Sme tesne pred kolapsom ambulancií
Mnohé ambulancie nemajú na to, aby zaplatili vyššie ceny za energie, hovorí Marián Šóth
Marián Šóth je predsedom Asociácie súkromných poskytovateľov, ktorá združuje zhruba tretinu ambulantných lekárov. Tvrdí, že v takej kritickej situácii, aká je dnes, ambulancie ešte neboli.
Ambulancie ohlasujú zavedenie poplatkov, niektoré zvažujú zrušiť zmluvy so zdravotnými poisťovňami, čo by znamenalo, že si pacienti budú platiť za vyšetrenia priamo. Niektoré ambulancie končia, pacienti sa často nevedia dostať k lekárovi, lebo tí už majú príliš veľa pacientov. Sledujeme kolaps ambulancií?
Sme minútu pred dvanástou, keď kolaps príde v najväčšom rozkvete. To je to, čo sme nechceli. Odkedy si pamätám, sme bojovali, že ambulantní poskytovatelia sú súčasťou starostlivosti. Viac-menej 60 percent starostlivosti sa poskytuje v ambulanciách. Problém je tu dlhodobo a politici ho prehliadali. Poskytovatelia starli a nemali náhradu. Lekárov máme čím ďalej menej. 40 percent lekárov v ambulanciách má viac ako 67 rokov.
To znamená, že sú to aj sedemdesiatnici či osemdesiatnici. Veková štruktúra je hrozná. Tí lekári môžu kedykoľvek odísť. Veľký problém je, že žiadny politik nepovedal nič pozitívne, každý na nich len nadával, akí sú zlí, darmožráči, ako nepracujú a nie sú ochotní vyšetrovať pacientov aj nad svoj rámec. V minulosti boli pre špecialistov limity, čo sa nám podarilo odstrániť. Špecialisti vtedy robili časť svojej práce zadarmo. Pro bono vyšetrili pre štát niekoľko tisíc pacientov a nik im nepovedal ani ďakujem. Aj terajší premiér nás označuje za podnikateľov, ktorí si to majú všetko vyriešiť sami bez toho, aby sme mali druhú časť podnikateľského prostredia – možnosť si peniaze zarobiť.
Bola niekedy taká zlá situácia v ambulantnom sektore?
Nie, ešte taká nebola. Stupňovaním tlaku sa situácia ešte zhoršila. V roku 2017 prišla prvá vlna elektronizácie, predpokladali sme, že starší kolegovia budú odchádzať. Potom prišli ďalšie problémy. Terajšia ekonomická situácia určite doženie ľudí k zatvoreniu ambulancií. Vidíme to aj v Bratislave, kde je problém nájsť pre novorodenca pediatra. To isté bude aj pri všeobecných lekároch.
Aj fyzická a psychická schopnosť lekára prijať pacientov je obmedzená a potom to už nejde. Akokoľvek sa budete snažiť. Dostávame sa do bodu, že aj všeobecní lekári nechcú prijímať pacientov, špecialisti hovoria, že stačí, už nevládzeme. Ku kolapsu sa blížime veľmi rýchlo – ideme z kopca a naberáme rýchlosť. Problém je, že nemáme brzdu, ktorá by to spomalila. Už sa vrháme do zúfalstva.
Od nového roka sa situácia ešte zhoršila kvôli cenám energií. Začiatkom týždňa minister hospodárstva Karel Hirman oznámil riešenie faktúr za energie pre malých podnikateľov. Pomôže vám to?
Nám to nepomohlo. 12. októbra sme boli na Hospodárskej a sociálnej rade, kde bol aj štátny tajomník ministerstva financií, premiér, ministri hospodárstva, zdravotníctva aj práce. Pripomienkoval sa rozpočet pre zdravotníctvo, ktorý hovorí o personálnej otázke. Situáciu s energetickou krízou mali riešiť samostatne. Malo to byť riešené v troch skupinách. Malé podniky, verejná správa a sociálny sektor. V týchto troch sme sa nenašli. Žiadali sme, aby sme boli pričlenení do verejného sektora. Ako ambulantní poskytovatelia nikdy nebudeme a nie sme verejný sektor. Odvtedy sa, bohužiaľ, nič nezmenilo. To je dôvod, prečo sme nechceli podporiť rozpočet ako celok. Žiadali sme, aby bola situácia pre ambulancie doriešená. Potom sa navyšoval rozpočet pre zdravotníctvo a z toho sa mali sanovať aj energie.
To nepomohlo?
