Systematická práca sa vypláca
Reči Igora Matoviča o hanebne nízkej účasti a jasnom odmietnutí návratu mafie sú úplné hlúposti
Referendum o predčasných voľbách je z pohľadu ústavnej požiadavky, aby sa na ňom zúčastnila viac ako polovica oprávnených voličov, jasný neúspech. Na hlasovaní sa zúčastnilo čosi vyše 27 percent ľudí a referendum teda nie je platné. Zo všetkých iných uhlov pohľadu to však na jednoznačný neúspech nevyzerá.
V sobotu prišlo hlasovať viac ako 1,19 milióna voličov, z čoho 1,16 milióna odpovedalo kladne na otázku, ktorá mala podľa iniciátorov referenda viesť k predčasným voľbám. Vzhľadom na iné hlasovania je to veľmi slušné číslo – síce je to stále menej, ako získal Andrej Kiska v druhom kole prezidentských volieb v roku 2014, ale viac ako počet hlasov pre Zuzanu Čaputovú o päť rokov neskôr. (A viac, ako získal Smer pri svojom triumfe v roku 2012.)
Aj keď si o referende ako takom a zvlášť o tom sobotnom nemyslíme nič dobré, treba uznať, že 1,16 milióna voličov muselo byť silne motivovaných, pretože ich neodradila ani mdlá kampaň, ktorú väčšina politických subjektov odignorovala, a ani organizátori to s lákaním na hlasovanie nijako zvlášť nepreháňali. A unúvali sa do volebných miestností, hoci si iste všimli, že vláda padla pred mesiacom a predčasné voľby budú najneskôr v septembri. Dostavili sa k urnám aj napriek tomu, že ani platné referendum, v ktorom by väčšina ľudí odpovedala na položenú otázku kladne, by ešte automaticky neviedlo k predčasným voľbám.
Poreferendové reči Igora Matoviča o hanebne nízkej účasti a jasnom nie pre „návrat mafie“, teda Smeru a Hlasu, sú preto úplné hlúposti. O opaku vypovedajú čísla z prieskumov agentúr i ten vyše milión voličov, čo vstal a aktívne vláde odkázal, že má skončiť čo najskôr. Matovičova interpretácia je na úrovni Roberta Fica, ktorý svoj debakel v prezidentských voľbách v roku 2014 zdôvodňoval tým, že ľudia si ho želajú na poste premiéra.
Výsledky znamenajú, že
Fico môže oslavovať. Iste, semtam ešte krivácky spomenie, že prezidentka hlasovanie „zmarila“, hoci podaním na Ústavný súd len urobila to, čo mala, ale inak bude výsledky prezentovať ako svoj triumf, ako výsledok systematickej práce, ktorá prináša svoje plody napríklad aj v tom, že Smer sa už v prieskumoch blíži k zatiaľ ešte stále prvému Hlasu.
Mimochodom, Hlas môže od smerákov čakať ďalšie útoky za to, že sa do kampane prakticky vôbec nezapojil. Z Pellegriniho pohľadu to dávalo zmysel: načo míňať peniaze, energiu a kredit na akciu, ktorá sa skončí neúspechom? Lenže ono to až taký neúspech nakoniec nebol. Ktovie, či to Pellegrini pochopí ako upozornenie, že pasivita a snaha nechávať si otvorené dvere ku každému a zároveň sa od všetkých tak trochu dištancovať nemusia na udržanie prvej priečky stačiť večne?
Hlas môže od smerákov čakať ďalšie útoky za to, že sa do kampane prakticky vôbec nezapojil.