Sulík stratil už polovicu verných voličov

Voľby by vyhral Hlas, ďalej rastie Progresívne Slovensko. Sme rodina má málo verných voličov, ale potenciál na úrovni 20 percent. Odhodlaných priaznivcov má naďalej Smer, silné jadro drží OĽaNO

Ak by sa v druhej polovici januára uskutočnili parlamentné voľby, vyhral by ich Hlas Petra Pellegriniho s podporou 18 percent voličov. Na druhom mieste by skončil Smer s necelými 14 percentami voličov, na treťom Progresívne Slovensko so ziskom 12,6 percenta hlasov.

Ukazuje to volebný model Ipsosu pre Denník N. Agentúra zbierala dáta medzi 18. a 20. januárom, teda krátko pred sobotným referendom o zmene ústavy. Reprezentatívnu vzorku tvorilo 1010 respondentov, ktorých oslovili cez internetový dotazník.

Do parlamentu by sa dostali ešte OĽaNO, Republika a Sme rodina (každá z týchto strán s podporou okolo ôsmich percent voličov), SaS (volilo by ju asi sedem percent voličov) a KDH, ktoré by získalo niečo nad šesť percent.

Pod hranicou piatich percent zostali Aliancia, kotlebovci, SNS aj Za ľudí.

MALÉ PRESUNY V OPOZÍCII

V porovnaní s vlaňajším novembrom v modeli agentúry Ipsos mierne narástlo Progresívne Slovensko, ktoré posledné mesiace získava aj v prieskumoch iných agentúr, zrejme najviac na úkor SaS. Strana Richarda Sulíka kontinuálne klesá od odchodu z vlády vlani v lete.

Riaditeľ agentúry Ipsos Jakub Hankovský hovorí, že presun medzi stranami vidno napríklad v ich tradičnej bašte, teda Bratislave. „Bratislavský volič sa čoraz viac odkláňa od SaS v prospech PS,“upozorňuje. „Vlani v auguste by v Bratislave volilo SaS 20,4 percenta ľudí, Progresívne Slovensko 22,3 percenta. V januári by SaS v hlavnom meste získala 13,8 percenta a PS už 28,6 percenta hlasov.“

V aktuálnom prieskume mierne klesol aj Smer (a získala krajne pravicová Republika Milana Uhríka), čo môže byť len momentálny výkyv. Pri pohľade na vývoj v trendoch volebných preferencií zostavený podľa priemeru prieskumov viacerých agentúr z posledného obdobia vidno kontinuálne posilňovanie podpory strany Roberta Fica.

Preferencie ďalších strán sú viac-menej stabilné. Podporou hnutia OĽaNO aktuálne vnútrostranícke štiepenia zatiaľ nezamávali.

„OĽaNO si drží svojich stabilných osem percent aj napriek už vcelku jasným vyjadreniam o možnom odchode Eduarda Hegera a Jaroslava Naďa a po už dokonanom odchode platformy okolo Jána Budaja,“vraví Hankovský.

KTO BY MOHOL ZOSTAVIŤ VLÁDU

Ak by voľby dopadli presne tak, ako ukazuje model Ipsosu, terajším parlamentným opozičným stranám (Hlas, Smer a Republika) by na väčšinu v parlamente chýbali dva mandáty, spolu by mali 73 poslancov.

Teoretickú väčšinu 77 poslancov by mala zostava PS, OĽaNO, Sme rodina, SaS a KDH; ich spoločné vládnutie by však bolo vzhľadom na rozpad koalície OĽaNO, SaS, Sme rodina a Za ľudí asi ťažko predstaviteľné.

ŠIROKÝ POTENCIÁL SME RODINA

Ipsos vo svojom modeli okrem klasických preferencií meral aj to, koľkí voliči jednotlivých strán sú naozaj verní (teda tvoria takzvané jadro) a koľkých by ešte mohli získať, teda aký majú potenciál.

V prieskume mohol volič menovať aj viacero strán, ktoré zvažuje – takzvanú druhú či tretiu voľ bu. Všetky tieto zvažované strany Ipsos započítal do takzvaného širokého potenciálu. Ide teda o vyjadrenie maximálneho percenta ľudí, ktorí by boli ochotní stranu voliť.

