Ani fiasko, ani úspech
Výsledky referenda, ktoré inicioval Smer, sú neplatné, no hlasovalo v ňom takmer 1,2 milióna ľudí. Je to štvrtý najvyšší počet voličov z deviatich doterajších referend
Referendum o zmene ústavy, ktorá by umožnila vyhlásenie predčasných volieb referendom či uznesením parlamentu, svojou účasťou neprekvapilo. Zúčastnilo sa ho vyše 27 percent oprávnených voličov.
Podobné čísla sociológovia očakávali. Smer môže tento výsledok len ťažko vydávať za úspech, keďže referendum nie je platné, no nie je to ani fiasko. Organizátorom sa podarilo pritiahnuť vyše milióna voličov, čo môže Robert Fico a jeho strana využiť v politickej komunikácii.
Účasť bola výrazne vyššia ako pri referende o predčasných voľbách, ktoré vyvolalo Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) v roku 2000.
Aby bolo referendum platné, muselo by podľa ústavy prísť hlasovať viac ako 50 percent voličov. Sobotné referendum teda platné nie je a jeho výsledky Národnú radu k ničomu nezaväzujú.
Z takmer 1,2 milióna ľudí, ktorí sa k hlasovaniu dostavili, odpovedalo na referendovú otázku „áno“vyše 97 percent ľudí. Možnosť „nie“označilo asi 1,5 percenta voličov, necelé jedno percento lístkov bolo neplatných.
ŠTVRTÁ NAJVYŠŠIA ÚČASŤ V HISTÓRII
Referendum o zmene ústavy iniciovala opozícia, jeho hlavným organizátorom bola strana Smer. Petičný výbor viedol Igor Melicher z mládežníckej organizácie Mladí sociálni demokrati, ktorá je so stranou Roberta Fica prepojená.
Politici Smeru vlani koncom augusta odovzdali v Prezidentskom
paláci petíciu, na ktorej bolo 406-tisíc podpisov a pôvodne dve referendové otázky. Prvú, v ktorej mali občania rozhodnúť o páde vlády, pre neústavnosť vyradil Ústavný súd.
Prezidentka Zuzana Čaputová vypísala referendum 7. novembra. Išlo o deviate referendum v dejinách modernej Slovenskej republiky: jedno z nich bolo zmarené, sedem neplatných.
Úspešné bolo len referendum o vstupe do Európskej únie v roku 2003. Ďalšie dve referendá, ktoré mali vyššiu účasť ako to aktuálne, boli obe spojené s voľbami (parlamentnými v roku 1998 a prezidentskými v roku 2004) – všetky ostatné referendá nespojené s voľbami mali nižšiu účasť.
Sobotné referendum bolo z pohľadu účasti štvrté najúspešnejšie v dejinách. I keď sa priamo netýkalo predčasných volieb – len ústavnej možnosti ich vyhlásiť cez referendum alebo uznesením parlamentu, na ktoré by stačila väčšina 76 hlasov –, núka sa porovnávať ho s dvomi referendami s podobnou témou.
V roku 2000 vyvolalo vtedy opozičné Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) referendum o predčasných voľbách, ktorým chcelo ukončiť vládnutie prvého kabinetu Mikuláša Dzurindu. K urnám však prišla len pätina voličov a referendum nebolo platné.
V roku 2004 sa odborári v spolupráci so Smerom pokúsili o to isté počas druhej Dzurindovej vlády. Vtedy prišlo hlasovať až 36 percent voličov, no účasti pomohlo, že referendum bolo spojené s 1. kolom prezidentských volieb.
NAJMÄ V BAŠTÁCH SMERU
Účasť v sobotnom referende o zmene ústavy sa líšila aj regionálne. Najvyššia bola v Trenčianskom kraji (vyše 36 percent voličov), ktorý je tradičnou baštou Smeru. Nadpriemerný počet voličov, až 33 percent, prišiel k referendovým urnám aj v Žilinskom kraji.
V ostatných krajoch dosiahla účasť menej ako 30 percent. Najnižšia bola v Bratislavskom kraji – necelých 22 percent.
Vyššia účasť bola v oblastiach s tradične vyššou podporou Smeru, ako sú Kysuce, horná Nitra a severovýchod Slovenska.
Politici Smeru si už vopred pripravovali pôdu na to, ako odkomunikovať neplatnosť referenda. Predseda strany Robert Fico v sobotu počas dňa nahral
27,25 percenta
bola účasť v referende
video, v ktorom vyzýval ľudí na účasť a zároveň ukazoval na tých, ktorí vraj budú zodpovední za neplatnosť referenda.
„Nikdy v histórii moderného Slovenska médiá a politici tak neodhovárali od účasti na referende,“tvrdil. „Na jednej strane majú plné ústa demokracie, ale keď ide o priamu formu, najvyššiu formu demokracie, referendum, tak prezidentka, predseda Národnej rady a odvolaný predseda vlády odhovárajú ľudí, aby do toho referenda nešli.“
Predseda Smeru najviac pranieroval prezidentku Zuzanu Čaputovú. „Najviac sa vyznamenala, samozrejme, pani prezidentka, ktorá toto referendum musela na základe petície 400-tisíc ľudí vyhlásiť a ktorá ho aj všetkými silami marila. Predovšetkým kampaň, kde nám dala iba niekoľko dní na to, aby sme ľuďom vysvetľovali, o čo vlastne ide.“
Prezidentka sa viackrát ohradila voči tvrdeniu, že by svojím rozhodnutím vyhlásiť referendum na 21. januára chcela zámerne prispieť k jeho neúspechu. „Najneskorší termín referenda, na ktorý som ho mohla podľa ústavných lehôt vyhlásiť, bol 12. február,“vysvetľovala.
