Niekto s Igorom, niekto s Edom
Zdá sa, že rozdelenie najväčšieho parlamentného subjektu je na spadnutie. Niekto pôjde s Igorom, niekto s Edom. To je azda každému jasné. No kto a prečo, to je otázka. Prvý spôsob delenia sa ponúka sám a vychádza z názvu hnutia. Teda rozdelia sa na Obyčajných ľudí a Nezávislé osobnosti. Výhodou takého riešenia je možnosť ostať pri pôvodnom názve vo vysoko pravdepodobnom prípade neskoršieho spájania. Nevýhodou, naopak, je fakt, že málokto sa zrejme stotožní s označením „obyčajný človek“, všetci by radšej boli „nezávislé osobnosti“.
Druhý spôsob vyplýva z toho, že ľuďom a osobnostiam okolo Eduarda Hegera, Jaroslava Naďa a Jána Budaja (OĽaNO 2) prekáža ultrakonzervatívny étos Györgya Gyimesiho a Igora Matoviča.
Ten prvý je v tom konzistentný, druhý svoje „heteropipíkovstvo“a „sväté boje“rôzneho druhu objavil v sebe nedávno. Drobnou nevýhodou takého delenia je fakt, že volič si už teraz môže pripadať ako úplný idiot. Ak mu ostali zvyšky racionálneho úsudku, a útočný Matovič mu prekáža principiálne, opýta sa, načo by volil OĽaNO 2, keď to sa potom aj tak spojí s Matovičom (OĽaNO 1). Je to príliš priehľadná finta
Tretí spôsob delenia, aký by azda jeden očakával, zatiaľ nie je na obzore. Je pritom najpochopiteľnejší. Tí, pre ktorých je (oneskorene, ale predsa) Igor neznesiteľný, jednoducho od neho odídu. Definitívne. To by však vyžadovalo čosi, čo je vzácne – sebareflexiu. Rebelanti v OĽaNO by museli priznať, že príliš neskoro pochopili, s kým majú tú česť. Tak ďaleko sme však nedospeli. Počúvame, že Matovič je vraj ľudsky fajn, iba trošku uletel na hodnotových témach (Naď). Asi ako keď pútnik poblúdi, no skôr či neskôr sa vráti na správne chodníčky.
Hnutie vzniklo a každými voľbami sa udržiava na princípe pozbierancov. Mnohí môžu mať síce svoju užitočnú parciálnu agendu (tenis a podobne), to je však príliš málo na to, aby ich čosi spájalo. Teda okrem osoby otca zakladateľa. Ak by ho zradili, zradia svoje najvlastnejšie Ja, keďže na začiatku bola vernosť jemu, nie politický program a už tobôž nie, prepytujem, spoločné predstavy o riadení štátu.
Tým sa dostávame k štvrtému spôsobu delenia aktuálne iba sedempercentného OĽaNO. Veľa napovedá fakt, že aktéri deklarujú svoj priateľský rozchod, a to na 80 percent. Tak úctivo ako o Hegerovi, ktorý od neho „riadeným spôsobom“odchádza, sa Matovič už dávno, ak vôbec niekedy, o nikom nevyjadroval. To je prekvapivé iba zdanlivo. Tí, ktorí pôjdu s Edom, nemusia mať výčitky, že zradili Igora (a naopak). Nevýhodou takéhoto delenia je, že vzájomná žičlivosť by zrejme trvala iba do chvíle, kým sa obidva zvyšky OĽaNO vzájomne neohrozujú. Potom budú musieť dať lídri rukavice dole.
V pozadí je nevyhnutnosť oboch zvyškov hnutia sa spájať s inými. Doteraz hľadali sedemdesiatšestku, teraz sa uspokoja s päťkou (samostatný subjekt), poťažmo so sedmičkou (koalícia). Pretože ak by ostali spolu, voličov umierneného stredopravého Hegera by spoľahlivo odradil svätý bojovný Matovič, čo čiastočne platí aj naopak. A spoločne by padali.