Dlhý covid trápi tisíce detí
Niektoré deti po covide zvládnu chodiť do školy len tri dni v týždni, zhoršilo sa im sústredenie, iné si potrebujú po škole pospať
Veronika má deväť rokov. Začiatkom septembra minulého roku prekonala covid. Jej mama Ľudmila opisuje, ako odvtedy bojujú s dlhým covidom. „Od ochorenia jej prispôsobujeme celý život a niekedy nevládzeme,“hovorí. Ľudmila ani Veronika nie sú ich reálne mená, redakcia však má ich údaje.
Veronika má slabú imunitu a covidom sa nakazila v čase, keď nastupovala na imunologickú liečbu. Chorobu prekonala celá päťčlenná rodina, ale práve ona mala najsilnejšie príznaky – bola slabá, mala horúčky a test jej ukazoval pozitívny výsledok deväť dní.
Keď sa covid skončil, jej zdravotné problémy neodzneli. „Spustil sa kolotoč chorôb,“hovorí mama Ľudmila. Sopeľ, horúčky a chrípku mala ešte pred nástupom aktuálnej epidémie. Hoci užívala imunologickú liečbu a bola zaočkovaná proti chrípke. Prekonala rotavírus, angínu, šarlach a počas Vianoc dostala ďalšie antibiotiká, lebo mala baktériu v krku.
„Jej telo chytilo všetko, čo okolo nej prešlo,“hovorí o dcére, ktorá má aj problémy s krčnými a nosnými mandľami. Prestala chodiť do školy či na krúžky. Aj jej dvaja súrodenci ostali počas chrípkovej epidémie doma, aby nedoniesli chorobu. Nestretávali sa ani s rodinou, Ľudmila ich učila doma a do školy chodili len na písomky a preskúšania.
Veronika bola podľa svojej mamy vždy šťastné, hravé, spokojné a komunikatívne dieťa. „Po covide sa úplne zmenila. Niekto nám zobral naše dieťa,“dodáva. Je slabá, smutná a máva záchvaty úzkosti, na ktoré užíva lieky.
PSYCHICKÉ PROBLÉMY
Keď sa Veronika vrátila do školy, začala mať bolesti brucha. „Boli sme na všetkých vyšetreniach, všetko bolo v poriadku. Na sone jej zistili len zväčšené uzliny, ale to je bežná reakcia po chorobe. Stále však hovorila, že ju bolí brucho,“opisuje Ľudmila. Jej dcéra nechcela chodiť do školy a prestala jesť. „Schudla tri kilá, čo je na deväťročné dievča dosť,“opisuje Ľudmila.
V škole plakala, že ju bolí brucho a chce ísť domov. V novembri volali zo školy a odvtedy až do januára sa tam už nevrátila. Všetky Veronikine výsledky boli v poriadku a zdalo sa, že nie je žiadny dôvod, prečo by mala mať problémy. Napriek tomu ich má, pretrvávajú aj štyri mesiace po prekonaní covidu. „Postupne sme zistili, že bolesť brucha je psychosomatická záležitosť,“hovorí Ľudmila.
Hlavná odborníčka na pediatriu Elena Prokopová potvrdzuje, že práve psychické problémy sú u detí s dlhým covidom veľmi častým prejavom. „Ide najmä o stavy úzkosti, strachu až depresívneho syndrómu,“opisuje detská lekárka. Mnohé deti tiež majú dočasné poruchy učenia a v škole sa im ťažšie sústredí. Prokopová odhaduje, že dlhý covid sa prejavil u každého siedmeho dieťaťa, ktoré prekonalo ochorenie.
To, že dlhý covid sa u detí vyskytuje zhruba v takej miere ako u dospelých, potvrdzujú aj zahraničné štúdie. Veľká štúdia z Nemecka, publikovaná v novembri 2022 vo vedeckom časopise PLOS Medicine, ukazuje, že deti, dospievajúci a dospelí sú vystavení rovnakému relatívnemu riziku výskytu symptómov covidu tri mesiace a dlhšie po prekonaní akútnej infekcie.
ÚZKOSTI A ÚNAVA
matka opisuje vplyv dlhého covidu na jej dcéru
Vráťme sa k Veronike, ktorej problémy neustupovali.
Nechcela byť s nikým iným, len s mamou. „Keď som sa pokúsila vzdialiť, dostala záchvat plaču, triašku, búchala si hlavu, nedalo sa to zastaviť,“hovorí Ľudmila, ktorá prestala chodiť do práce, hoci je živiteľka rodiny. Nevie, ako by toto obdobie zvládli, ak by nemali úspory.
„Nebol to žiadny detský výmysel ani nie je rozmaznaná, ako nám naznačila časť rodiny. Takéto prejavy prichádzali čoraz častejšie,“hovorí.
Raz to prerástlo až do záchvatu a Ľudmila volala na pohotovosť. Cez urgentný príjem ich poslali na detskú psychiatriu. Pre nedostatok miesta si tam Veroniku nenechali, no predpísali jej antidepresíva, ktoré odvtedy užíva.