Naopak, takzvané jadro reprezentuje voličov, ktorí deklarujú, že určite prídu voliť, a zároveň sú pevne presvedčení o strane, ktorú budú voliť. Najväčší potenciál (okolo 30 percent) má strana Hlas, ktorá je aj preferenčne najsilnejšia. Smer má potenciál na úrovni štvrtiny voličov.

Vysoký voličský potenciál (na úrovni okolo 20 percent) si udržujú aj Progresívne Slovensko a Sme rodina.

Strana Borisa Kollára je dlhodobo zaujímavým úkazom: jej preferencie sa pohybujú okolo siedmich-ôsmich percent a pevne rozhodnuté voličské jadro má veľmi slabé (okolo troch percent). No strana Borisa Kollára je ako druhá či tretia voľba prijateľná pre široké portfólio voličov rôznych strán.

Jej potenciál okrem tých, ktorí označili Sme rodina ako svoju prvú voľbu, tvorí pätina aktuálnych voličov Hlasu, vyše tretiny priaznivcov OĽaNO

by mali strany PS, OĽaNO, Sme rodina, SaS a KDH podľa modelu Ipsosu

potenciál OĽaNO, ktorého preferencie sú o niečo vyššie.

Na druhej strane, OĽaNO sa ešte môže spoľahnúť na pevné jadro, ktoré tvorí päť percent voličov. Preto v tejto chvíli hnutiu nehrozí, že by sa nedostalo do parlamentu. Otázne je, aký vplyv bude mať odchod Eduarda Hegera, ak naozaj svoje domovské hnutie opustí.

Jakub Hankovský z Ipsosu upozorňuje, že podporu si upevňuje aj strana Republika. „V tomto meraní sa zvýšila úroveň jadra Republiky na 6,5 percenta. Je to, mimochodom, 4. najväčšie voličské jadro, tesne za Progresívnym Slovenskom,“komentoval zistenia z modelu.

Republika má aj slušný voličský potenciál, ktorý sa pohybuje na úrovni 15 percent. Hlavným dôvodom je, že stranu Milana Uhríka ako svoju druhú či tretiu voľbu spomenulo až 28 percent voličov Smeru.

AKÉ PRIESKUMY ZVEREJŇUJEME

Agentúra Ipsos je členom asociácie SAVA a členom medzinárodnej siete so sídlom vo Francúzsku, druhej najväčšej prieskumnej agentúry na svete. I keď je na Slovensku, kde pôsobí od roku 1997, známa skôr inými typmi prieskumov než politickými, v Európe pracujú s jej dátami všetky relevantné médiá. V Česku patrí k najčastejšie citovaným agentúram, český Deník N využíva jej dáta napríklad aktuálne v súvislosti s prezidentskými voľbami.

Metodika Ipsosu sa v porovnaní s politickými prieskumami Focusu či AKO, ktoré sú rovnako členmi SAVA, mierne líši, lebo prebieha cez online dotazník. Focus a AKO využívajú túto formu tiež, prieskumy volebných preferencií však najčastejšie robia cez osobné či telefonické dopytovanie.

„Vzorka respondentov je reprezentatívna voči celej populácii, to znamená, že jej štruktúra zodpovedá štruktúre oprávnených voličov z hľadiska veku, pohlavia, vzdelania, veľkosti sídla a kraja, zároveň s takzvaným previazaním kvót veku a pohlavia a veku a vzdelania,“vysvetľuje riaditeľ Ipsosu Jakub Hankovský.

Ipsos minimalizuje efekt chýbajúcich zástupcov občanov, ktorí nevyužívajú internet, vážením výsledkov na základe ekonomického statusu a príjmu, ale aj minulého volebného správania. „Vďaka tomuto prístupu dosiahneme vysokú reprezentatívnosť vzorky na základe ekonomických faktorov, ktoré majú podľa našich analýz vyšší vplyv na voličské správanie než prístup k internetu,“dodáva Hankovský.

je volebné jadro strany SaS podľa januárového modelu Ipsosu