Ako Bulharsko zachraňovalo Ukrajinu
Bývalý bulharský premiér v kritickej chvíli pomohol Ukrajine, hoci jeho koaliční partneri boli proti
Bol jún minulého roka a bulharský premiér Kiril Petkov zdôrazňoval, že jeho vláda nebude posielať Ukrajine ťažké zbrane. V jednom rozhovore za druhým opakoval, že Sofia už pomáha dostatočne v humanitárnej oblasti.
Zatiaľ čo na verejnosti budil pasívny dojem, v skutočnosti išlo iba o dymovú clonu. V zákulisí bol autorom tajného plánu, ktorým v kľúčovej chvíli zachránil Ukrajinu.
Petkov, ktorý medzičasom prišiel o funkciu, o ňom tento týždeň prehovoril pre denník Die Welt. Jeho verziu potvrdili aj poprední kyjivskí predstavitelia vrátane ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu.
Investigatíva nemeckých novinárov bola v posledných dňoch poprednou témou v bulharskom parlamente aj mediálnom priestore. Okrem iného opäť ukázala, aká výrazne rozdelená je bulharská spoločnosť, čím môže pripomínať Slovensko.
ZBROJOVKY IŠLI NA PLNÉ OBRÁTKY
Máloktorý európsky líder sa po spustení ruskej invázie na Ukrajine ocitol v takej náročnej pozícii ako Kiril Petkov. Mladý ekonóm s titulom z Harvardu bol premiérom iba niekoľko týždňov a bulharskej spoločnosti sľuboval rýchly návrat k stabilite po rokoch chaosu.
Vojna pritom názorovo rozdelila nielen bulharskú spoločnosť, ale aj Petkovovu vládu. Viacerí koaliční politici zásadne odmietali vojenskú pomoc Ukrajine a aj napriek členstvu v NATO zdôrazňovali potrebu neutrality.
V zlomovej chvíli prišiel premiér s tajným plánom, ako Ukrajincom pomôcť v tichosti. Všetko sa zmenilo 19. apríla, keď do Sofie vycestoval šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba. Toho osobne poveril prezident Volodymyr Zelenskyj, aby Bulharsko požiadal o dodávky zbraní.
Ukrajina v tom čase ubránila Kyjiv, ale kriticky sa jej míňala munícia sovietskej výroby a pomoc od západných krajín ešte neprichádzala. Petkov autorizoval predaj bulharskej munície, ktorý však neprebiehal priamo, ale cez zahraničné sprostredkovateľské spoločnosti.
Noviny Die Welt píšu, že bulharský súkromný priemysel vyrábal od začiatku vojny „na plné obrátky“. Zbrane nakladali do lietadiel smerovaných do poľského mesta Rzeszów, odkiaľ ich posielali na Ukrajinu.
Otvorená bola aj pozemná trasa cez Rumunsko a Maďarsko pre kamióny.
Za tieto dodávky často platili Spojené štáty či Spojené kráľovstvo. Portál Euractiv už vlani v októbri napísal, že z Bulharska sa na Ukrajinu podľa odhadov vyviezli zbrane v hodnote miliardy eur.
Odhaduje sa, že zbrojovkám v mestách Sopot, Karlovo či Zazanlak sa zvýšili zisky až o sto percent.
To, že Petkov v kritickom okamihu pomohol Ukrajine, potvrdil jej minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Pre Die Welt povedal, že bývalý bulharský premiér stál „na správnej strane histórie“.
KĽÚČOVÉ DODÁVKY NAFTY Z BURGASU
Ďalším dôležitým aktérom tajného plánu, ako pomôcť Ukrajine, bol bývalý minister financií Asen Vasilev blízky Petkovovi. Ten podľa Die Welt deň po začiatku vojny vystúpil na stretnutí s rezortnými kolegami s emotívnym prejavom, v ktorom opísal hrôzy sovietskeho režimu v Bulharsku.
Vasilev minulý týždeň prehovoril o stretnutí vo Washingtone na pôde Svetovej banky, ktoré sa uskutočnilo vlani na jar. Nemenovaný kyjivský predstaviteľ mu na ňom povedal, že Ukrajine dochádzajú pohonné hmoty.
Šéf bulharského rezortu financií vyzval vedenie rafinérie ruskej spoločnosti Lukoil so sídlom v Burgase v Čiernom mori, aby jej palivo dodávalo cez sprostredkovateľov. Na Ukrajinu vraj vyvážalo až polovicu svojej vyprodukovanej nafty.
Zamestnanci pritom podľa Die Welt túto iniciatívu podporovali a od začiatku odsudzovali ruskú agresiu.