Veronika chodí k psychologičke a teraz sa jej podarilo získať aj termín k detskej psychiatričke, ktorú jej musia platiť. „Nemáme pečiatku, že to je dlhý covid, ale potvrdili to obe psychologičky. Pediater povedal, že nie je iný dôvod problémov, je veľmi pravdepodobné, že ide o dlhý covid. Náš imunológ povedal, že takto vyzerá priebeh dlhého covidu u detí. Povedal, že to nemá byť čo iné,“hovorí Ľudmila.
„Nemá to merateľnú hodnotu. Keď máte angínu, urobíte výter z hrdla. je tam streptokok, je to jasné a všetci to akceptujú. Tu nemáte test, ktorý by to ukázal,“hovorí o dlhom covide pediatrička Prokopová. Sama sa rozhoduje podľa toho, či sa dieťa zmenilo.
Ak pred covidom chodilo do jej ambulancie len na prevenciu a občas s infekciou, no po tomto ochorení je v ambulancii každý týždeň, lebo sa necíti dobre, asi sa niečo zmenilo, vraví lekárka.
„Často nevedia definovať, čo im je. Rodina a dieťa zrejme neuvažujú tak, že si zmyslia, že budú chorí. Asi má problém, a keď malo covid, treba na to myslieť a správať sa k nemu tak, že má nejaký problém. Sme naučení deťom veriť,“hovorí Prokopová. Deti podľa nej málokedy simulujú, častejšie, naopak, podcenia príznaky, najmä ak sa na niečo tešia.
„Nie je jasné, či je dlhý covid rovnaký u detí a dospelých, pokiaľ ide o patofyziológiu, ale je rovnako skutočný,“povedal pre portál CIDRAP News, ktorý patrí pod Minnesotskú univerzitu, detský lekár Daniel Blatt. Jeho klinika zhromažďuje údaje o deťoch a dlhom covide. Najčastejšími príznakmi, ktoré hlásia jeho pacienti, sú únava, úzkosť a „mozgová hmla“. Nasleduje dýchavičnosť alebo bolesť svalov.
Blatt dodal, že stav detí má tendenciu zlepšovať sa a pre rodičov je veľmi dôležité počuť, že to, čo ich dieťa zažíva, je skutočné a vážne.
Veronika sa už vrátila do školy, ale len v obmedzenom režime. Má individuálny študijný plán. Stále nezvláda hluk, takže nechodí na telesnú výchovu či do družiny ani neobeduje v jedálni, obed si nosieva do triedy.
Ľudmila rieši jej režim so školou. Navštevuje súkromnú školu v Bratislave, kde im vyšli v ústrety a majú aj špeciálneho psychológa, ktorý s nimi situáciu konzultuje. Keď ostane doma, neberie sa to ako neospravedlnená hodina.
Veronika má zatiaľ za sebou dva týždne v škole. Chodí tam rada, pomáha jej, že sa stretáva s kamarátkami. „Ale máva úzkosti,“hovorí Ľudmila. Preto musí byť stále na telefóne, ak by jej volali zo školy a konzultovali, či si jej dcéra nemá dať lieky na úzkosť. „Zo dňa na deň máte doma ťažko choré dieťa. Je to úplne iný život a úspechom je aj to, ak sa vám spoločne podarí ísť vyvenčiť psa,“hovorí Ľudmila.
DO ŠKOLY LEN TRI DNI
Režim v škole u detí s dlhým covidom rieši aj pediatrička Prokopová. Jedným z veľmi častých príznakov dlhého covidu je podľa nej únavový syndróm. Ťažko sa však verifikuje, lebo deti nemajú podľa výsledkov vyšetrení žiadne problémy. „Deti prídu zo školy a tri hodiny spia, čo u školákov nie je štandardné,“opisuje.
Mnohé deti majú poruchy učenia – ťažšie sa im učí a sústredí v škole. „Veľmi často po dohovore riešime režim v škole,“opisuje Prokopová. Pri dlhom covide je podľa nej dôležité, aby deti počúvali svoje telo. Ak chcú spať, mali by spať.
„Vo väčšine prípadov to riešime tak, že sú tri dni v škole a dva dni majú voľno,“opisuje pediatrička režim detí s dlhým covidom. Tri dni podľa nej ešte dokážu zvládnuť, ale vo štvrtok už bývajú unavené. Prípadne chodia týždeň do školy a týždeň majú voľno. „Nie vždy to škola akceptuje. Často sa to vníma ako vynechávanie školy na zodpovednosť rodičov,“hovorí. Pre dieťa je to však podľa nej dôležité.
„Nie je to o tom, že dáte dieťaťu pečiatku, že je choré. Ono nie je choré v zmysle, že niekoho nakazí. Ale treba akceptovať, že potrebuje iný režim,“hovorí. V takýchto prípadoch píšu do školy a vysvetľujú, že to je pod ich dozorom. Mali aj prípad vysokoškolského študenta, ktorý sa pre dlhý covid nedokázal pripraviť na skúšky.
