNO z funkcie ministra financií odišiel deň pred Vianocami.
„Na ďalšie kroky je potrebná dohoda aj s ostatnými politickými stranami. Máme jasné predstavy, ako ďalej, počkáme si však na rokovania. Následne budeme informovať verejnosť,“
Mojou ambíciou je doviesť krajinu do riadnych parlamentných volieb v roku 2024.
Eduard Heger
premiér, OĽaNO
napísal predseda SaS. Bola to jeho strana, ktorá iniciovala vyhlásenie nedôvery Hegerovmu kabinetu.
Šanca udržať túto vládu do riadnych volieb vo februári či v marci 2024 je zatiaľ malá. Politici bývalej vládnej koalície najčastejšie spomínajú predčasné voľby v septembri tohto roka a vylúčený nie je ani júnový termín. Prípadné hlasy Sme rodina, ktoré by pomohli získať vláde väčšinu v parlamente, by sa mohli podľa súčasného nastavenia v strane Borisa Kollára nájsť len v prípade skrátenia volebného obdobia. O definitívnom postoji Sme rodina k riešeniu vládnej krízy a termínu volieb sa však v tejto chvíli ešte hovoriť nedá.
Či sa riešenie nájde do konca januára, ako žiada prezidentka Zuzana Čaputová, stále nie je jasné. Tá navyše chce, aby boli predčasné voľby v prvej polovici tohto roka, inak pohrozila, že zoberie situáciu do svojich rúk, inak povedané, mohla by zostavením vlády poveriť osobu podľa vlastného výberu.
Kto by to mohol byť, nie je jasné, mohlo by ísť opäť o Eduarda Hegera. Časť koalície sa nádeja, že by prezidentka nechala vládnuť Hegerov kabinet, pokiaľ by sa v parlamente našlo 90 poslancov na skrátenie volebného obdobia do septembra. Ako by však na takúto ponuku reagovala Zuzana Čaputová, zatiaľ nie je známe.
ČRTÁ SA STRET V OĽANO
Pokus o zloženie novej parlamentnej väčšiny, ktorá by podporovala vládu na čele s premiérom Eduardom Hegerom, by ešte mohla skomplikovať situácia vo vnútri hnutia OĽaNO.
Už pred Vianocami z klubu odišlo desať poslancov, združených v takzvanej Občianskodemokratickej platforme. Tí spolu s ministrom životného prostredia Jánom Budajom viackrát kritizovali politiku a výroky predsedu OĽaNO Igora Matoviča.
Teraz sa spor dostal ešte na vyššiu úroveň. Proti Matovičovi sa postavil premiér Eduard Heger, ktorý spolu s ďalšími politikmi hnutia – napríklad ministrom obrany Jaroslavom Naďom – odmieta Matovičovu aktuálnu rétoriku namierenú proti transľuďom.
Podľa informácií Denníka N otázku o budúcnosti hnutia Heger s Naďom postavili tak, že buď Igor Matovič odíde z čela OĽaNO, alebo nakoniec odídu oni.
Poslanec OĽaNO György Gyimesi, ktorému je bližšie Matovičovo videnie sveta, tvrdí, že takto ďaleko sa situácia v hnutí ešte nedostala. No potvrdzuje, že Matovičov a Hegerov pohľad na budúcnosť OĽaNO sa líši. „Nenazval by som to sporom, skôr ide o iné videnie sveta, prípadne iné videnie polohy OĽaNO v nasledujúcom období,“vysvetľuje.
„Je pravda, že Igor Matovič už dávnejšie chcel z OĽaNO urobiť sociálno-konzervatívne hnutie. Je pravdou aj to, že premiér Heger či minister Naď sa tomu extrémne netešia. Oni by chceli z OĽaNO skôr všeobjímajúce hnutie, ktoré oslovuje širšie spektrum ľudí.“
Podľa Gyimesiho je ešte priskoro hovoriť o rozkole v OĽaNO. No dodáva, že ak by sa Eduard Heger rozhodol ísť vlastnou cestou – či už založiť novú stranu, alebo sa pridať k inému politickému projektu – väčšina klubu by podľa jeho názoru zostala verná Matovičovi. Poslanecký klub OĽaNO má po odchode Občianskodemokratickej platformy 37 členov.
„OĽaNO bez Igora Matoviča by bolo možno trojpercentná strana,“myslí si Gyimesi.