Bohužiaľ, ambulantní poskytovatelia vypadli a prvotný nástrel rozpočtu, ktorý hovoril, že špecializované ambulancie dostanú navyše šesť percent a všeobecné ambulancie sedem percent, zostal. Navýšili sa záchranky, kúpele a nemocnice, tam sa platby zvýšili dokonca o 26 percent. Oproti našim šiestim je to trošku veľký nepomer. Nehovorím, že im to neželám, doprajem im to. Ich práca je tiež veľmi dôležitá, ale nerozlišujeme, ako pán premiér, že toto sú nemocniční a toto ambulantní – pre nás je akýkoľvek lekár súčasťou zdravotnej starostlivosti. Rovnako ako sestry a laboranti. Rozpočet hovoril o navýšení o 80 miliónov, ktoré mali sanovať energie v zdravotníctve. Z toho 53 miliónov zhltnú nemocnice a predpokladám, že to bude viac.
Ako sa vám zvýšili preddavky?
Niektorým našim členom stúpli preddavky z tisíc na 3-tisíc. Poskytovatelia nevedeli, či si na splatenie majú vziať úver. Aj tak by ho nedostali, lebo nemajú dlhodobé zmluvy, a vziať si úver na zaplatenie energií nie je najšťastnejšia alternatíva. V novembri a decembri nám na to nik neodpovedal. Teraz nám niekto hovorí: „Neplaťte preddavky,“ale my sme ich už často zaplatili. Už sme raz zažili, že sa trhali faktúry za dodávky plynu a energie. Nevidím priestor, aby naše polikliniky, malé zariadenia a ambulancie z toho mohli vyťažiť. Máme členov, ktorí si prenajímajú priestory, ale budova nemusí byť zdravotnícke zariadenie. Ja pracujem v poliklinike, ktorá je zdravotnícke zariadenie, ale patrí mestu. Ako mám ja sanované energie ako „malý podnikateľ v nájme“?
Pre vysvetlenie, väčšina ambulancií sú podnikateľské subjekty, ktoré nepatria pod štát ako väčšina nemocníc. Ale máte veľmi obmedzené spôsoby podnikania okrem poskytovania starostlivosti, na ktorú máte zmluvy s poisťovňami, nemáte veľký priestor zarábať si inak. U vás, vo vašej všeobecnej ambulancii pre dospelých v Nitre, sa ako zmenila situácia od začiatku roka?
Príjmová časť je obmedzená zmluvou z poisťovní. Naše zmluvy sú zverejnené a každý si to nájde, nie je to nič tajné.
Tak aká je zmluva?
Nezmenila sa nám situácia z pohľadu príjmov – poskytujeme zdravotnú starostlivosť za 2300 poistencov, cena kapitácie je zhruba 3,5 eura na jedného. Plus niečo spravíme na preventívnych prehliadkach a to je všetko. Zamestnávam sestru, sám seba a asistentku. Musím platiť odvody, dane, nik ma od toho neoslobodil ako nemocnice. Ani si nemôžem dovoliť nezaplatiť svojim dodávateľom za prístrojové vybavenie či odberové skúmavky. Nájom mi stúpol o 200 eur. Sme normálni ľudia, aj nám sa zvýšili náklady ako všetkým ostatným – aj našim deťom sa zvýšilo stravné v jedálňach aj potraviny a nemáme nijakú možnosť navýšiť zamestnancom platy, aby sa priblížili nemocničným lekárom.
Tým, že sa zvýšili platy zdravotníkom v nemocniciach, sú naše sestry a laboranti diskriminovaní a mnohí sa pýtajú, kedy im zvýšime platy. Samozrejme, stabilizačný príspevok sa ich netýka. Sestrička v nemocnici má určitý plat a dostane k tomu možno aj stabilizačný či náborový príplatok. Keď je moja sestrička samoživiteľka či spoluživiteľka, tiež bude rozmýšľať, kde bude pracovať. A my ostaneme bez sestry. Potom môžeme naše podnikanie zavrieť, lebo nespĺňame personálne normatívy.
Po tom, čo ohlásil pán minister hospodárstva, aj naďalej platí, že od 1. februára budú vaši členovia vyberať poplatky?
Podstatný bol 1. január 2023, a to, ako sa vláda k tejto situácii postaví. Nepostavila sa nijak. Aj to, čo teraz povedal pán minister hospodárstva, neberiem ako alternatívu, pretože to pre nás nič neznamená. Je tam absolútny chaos. Tak ako sa pán premiér v tom nevyzná, tak predpokladám, že ani pán minister hospodárstva nevie absorbovať, aké je spektrum ambulantných poskytovateľov. Míľnik číslo dva je 1. februára 2023.
Prečo?
