Rok 2022 v slovenskej justícii
Súdna moc si v právnom štáte na rozdiel od politickej moci musí udržať svoju nezávislosť a nestrannosť
Nájsť jednoznačný prívlastok, aký bol rok 2022 v slovenskej justícii, nie je jednoduché. Nebolo by výstižné, ak by sa označil len za pozitívny alebo len za negatívny. Pretože rok 2022 bol rokom významných zmien, hľadaním východísk z prepadu dôvery justície v spoločnosti, vnútorných názorových konfrontácií, úspechov aj zlyhaní.
SÚDNA MAPA
V prvej polovici roka 2022 justícia žila najmä prijímaním zákonov o novej súdnej mape. Tento náročný proces, ktorý sa začal v roku 2020, sa niesol v znamení názorovej polarizácie medzi sudcami, v akej podobe má byť súdna mapa prijatá, ostrých názorových stretov medzi časťou sudcov a vtedajšou ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou, štrajkov zamestnancov justície pod vplyvom existenčnej neistoty a turbulentného pripomienkovania rôznych verzií súdnej mapy v legislatívnom procese zo strany súdnej rady aj sudcov samotných.
Na začiatku tohto procesu sa všetci zhodli, že zmeny v súdnej mape sú potrebné, ale nevytvoril sa kompromisný návrh, ktorý by bol väčšinovo prijateľný nielen pre sudcov, ale aj pre súdnu radu, prokuratúru a advokáciu.
Nakoniec sa všetky snahy ukázali ako zbytočné, pretože iniciatívu prevzali poslanci v parlamente a prijali súdnu mapu v podobe, ku ktorej sa sudcovia a odborná verejnosť nemali možnosť ani vyjadriť. V apríli 2022 sa tak zrodila nová súdna mapa a vo vedomí mnohých zúčastnených zostali pocity sklamania zo zbytočných konfliktov a straty energie. A aj nezodpovedané otázky, či sa nedalo zo strany ministerstva spravodlivosti lepšie komunikovať a hľadať také názorové prieniky, ktoré by získali pre tento kľúčový zákon v justícii podporu v takej miere, že by ju rešpektovali aj poslanci v parlamente.
SÚDNA RADA
V máji 2022 sa konali voľby ôsmich členov súdnej rady sudcami podľa nového tzv. regionálneho princípu. Základnou filozofiou tohto princípu je voľba kandidátov z radov sudcov, ktorých ostatní sudcovia v jednotlivých regiónoch poznajú a ku ktorým majú dôveru. Z pôvodne jedného celoslovenského volebného obvodu sa vytvorili štyri volebné obvody s tým, že takmer každý krajský súd má potencionálnu možnosť zvoliť do súdnej rady „svojho sudcu“. Súdna rada by tak mohla byť reprezentatívnou vzorkou všetkých súdnych regiónov a ich potrieb.
Už prvé voľby však ukázali, že západoslovenský volebný obvod je oproti ostatným neprimerane veľký. Z celkovo ôsmich obvodov krajských súdov tvoria tento volebný obvod až štyri obvody krajských súdov (Bratislava, Trnava, Nitra, Trenčín a k tomu aj Špecializovaný trestný súd). Na tri voľné miesta členov súdnej rady za uvedený volebný obvod boli však zvolené sudkyne výlučne z Krajského súdu v Bratislave. Ako pri každých voľbách aj tieto voľby sprevádzal určitý druh volebnej kampane. A keďže im predchádzalo búrlivé obdobie prijímania novej súdnej mapy, javí sa, že podporu si získali najmä sudcovia najviditeľnejšie presadzujúci názory sudcov, ktorí zásadne odmietali navrhovanú súdnu mapu.
Ostrá rétorika v sudcovskej komunikácii pri kritike práce súdnej rady sa po voľbách nových členov súdnej rady preniesla aj na pôdu súdnej rady. Emeritní i aktívni sudcovia, ktorí neboli do súdnej rady zvolení sudcami, sú spolu s ostatnými členmi z radov nesudcov označovaní niektorými novými členmi súdnej rady ako politickí nominanti, konajúci podľa pokynov politikov a zväčša proti záujmom sudcov.
Príkladom je jedno z mnohých tvrdení novej členky súdnej rady, ktorá v medializovanom článku uviedla: „… že uchádzači o funkciu sudcu na pôde súdnej rady, pokiaľ nemajú ten správny politický názor, ktorým je, že súdnictvo ako celok trpí korupciou, a pokiaľ si dovolia povedať iný názor, že ide o zlyhania jednotlivcov, nedostanú hlas od politických hráčov na pôde súdnej rady. Žeby devalvácia prezumpcie neviny na pôde ústavného orgánu sudcovskej legitimity a ukážka neakceptácie kritického myslenia u sudcov, ktorí vstupujú do systému?“
ČOMU TO POMÔŽE?