„Za celý čas, čo je Eduard Heger premiérom, sa prejavil ako človek, pre ktorého konzervatívne hodnoty nie sú podstatné. V poslaneckom klube – ale aj mimo klubu, v rámci hnutia – je pritom veľa ľudí, ktorí konzervatívne hodnoty vyznávajú. Možno je pre nich Eduard Heger sklamaním. Ak by sa rozhodol svoju politickú budúcnosť spojiť s iným politickým subjektom, prípadne si vytvoriť svoj vlastný, tak si nemyslím, že by bol v poslaneckom klube príliš úspešný a zobral odtiaľ veľa poslancov.“
HEGER VERZUS MATOVIČ
Rozdielny pohľad na to, čo má byť politikou OĽaNO v tomto roku, sa už prejavuje aj verejne. Kým Igor Matovič na Facebooku o transľuďoch chrlil jeden status za druhým, Heger sa pokúšal voči rétorike predsedu OĽaNO opatrne vymedziť.
„Štvavé kampane proti policajtom, prokurátorom, sudcom, novinárom, liberálom či konzervatívcom, LGBTI+, Rómom, aktivistom či mimovládnym organizáciám je hľadaním nepriateľa tam, kde nie je,“napísal odvolaný predseda vlády minulý utorok. „Chcem byť súčasťou politiky spojených demokratických síl, ktoré budú formovať spoločnosť pre všetkých: modernú, inovatívnu, vzdelanú, kultúrnu, nepolarizujúcu a bezpečnú.“
Igor Matovič o dva dni nato napísal status, ktorý nazval „impotencia odvahy“, a bol podľa viacerých ľudí blízkych premiérovi adresovaný aj Hegerovi. Matovič v ňom písal o ľuďoch, ktorí nevidia zlo v podobe „LGBTIXYZ+ agresívnej propagandy“, lebo sa boja „lynču pro(a)gresívnych médií“. A dodal: „Tí, od ktorých by ste čakali odvahu a prevrátené stoly v chráme, zbabelo mlčia, lebo sa boja. Mlčia, lebo pre nich má už väčšiu hodnotu pochvalný šplech v Denníku N ako zničený život tisíciek detí.“
V decembri sa očakávalo, že sa stret pohľadov Eduarda Hegera a Igora Matoviča odohrá v nejakej forme na sneme hnutia, ktorý sa mal konať 17. decembra, no nakoniec sa odložil. Aj keď OĽaNO neinformovalo médiá, snem už prebehol: stalo sa tak ešte koncom roka 2022 a udial sa on-line. K žiadnemu sporu vízií – alebo nebodaj voľbe nového predsedu – na ňom nedošlo, riešili sa len bežné prevádzkové záležitosti.
V hnutí hovoria, že sa v blízkom čase uskutoční ešte riadny snem, na ktorom by už mohlo k voľbe predsedu prísť.
Dá sa očakávať, že k vyriešeniu napätia medzi dvomi najznámejšími tvárami OĽaNO príde v januári. Medzi riadkami to minulý týždeň avizoval premiér Eduard Heger na Facebooku. „V najbližších týždňoch ma čakajú dôležité rozhodnutia. Demokrati musia spolupracovať a nemôžu sa spájať so zlom v podobe Fica, Pellegriniho, Uhríka a im podobných,“napísal.
Poslanec Gyimesi si myslí, že vnútorné napätie v OĽaNO prípadné skladanie novej parlamentnej väčšiny neovplyvní. Predpokladá, že aj v prípade Hegerovho odchodu by väčšina poslancov zostala pri Matovičovi, no tí by vládu podporili. „Ak by Eduard Heger doručil hlasy na pokračovanie svojej vlády, tak by málokto v poslaneckom klube povedal, že s tým nesúhlasí, lebo by v tej vláde nebol Igor Matovič,“vraví Gyimesi.
On sám je pritom k skladaniu „novej 76-ky“kritickejší. „Som prekvapený, že sa tu hovorí o novej 76-ke. To v žiadnom prípade nemôže byť nová 76-ka, bola by to tá istá, aká bola aj pred povalením vlády,“vysvetľuje. „Pokiaľ ide o rokovania s SaS, to už mi príde úplne pritiahnuté za pačesy. Najprv som v nejakej koalícii, potom z nej dobrovoľne vystúpim, napokon vládu povalím a potom idem rokovať o tom, že tú istú vládu budem podporovať. To sa mi zdá nečestné vo vzťahu k občanom tejto krajiny.“
Gyimesi je presvedčený, že najférovejším riešením sú predčasné voľby v júni, no priznáva, že tento pohľad je v klube OĽaNO skôr ojedinelý. Novú vládu podporovanú SaS by podporil len v prípade, že by súčasťou dohody bol termín skorších volieb.