Dovtedy musíme uzatvoriť zmluvy so zdravotnými poisťovňami, pretože nám s dvomi najväčšími (VšZP a Dôvera – pozn. red.) končí už aj takzvané dohodovacie konanie, ktoré sme mali od 1. novembra. Pokiaľ sa nedohodneme s poisťovňami, od 1. februára môžeme byť v nezmluvnom vzťahu s poisťovňou a pacient nebude platiť dve alebo desať eur, ale bude si platiť kompletne zdravotnú starostlivosť, tak ako napríklad v Bratislave u nejakého nezmluvného poskytovateľa.
Koľko z vašich členov zavedie poplatky, ak sa nič nezmení?
Ešte to nedokážem povedať, lebo nás čakajú ešte dva týždne rokovaní s vládou, ministerstvom zdravotníctva a financií. Stále čakáme na ponuku. Čakáme ešte na konečný ortieľ smrti, lebo príde vyhláška o prerozdeľovacom mechanizme, ktorá už mala vyjsť 15. januára, ale mešká. Tá povie, akým spôsobom budú prerozdeľované
financie z hľadiska rozpočtu a zdravotných poisťovní. Podľa toho budeme mať dohody s poisťovňami. Ak tento scenár príde, tak nezavedú všetci od 1. februára poplatky, ale v priebehu prvého polroka budú nútení ich zavádzať, keď už vyčerpajú svoje rezervy. Ak sa nič neudeje.
Ako k tomu príde pacient? Každý mesiac platí povinné zdravotné odvody, nikto sa ho nepýta, či môže platiť zvýšené energie alebo nie. Teraz príde k lekárovi a bude si od neho pýtať dve, desať alebo 50 eur.
Tak ako my. Aj my sa môžeme len sťažovať na vládu, že neriešila situáciu. Celú zdravotnú starostlivosť na Slovensku hradia pracujúci a štát sa liknavo a neveľmi šťastne k tomu stavia, lebo najväčší spotrebiteľ zdravotnej starostlivosti sú pacienti, ktorí sú poistencami štátu. Za týchto poistencov štát odvádza najmenej. Čakám a často sa mi aj pacienti, ktorí sú zamestnaní, sťažujú, že odvádzajú veľa peňazí a čo z toho majú. Ale to sa treba sťažovať na vládu, že nedáva pomernú časť za poistencov, ktorí to potrebujú.
Zväz ambulantných poskytovateľov, čo je ďalšie združenie, odmietol poplatky. Dôvodom je aj to, že to nie je v súlade so zákonom.
Po tejto stránke je to otázka polemiky právnika a právnika. Naši právnici povedali, že pokiaľ nepodmieňujeme starostlivosť poplatkom, nemáme žiadny problém.
Bude dobrovoľný?
Bude dobrovoľný. Verejným listom sme apelovali na pacientov a vysvetľovali im situáciu. Berieme to tak, ako boli 20-korunové poplatky – chceli sme ich zaviesť normálnym spôsobom a uviesť to do zákona s tým, že ľudia v hmotnej núdzi by ho neplatili. Chápem aj, že mnohí pacienti to nezaplatia. Samozrejme, že takýchto pacientov ošetríme. Nebudeme robiť rozdiely. Apelovali sme na našich pacientov slušne, že ak nebudú poplatky platiť, tak ambulancie zavrú. Budú sa ešte predlžovať čakacie doby alebo poskytovateľ pôjde do nezmluvného vzťahu a v tom prípade budú platiť nie dve či desať eur, ale môže to byť 50 alebo sto.
Ak niekto zaplatí dobrovoľný poplatok, dostane skôr termín?
Nie, to nie je nadštandardný poplatok. Od septembra túto situáciu riešime a rozprávali sme sa aj s neštátnymi poskytovateľmi, ktorí vyžadujú takéto platby. Vždy to bolo za nadštandardnú starostlivosť alebo príspevok, že niečo sa vylepšilo – lepší termín, lepší úsmev alebo voda v čakárni. My sme to takto nechceli. Neriešime nadštandardnú zdravotnú starostlivosť. My už sme v štandardnej zdravotnej starostlivosti tak na mizine, že musíme zaviesť poplatky, aby sme prežili.
Ale ako to bude vyzerať? Budete mať nejakú schránku v čakárni a kto bude chcieť zaplatiť, zaplatí?
Nie. Pacient príde do ambulancie, poskytovateľ mu povie, že by mal preto a preto zaplatiť poplatok. Už dnes majú mnohí poskytovatelia na dverách náš list, ktorý sme pacientom poslali, aby si ho mohli prečítať a pochopiť. Mnohí pacienti to aj chápu. Jeden môj pacient sa ma pýtal, či už vyberáme poplatky. Pýtal sa, koľko to bude. A keď som mu povedal, že dve eurá, tak povedal, že to je