Dvaja členovia súdnej rady, ktorí patria k takzvaným politickým nominantom, urobili test pravdivosti tohto tvrdenia. Zistili, že od začiatku roka do novembra 2022 súdna rada overovala predpoklady sudcovskej spôsobilosti u 55 kandidátov na funkciu sudcu, z ktorých 15 nezískalo plný počet hlasov členov súdnej rady. Z uvedených 15 kandidátov, ktorí nepresvedčili všetkých členov súdnej rady, bola šiestim uchádzačom položená otázka na korupciu súdnej moci alebo či zlyhania v justícii sú len individuálne alebo systémové.
Traja kandidáti, ktorí hovorili len o individuálnych zlyhaniach, napriek tomu získali hlasy všetkých členov súdnej rady a traja zvyšní kandidáti nezískali hlasy len niektorých „politických nominantov“. Zistené dáta tak tvrdenie členky súdnej rady vyvrátili. Navyše z nich vyplýva aj ďalší poznatok, že „politickí nominanti“majú prísnejšie kritériá na preukázanie morálneho štandardu a sudcovskej integrity kandidátov, pretože o neúspešných kandidátoch hlasovali negatívne 28-krát, kým členovia volení sudcami len 12-krát.
Ponúkajú sa otázky, aké sú dôvody snáh o diskreditáciu členov súdnej rady, ktorí nie sú volení sudcami? Komu a čomu pomôže, ak ich sudcovia budú vnímať ako svojich nepriateľov a tých, čo majú zámer oslabiť nezávislosť súdnej moci? Odpovede možno prinesie politický vývoj na Slovensku v nasledujúcom roku a využitie kritizovaného, ale stále platného ustanovenia v Ústave Slovenskej republiky, že členovia súdnej rady môžu byť kedykoľvek odvolaní z funkcie bez uvedenia dôvodov.
DOBRÉ SPRÁVY
Pre občanov sa však objavili aj dobré správy z prostredia justície. Na okresných súdoch v roku 2022 začal klesať počet nerozhodnutých vecí a takmer vo všetkých súdnych agendách súdy dokážu mesačne rozhodnúť viac vecí, než je počet nových vecí podaných na súdy v danom mesiaci. Zlepší sa tak rýchlosť a efektivita súdnych konaní. Naplno začal pracovať aj nový disciplinárny súd pre sudcov a iné právnické povolania na Najvyššom správnom súde. Nový minister spravodlivosti Viliam Karas presadil odklad implementácie novej súdnej mapy o pol roka za účelom jej riadnej prípravy a vláda vyčlenila finančné prostriedky na nové súdne budovy.
Aj súdna rada sa v roku
2022 vyrovnala s mnohými dôležitými výzvami. Okrem bežnej práce a medzinárodných aktivít participovala na pripomienkovaní dôležitých zákonov, výrazne sa podieľala na výbere nových sudcov správnych súdov, sprísnila a skvalitnila preverovanie sudcovskej spôsobilosti kandidátov na funkcie sudcov a sudcov pri kariérnom postupe, prijala transparentné kritériá pri preverovaní majetkových pomerov sudcov. Zintenzívnila sa aj činnosť Stálej etickej komisie súdnej rady, ktorá zodpovedala viaceré etické dilemy sudcov, a súdna rada začala pripravovať aj návrh nového Etického kódexu sudcov.
Bilancia uplynulého roku v justícii je v mnohom podobná tej celospoločenskej. Sú zlé aj dobré výsledky a z nich vyplývajúce otvorené otázky aj výzvy do nového roka. Rozdiel je v tom, že súdna moc si v právnom štáte na rozdiel od politickej moci musí udržať svoju nezávislosť a nestrannosť. Rešpekt a dôveru občanov môže získať len cez osoby sudcov a reprezentantov súdnictva, ktorí obstoja v teste pravdivosti toho, čo hovoria a čo robia.
Ponúkajú sa otázky, aké sú dôvody snáh o diskreditáciu členov súdnej rady, ktorí nie sú volení sudcami? Komu a čomu pomôže, ak ich sudcovia budú vnímať ako svojich nepriateľov a tých, čo majú zámer oslabiť nezávislosť súdnej moci?