Vasilev tvrdí, že Bulharsko v jednom okamihu pokrývalo až 40 percent ukrajinskej spotreby pohonných hmôt. Bulharský expert na energetiku Martin Vladimirov pre portál Euractiv potvrdil, že export bulharských palív na Ukrajinu sa výrazne zvýšil, ale túto hodnotu považuje za výrazne nadhodnotenú.
Vladimirov odhaduje, že Bulharsko môže cez Rumunsko vyvážať na Ukrajinu približne 32-tisíc barelov pohonných hmôt denne.
Aj exportmi na Ukrajinu súčasná bulharská vláda vysvetľuje, prečo naďalej rafinuje ruskú ropu, hoci európske krajiny sa od decembra dohodli na jej embargu.
Euractiv dodáva, že v porovnaní s rokom 2021 sa vlani bulharské exporty pohonných hmôt na Ukrajinu výrazne zvýšili. Zatiaľ čo celková hodnota minuloročného exportu sa odhaduje na 825 miliónov, pred dvomi rokmi dosahovala len asi 750-tisíc eur.
Bilčík: Petkov urobil správnu vec, ktorá ho mohla vyjsť draho
Portál Politico píše, že Petkov a Vasilev išli pre svoje rozhodnutia do výrazného rizika. Proreformná vláda, ktorá vznikla v decembri 2021, pozostávala okrem ich strany Pokračujeme v zmene aj z ďalších troch subjektov.
Jedným z nich bola Bulharská socialistická strana, ktorá vznikla transformáciou z komunistickej strany. Jej predstavitelia majú historicky blízko k Rusku a od februára blokovali dodávky zbraní Ukrajine.
„Petkov utajeným konaním naozaj veľmi riskoval, pretože medzi jeho koaličnými partnermi boli aj Putinovi sympatizanti,“hovorí pre Denník N europoslanec Vladimír Bilčík zo strany Spolu, ktorý pôsobí vo frakcii ľudovcov.
„Petkov sa prejavil ako západný líder, urobil správnu vec, aj keď ho to mohlo vyjsť politicky draho.“
Petkovovi spôsobovali problémy aj niektorí nominanti jeho vlastnej strany. Už zhruba týždeň po rozpútaní invázie napríklad premiér odvolal ministra obrany Stefana Janeva, ktorý o ruských akciách odmietol hovoriť ako o „vojne“a namiesto toho používal propagandistický termín „operácia“.
Janev takisto tvrdil, že Bulharsko by nemalo byť „proamerické či proeurópske“, ale malo by si zachovávať neutralitu, hoci je od roku 2004 členským štátom NATO.
Petkova pred posielaním zbraní dlhodobo varoval aj prezident Rumen Radev, ktorého do funkcie navrhli socialisti. Ten ešte na jar opakoval, že ak by Bulharsko posielalo na Ukrajinu zbrane, stalo by sa priamym účastníkom bojov.
Tento názor bol dominantný aj v bulharskej populácii: v čase, keď Petkov rozhodol o tajných dodávkach zbraní na Ukrajinu, až 70 percent Bulharov tvrdilo, že taký krok by znamenal zatiahnutie krajiny do konfliktu.
Bulharsko bolo navyše od Ruska dlhodobo energeticky závislé a v apríli sa stalo prvou krajinou, ktorej Gazprom zastavil dodávky plynu. Petkov však obratom odprezentoval plán dovážať skvapalnený plyn zo Spojených štátov.
„Situácia v Bulharsku tesne po invázii na Ukrajinu jasne ukázala Putinovu medzinárodnopolitickú izoláciu. Bulharsko sa vďaka pomoci rôznorodých krajín ako USA, Turecko, Grécko, Azerbajdžan a štátov Európskej
únie dokázalo od ruského plynu odstrihnúť veľmi rýchlo,“vraví europoslanec Bilčík.
„Petkov sa v situácii, keď Rusko zastavilo dodávky plynu a Bulharsku hrozil ekonomický a humanitárny kolaps, vyjadril, že cítil podporu všade, kam prišiel.“
CHCEL BULHAROV OBRÁTIŤ NA ZÁPAD
Bulharsko je najchudobnejšou a dlhodobo jednou z najviac proruských krajín v Európe. Do veľkej miery to súvisí s históriou: Rusko v 19. storočí pomohlo Bulharom získať nezávislosť od Osmanskej ríše.
Mnohí Bulhari majú navyše spomienkový optimizmus za socialistickým režimom. Bulharsko si bolo mimoriadne blízke so Sovietskym zväzom a občas sa dokonca žartovne hovorilo, že je jeho šestnástou republikou.
Bulharská diplomacia sa aj preto v posledných rokoch snažila balansovať medzi Zá
Bulharov má podľa prieskumov dlhodobo proruské sentimenty
padom a Východom – na jednej strane sa stala súčasťou euroatlantických štruktúr, no zároveň udržiavala dobré vzťahy aj s Moskvou.