Celkovo sa na Slovensku na dlhý covid liečilo viac ako 8-tisíc detí do 18 rokov. Ide o oficiálne údaje od poisťovní a je pravdepodobné, že detí, ktoré trpia dlhým covidom, je omnoho viac, len nemajú túto diagnózu stanovenú. O tom, že ide o dlhý covid, môže rozhodnúť pediater, ale aj špecialista – pneumológ, neurológ, alergiológ či kardiológ – podľa toho, o aké príznaky ide.
Deti mávajú aj respiračné príznaky dlhého covidu. Prokopová opisuje, že aj tu sa to zložito dokazuje. Deťom sa podľa nej ťažko dýcha, majú pocit, akoby im niekto sedel na hrudníku. Röntgen či saturáciu však majú v poriadku. Deťom tak dávajú podpornú liečbu, vitamíny, imunoterapiu. Univerzálna liečba na dlhý covid u detí však neexistuje. Liečia sa zväčša jednotlivé príznaky podľa toho, ako sa dlhý covid prejavuje.
„Dlhodobý covid je niekedy problém dva či tri mesiace, niekedy je to pol roka,“opisuje Prokopová. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) tvrdí, že dĺžka príznakov je veľmi individuálna. Od mesiaca až po rok.
Podľa Prokopovej pritom nezáleží, ako u daného dieťaťa covid prebiehal. U niektorých sa prejaví dlhý covid, aj keď mali ľahký priebeh ochorenia.
U niektorých detí sú príznaky dlhého covidu také silné, že potrebujú hospitalizáciu. Dáta VšZP napríklad ukazujú, že 132 detí muselo ísť pre dlhý covid do nemocnice. Celkovo sa na dlhý covid liečilo vyše 1200 detí poistených v tejto poisťovni. Hospitalizáciu tak potrebovalo zhruba každé desiate dieťa s dlhým covidom. Časť z nich potrebovala aj následnú rehabilitačnú liečbu a kúpeľnú starostlivosť.
Prokopová hovorí, že častejšie trpia dlhým covidom školopovinné deti, pričom ide skôr o žiakov druhého stupňa a strednej školy. U škôlkarov a menších detí je podľa nej táto diagnóza zriedkavá. Aj dáta poisťovní ukazujú, že deti nad desať rokov trpia dlhým covidom častejšie, rozdiely medzi pohlaviami nie sú výrazné.
ČO SI VŠÍMAŤ
Čo majú rodičia sledovať pri svojich deťoch a ako sa môže dlhý covid prejaviť? Prokopová opisuje, že deti akoby stratili iskru. „Dieťa, ktoré sa predtým tešilo na šport, sa zrazu neteší na tréningy tak ako predtým. Alebo vynecháva aktivity, ktoré predtým malo rado. Pediatri vedia, čo znamená, že dieťa zvädlo a viac doma leží na gauči alebo sa hrá s mobilom.“
Uznáva, že to je ťažké, ale rodič vie posúdiť, že zmena nastala naraz, nie postupne. Podľa Prokopvej sa stáva, že dieťa začne mať problémy v škole, neteší sa do školy či na kamarátov.
Špecialista na infekčné choroby detí z Yale School of Medicine Carlos Oliveira v rozhovore pre Unicef povedal, že pri dlhom covide si rodičia môžu všimnúť, že ich deti nezvládajú plniť školské povinnosti alebo športovať, a žiadajú, aby tieto aktivity mohli vynechať. „Deti, ktoré sa v minulosti aktívne venovali športu, môžu mať problém aj s prechádzkou po ulici a potrebujú si robiť prestávky,“opisuje.
Iné deti môžu povedať, že sa neustále cítia unavené alebo majú bolesti svalov či závraty a množstvo ďalších nepríjemných symptómov. „Jednou z najznepokojujúcejších vlastností covidu je možnosť poškodenia srdca.
Rodičia by si mali dávať pozor na akékoľvek srdcové príznaky, napríklad že srdce bije rýchlejšie ako zvyčajne, na nezvyčajnú dýchavičnosť už po minimálnej aktivite či pocit na omdletie alebo straty vedomia,“dodáva.
Rizikový je aj stres, ktorý deti po covide cítia. „Napríklad deti, ktoré už mesiace necítia chuť, sú vystresované pri každom jedle, pretože jednoducho nevedia vychutnať to, čo mali rady,“opisuje. Iné deti môžu byť podľa neho veľmi frustrované, keď nezvládajú úlohy, ktoré boli pre nich pred covidom ľahké. „Veľa detí za posledných pár rokov stratilo člena rodiny alebo blízkeho. Tento druh straty môže výrazne ovplyvniť duševné zdravie dieťaťa,“hovorí Oliveira.
- bolesti hlavy, - únava, - zmeny nálad, - ťažkosti s koncentráciou, - poruchy spánku, - bolesti brucha.