Štát prispieva mladým na hypotéky čoraz menej
Aj keď sa dostupnosť bývania na Slovensku po zdražovaní hypotekárnych úverov a bytov zhoršila, štátna podpora cez hypotéky by mala byť tento rok najmenšia
Ak máte hypotéku, ktorú ste si vzali v posledných piatich rokoch a pri jej poskytnutí ste mali nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, nezabudnite si ho ako zamestnanec uplatniť v ročnom daňovom zúčtovaní. V prípade živnostníkov sa vypĺňa v daňovom priznaní, znižuje základ dane.
Bonus môže byť najviac 400 eur ročne, a to na obdobie prvých piatich rokov splácania. Uplatniť si ho môžu tí, ktorí mali v čase žiadosti o úver do 35 rokov. Počíta sa do výšky 50 percent zaplatených úrokov z maximálnej výšky úveru 50-tisíc eur. Úver mohol byť aj vyšší, s touto hranicou sa počíta len pri výpočte bonusu.
Potvrdenie o zaplatených úrokoch z hypotéky, ktoré treba doložiť k daňovému priznaniu alebo účtovníčke pri zúčtovaní dane, banky štandardne posielajú automaticky. Ak nie, vystavia ho na pobočke.
ĽUDIA NA BONUS ZREJME ZABÚDAJÚ
Ľudia na bonus zrejme zabúdajú, neuplatňujú si ho tak, ako štát pri jeho zavádzaní v roku 2018 počítal. Keď ho bývalá vláda Smeru zaviedla, predpokladala, že do dvoch rokov bude znamenať daňový výdavok vo výške 12 miliónov eur. No podľa údajov ministerstva financií bol len zhruba polovičný.
Očakávanú sumu nedosiahol v roku 2021 a aj za minulý rok vláda počíta len s desaťmiliónovým daňovým výdavkom. „O tom, že ešte existuje nejaká štátna podpora hypoték a daňový bonus na zaplatené úroky pre mladých, ľudia často nevedia,“hovorí hypotekárny špecialista Slavomír Molnár z Prosight Slovensko.
Daňové výdavky štátu spojené s bonusom na hypotéky zaostávajú za očakávaniami aj za tým, ako štát podporoval bývanie v minulých rokoch, keď ešte platil starší model úrokovej bonifikácie. Ten znižoval úroky, ktoré dlžníci platili bankám.
Počty dlžníkov, ktorí čerpajú úver na bývanie, sa pritom v posledných rokoch rozrástli. Objem hypoték od roku 2018 stúpal, za posledných päť rokov sa zvýšil 2,5-násobne na 38 miliárd eur. S takým tempom úverovania nepočítali ani bankári, Národná banka Slovenska v týchto rokoch upozorňovala na nadmerné zadlžovanie.
Podmienky na kúpu bývania boli ideálne, úrokové sadzby klesali, banky bojovali o klientov, ktorým stúpal plat. Bývanie bolo pre nich napriek rastúcim cenám nehnuteľností stále dostupnejšie. Dobré časy to boli aj pre ľudí s nižšími príjmami, pre ktoré podľa prepočtov centrálnej banky stúpla dostupnosť bývania ešte viac než pre bohatších. Ľudia do 35 rokov tvorili asi štvrtinu dlžníkov.
DAŇOVÝ BONUS S BÝVANÍM NEPOMÁHA
Zlom nastal vlani, keď sa podmienky na trhu financovania bývania výrazne zhoršili. Úrokové sadzby hypoték sa v dôsledku sprísnenej menovej politiky, ktorou Európska centrálna banka bojuje s vysokou infláciou, odrazili od dna. Kým začiatkom minulého roka banky dávali hypotéky pod jedným percentom, v novembri už boli pri troch a pri najčastejšie používaných fixáciách do päť rokov ešte vyššie.
V druhej polovici roka začal medziročne klesať objem nových hypoték a pribúdajú ľudia, ktorí nedosiahnu na dostatočnú hypotéku, lebo po prepočte cez úverové limity nemajú na požadovaný úver dostatočný príjem. Ceny nehnuteľností síce zastali v raketovom raste, no stále zostávajú vysoké.
Podpora štátu vo forme daňového bonusu v takejto situácii domácnostiam veľmi nepomáha. „Klient, ktorý spĺňa príjmový strop na uplatnenie daňového bonusu, má naozaj veľmi obmedzený výber nehnuteľností, keďže ho dnes výrazne limituje maximálna možná výška úveru,“hovorí expertka na hypotéky v sprostredkovateľskej firme Fingo.sk Eva
Šablová. Pripomína, že ceny nehnuteľností v posledných rokoch rástli výrazne rýchlejšie ako priemerné príjmy obyvateľstva, od ktorých sa odvíja nárok na daňový bonus.
Podľa jej orientačného prepočtu sa síce mladý človek s priemerným čistým mesačným príjmom 1 182 eur kvalifikuje na daňový bonus. Ak nemá iné dlhy, môže získať len úver v hodnote asi 95 000 eur, za čo si v Bratislave nekúpi ani staršiu garsónku v pôvodnom stave. „V regiónoch s lacnejšími nehnuteľnosťami zase často klienti nedosiahnu ani takýto príjem a ich úverový strop je v porovnaní s hodnotou nehnuteľností v danom regióne opäť v nepomere,“dodáva.
PODPORA BÝVANIA BÝVALA SILNEJŠIA
Nad tromi percentami podobne ako teraz banky úročili nové hypotéky naposledy v roku 2014. Vtedy však štát podporoval bývanie inak. Hypotéky podporoval bonifikáciou úrokov, zvýhodňoval úrokovú sadzbu hypoték dvomi a banky ďalším percentným bodom. Bonifikáciu hypoték na modeli 2 + 1 si banky vyjednali so Smerom v čase, keď na ne vláda uvalila bankový odvod. Predtým bývala bonifikácia ešte vyššia.
Takéto nastavenie platilo do roku 2018, keď sa zaviedol pre štátnu kasu úspornejší model založený na daňovom bonuse. Štát tak bonifikoval hypotéky do čias, keď stáli 1,5 percenta a takúto štedrú podporu nepotrebovali.
Podpora hypotekárneho financovania bývania cez úrokové sadzby stála štát oveľa viac ako aktuálna podpora daňovým bonusom. Napríklad za päť rokov od roku 2015 až 2019 štát na bonifikácii vyplatil 160 miliónov eur. Pri daňovom bonuse by mali daňové výdavky štátu za päť rokov od jeho zavedenia podľa údajov rezortu financií z rozpočtov verejnej správy dosiahnuť 27 miliónov eur. Tento rok by mala byť podpora bývania cez hypotéky najmenšia. V nasledujúcich rokoch by už mali daňové výdavky štátu na daňový bonus k hypotéke rásť. Jeho využívanie bude závisieť aj od toho, aká skupina ľudí, ktorí sa kvalifikujú na bonus, sa dostane aj k úveru na bývanie.
Klient, ktorý spĺňa príjmový strop na uplatnenie bonusu, má obmedzený výber nehnuteľností. Eva Šablová
Fingo.sk