„Jediné termíny, ktoré teda na konanie referenda ešte pripadali do úvahy, boli 28. január, 4. február a 11. február. Som zvedavá na diskusiu, v čom by boli tieto termíny lepšie. V počasí asi ťažko.“
Po referende Robert Fico znovu útočil na Čaputovú, no zároveň hovoril, že Smer berie plnú zodpovednosť za výsledok a označil ho za ohromujúce. Ak v parlamentných voľbách príde podobný počet voličov, ktorí budú hlasovať za iné strany než strany súčasnej vládnej koalície, tak podľa Fica príde k zmene a „Matovičova a Hegerova vláda skončila“.
Naopak, predseda konkurenčného Hlasu Peter Pellegrini po odhlasovaní v referende povedal, že za menšou účasťou môže byť aj fakt, že bolo vnímané ako príliš spojené so Smerom. „Ak si to referendum [volič] zviaže so stranou Smer – a nesúhlasí s ňou –, tak áno, môže to mnohých odradiť,“povedal pre RTVS.
„Preto by sme do budúcna mali dať väčší pozor, že aj keď je v počiatku organizácie referenda nejaká politická strana, v konečnom dôsledku by celá organizácia mala byť viac nestranná.“
AKO TO BUDE VIDIEŤ MATOVIČ?
Referendum okrem Smeru a Hlasu podporovali aj iné opozičné strany, napríklad Republika a SNS.
Naopak, koaliční politici, ale aj politici SaS či mimoparlamentného Progresívneho Slovenska vopred avizovali, že sa nezúčastnia.
„Toto referendum považujeme za najzbytočnejšie v histórii Slovenska, keďže tejto otázky sa týka aj návrh zákona, o ktorom sa bude rokovať v parlamente,“povedal predseda SaS Richard Sulík v ankete Denníka N.
Viacerí politici OĽaNO v sobotu počas dňa zverejňovali príspevky o tom, že sa venujú rodine či domácim prácam.
Súboj o interpretáciu výsledkov referenda – teda najmä účasti – zrejme nepovedú len politici Smeru, ktorí budú hľadať vinníkov za jeho neúspech. Zapojil sa aj predseda OĽaNO Igor Matovič.
Na Facebooku napísal príspevok v tomto znení: „Prieskumy hovoria, že skoro až 90% nechce súčasnú vládu … tak dnes teda uvidíme, ako veľmi sa líšia prieskumy ala ‚čo sa babe chcelo‘ od reálnej vôle ľudu.“
Hnutie OĽaNO po oznámení výsledkov reagovalo statusom, že ľudia vraj „vyslovili jasné nie návratu mafie“. Podľa hnutia je referendum blamáž. „Hanebne nízka účasť na Ficovom referende, za ktoré kampaňoval od roku 2020, je nespochybniteľným vystavením účtu za jeho predošlé vládnutie a odmietnutím návratu mafie k moci,“napísali.
A predseda klubu Michal Šipoš v nedeľu ráno poslal médiám vyhlásenie, v ktorom tvrdil, že „výsledky referenda sú dôkazom, že v spoločnosti nie je vôľa skracovať volebné obdobie tak, ako to tvrdil Robert Fico“.
Interpretovať nižšiu účasť v referende ako súhlas tých, ktorí naň neprišli, s vládou, by bola komplikovaná konštrukcia. V prvom rade, referendová otázka sa netýkala priamo vlády ani predčasných volieb, ale zmeny ústavy, ktorá by umožnila skoršie voľby.
No aj keď pripustíme, že na referendum išli najmä kritici vlády (a časť z nich zrejme bola presvedčená, že rozhoduje o predčasných voľbách), tak treba myslieť na to, že podstatná časť spoločnosti ignoruje každé voľby. V parlamentných voľbách v roku 2020 to bolo vyše tretiny voličov (účasť bola niečo nad 65 percent).
Pred voľbami 2020 Igor Matovič podmieňoval účasť hnutia OĽaNO v budúcej vláde splnením 11 podmienok, ktoré si mali ľudia odhlasovať v internetovej ankete. Tej sa nakoniec zúčastnilo niečo vyše 67-tisíc ľudí.
Ako bolo spomenuté vyššie, referendum odignorovali aj politici strán ako PS či SaS, ktorých ťažko zaradiť medzi priaznivcov vlády Eduarda Hegera. Už preto, že poslanci týchto strán hlasovali za jej odvolanie.
Tento typ argumentácie – teda prisudzovať nejaký názor tým, ktorí sa niečoho nezúčastnili – nie je v slovenskej politike nový. Postupoval tak napríklad poslanec Smeru Ľuboš Blaha v marci 2018 počas demonštrácií Za slušné Slovensko.
Tých sa na námestiach zúčastnili desaťtisíce ľudí. Blaha v roku 2018 vyrátal, že ide len „o tri percentá populácie“, a interpretoval to tak, že polovica Slovenska chce pokoj.
I keď je referendum neplatné, vzhľadom na aktuálnu vnútropolitickú krízu je nevyhnutné, aby poslanci čo najskôr prijali zmenu ústavy o predčasných voľbách v parlamente. Zuzana Čaputová