Petkov sa snažil „hru na všetky svetové strany“ukončiť a obrátiť Bulharsko jednoznačnejšie na Západ. Ukazuje sa však, že ruský vplyv v krajine je nateraz silný až príliš.
„V porovnaní s inými krajinami nemá porovnanie. Robí z Bulharska zraniteľnejšiu krajinu, pričom vojna ešte znásobila staré štiepenia,“povedal pre Politico bulharský politológ Ruslan Stefanov.
Pred začiatkom invázie vnímala ruského prezidenta Vladimira Putina pozitívne viac než polovica bulharskej populácie. Jeho podpora medzičasom poklesla na 30 percent, no značná časť obyvateľstva vníma Rusko naďalej pozitívne.
Podľa prieskumov má silné proruské sentimenty až 50 percent Bulharov.
NEČAKANÁ PODPORA DODÁVOK ZBRANÍ
Niektorí politológovia tvrdia, že podpora Ruska môže súvisieť aj s korupčnými škandálmi „tradičných“bulharských politikov. V minulosti Bulharsko – podobne ako Slovensko – označovala medzinárodná tlač za mafiánsky štát s vysokou mierou korupcie.
Keďže sú sklamaní z nefunkčného systému, niektorí Bulhari sa môžu utiekať k „silnému lídrovi“, ktorého v ich očiach reprezentuje Putin.
U niektorých politikov sa objavujú podozrenia, že majú na Rusko priame finančné väzby.
V júni z Petkovovej vlády pre nezhody v oblasti fiškálnej politiky či odvolaní veta prístupových rokovaní Severného Macedónska o vstupe do Európskej únie vystúpila strana Je taký národ. V krajine sa následne uskutočnili štvrté voľby za osemnásť mesiacov.
Ich víťazom sa stala konzervatívna strana bývalého trojnásobného bulharského premiéra Bojka Borisova, ktorá však zatiaľ nebola schopná zložiť novú koalíciu. Krajine aktuálne hrozia ďalšie predčasné voľby.
V Bulharsku preto medzičasom stúpol vplyv prezidenta Radeva, no aj napriek jeho apelom parlament koncom minulého roka nečakane prijal zákon, ktorým podporil dodávky zbraní na Ukrajinu.
Proti boli okrem socialistov aj predstavitelia krajnej pravice zo strany Obnova, na ktorých čele je Kostadin Kostadinov. Tých politológovia definujú ako otvorene antiamerických a proruských.
V januári prijal parlament aj zákon, ktorý na Ukrajinu dovoľuje posielať produkty z ruskej ropy. Krajne pravicové sily sa však svojich voličov snažia mobilizovať práve pri téme Ruska. V posledných dňoch ostro kritizovali Petkova za tajné dodávky zbraní.
V prospech nacionalistov môže hrať aj decembrové rozhodnutie Holandska a Rakúska zablokovať prístup Bulharska do schengenského priestoru, čo podľa Kostadinova poukazuje na „pokrytectvo Európskej únie“, ktorá podľa neho „chce od Bulharska peniaze, ale nie jeho obyvateľov“.
„Pre politickú nestabilitu a zdražovanie sa, bohužiaľ, darí prokremeľským politikom v Bulharsku rásť,“vraví Bilčík. Ten zdôrazňuje veľké právomoci prezidenta Radeva, ktorý má blízko k Putinovi a rád by zrušil protiruské sankcie,“myslí si.
Petkova pritom v stredu v parlamente kritizoval aj Borisov. Ako však dodáva Politico, v posledných mesiacoch sa aj on snaží prezentovať ako proeurópsky a proatlantický politik.
Bilčík vidí isté paralely medzi situáciou v Bulharsku a na Slovensku. „Podobne v ňom pôsobí viacero politických lídrov, ktorí sú buď geopoliticky zmätení, sú priamo ruskými agentmi, alebo len využívajú frustráciu ľudí a proruskými výrokmi sa snažia získať ich popularitu,“konštatuje.
Upozorňuje, že v oboch krajinách sa darí ruským dezinformáciám, pričom v Bulharsku je dlhodobo problematická aj sloboda médií: „Situácia však nie je beznádejná. Popularita Putina po invázii výrazne klesla a mnohým populistom sa touto kartou hrať neoplatí.“
„Okrem toho s novým, už teraz platným európskym zákonom o digitálnych službách prichádza aj povinnosť účinnejšie bojovať so šírením dezinformácií vrátane ruskej propagandy online. Platí to pre každý jazyk, teda aj pre slovenčinu a bulharčinu,“dodáva Bilčík.
Petkov sa prejavil ako západný líder. Urobil správnu vec, aj keď ho mohla vyjsť politicky draho. Vladimír Bilčík
europoslanec