To, či v OĽaNO nastáva bod zlomu, ukážu až činy
Politické reformy, ktoré pretvárajú politickú scénu z „krvavých jatiek“na súťaž riešení vo verejnom záujme, sú základom všetkých ďalších reforiem potrebných pre rozvoj Slovenska
Premiér Eduard Heger zosobňuje odlišný typ politika a politiky ako jeho stranícky šéf Igor Matovič. A nie je to len záležitosť posledných hodín. V statuse, ktorý minulý týždeň vzbudil mediálnu pozornosť, premiér len dôraznejšie zopakoval, čo v rôznych obmenách tvrdí od chvíle, keď nastúpil do premiérskej funkcie. Budúcnosť Slovenska je podľa neho „spájanie, nie rozdeľovanie“. Nechce, aby sa na Slovensku „rozrastala politika nenávisti a rozvratu“. Odsudzuje štvavé kampane „proti policajtom, prokurátorom, sudcom, novinárom, liberálom či konzervatívcom, LGBTI+, Rómom, aktivistom či mimovládnym organizáciám.“
Hegerove postoje sú v tomto ohľade dlhodobé a ešte dlhodobejšie sú aj nevychované výpady Igora Matoviča proti každému, v kom zbadá vhodný terč. Inak to nebolo ani teraz. Krátko po tom, čo premiér varoval pred rozrastaním sa politiky nenávisti a rozvratu, predseda Matovič vystrelil (ako odpoveď premiérovi?) svoj ďalší otrávený šíp do rodovej témy. Najväčšiu frekvenciu malo v jeho statuse slovo „choré“.
Ako rozumieť týmto odkazom? Toto je prvá možnosť: Je to ďalšia variácia spolunažívania dvoch odlišných politických konceptov. Už sa z nej dokonca stáva akýsi tragikomický marketingový trik. Kto chce umiernené, kultivované OĽaNO, má preferovať akože Hegera. Kto vulgárne, autoritatívne a radikálne, má uctiť Matoviča. Vo výsledku sú to percentá nad hranicou zvoliteľnosti a peniaze od štátu na politické živobytie.
PLÁN OBNOVY PO DVANÁSTICH ROKOCH
Druhou – a minulý týždeň mediálne diskutovanou – možnosťou je, že po tom, čo Igor Matovič potopil Hegerovu vládu, už (konečne) dochádza k zlomu. V takom prípade sa však dajú vytýčiť jeden-dva míľniky, či sa takéto úvahy uberajú správnym smerom.
Takže prvá otázka týkajúca sa plánu obnovy pre OĽaNO: Mal by sa ten „nový“Eduard Heger uchádzať o funkciu predsedu hnutia? Napríklad na blížiacom sa sneme, ktorý sa nečakane a mimo pravidiel hnutia preložil z konca minulého roka údajne na tento január. Odpoveď: Ak je OĽaNO na trajektórii zlomu, v demokratickej strane by to bolo prirodzené až nevyhnutné. Veď to, čo zosobňuje Eduard Heger, je diametrálne odlišné od toho, čo činí Igor Matovič, a môže s tým koexistovať len a len v podriadenom vzťahu. Táto podriadenosť však predsedu vlády fatálne diskvalifikuje. Politicky i ľudsky, lebo devalvuje jeho (vznešené) hodnoty.
Ale najhoršie je, že poškodzuje aj krajinu. Slovensko nemôže zopakovať civilizačný skok vpred bez toho, aby sa nevymanilo z osídel politiky Igora Matoviča a Roberta Fica. To aktuálne i dve predchádzajúce volebné obdobia sú toho dôkazom. Politické reformy, ktoré pretvárajú politickú scénu z „krvavých jatiek“na súťaž riešení vo verejnom záujme, sú základom všetkých ďalších reforiem, potrebných pre rozvoj Slovenska. V politickom komposte Matoviča a Fica sa darí len extrémom a zmaru.
SALTO MORTALE A KOALIČNÝ POTENCIÁL BLÍZKO NULE
Ďalším míľnikom v pláne obnovy pre OĽaNO by mohlo byť akési salto mortale. Teda využitie príslušných článkov stanov a vylúčenie Igora Matoviča z hnutia. Takú kompetenciu má okrem neho aj predsedníctvo. Mohlo by ju uplatniť, keby usúdilo, že predseda poškodzuje dobré meno hnutia alebo porušuje jeho stanovy, a stihlo by to urobiť skôr, ako Igor Matovič vylúči z hnutia členov predsedníctva.
Takýmto porušením stanov by mohlo byť odloženie snemu, pretože stanovy hovoria, že „snem zvoláva predseda hnutia“a schádza sa „najmenej raz do roka“. A v minulom roku sa snem nezišiel. Identifikovať poškodzovanie dobrého mena by tiež nemal byť problém. Vzhľadom na vývoj preferencií, dôveryhodnosti, vzhľadom na rozpad (protikorupčnej) vlády, vzhľadom na predsedov spôsob komunikácie, ktorý zráža koaličný potenciál hnutia k nule. Že by to znamenalo prehĺbenie politickej krízy? Toto volebné obdobie je už pasé. Treba sa sústrediť na to ďalšie.
DOVI A DOPO
Druhá otázka: Prečo radšej nevyvolať klasický stranícky rozkol a nezabuchnúť za sebou dvere? Aj tak sa dá. Avšak politické hnutie OĽaNO, NOVA, Kresťanská únia, ZMENA ZDOLA – taký je jeho oficiálny názov – získalo z daní občanov zdroje na svoju politickú činnosť. Ich stav na účte síce nie je známy, ale dá sa kalkulovať s dostupnými miliónmi eur. Prečo sa nepokúsiť využiť tieto zdroje, na ktoré sa, mimochodom, poskladali občania SR, na podporu spájania a slušnosti?
Všetky nové politické projekty narážali a narážajú na otázku zdrojov. Smer to onehdy vyriešil onou vlastnou hlavou a to predurčilo jeho kriminálny osud. Obdobne aj SDKÚ načrelo k fiktívnym darcom a dopadlo, ako dopadlo. Zdroje hnutia OĽaNO, NOVA, Kresťanská únia, ZMENA ZDOLA sú legálne. To je významná hodnota.
Alebo inak. Nechajú premiér Heger, Jaroslav Naď, Ján Budaj, Natália Milanová, Július Jakab a ďalší zvnútra kruhu tieto zdroje pracovať v prospech rozrastania politiky nenávisti a rozvratu? Odísť z hnutia sa dá napokon vždy. Akurát nie vždy so cťou. Tak ako v ňom aj zostať.