Ako vznikla Zuzana a kto jej dal meno

Slovenský zbrojársky priemysel začali budovať najmä českí odborníci počas prvej republiky. Prevažne poľnohospodárska dedinka Považská Bystrica sa zmenila na priemyselné mesto po tom, ako tam prvé závody vybudovala Zbrojovka Brno. Rozmach Dubnice nad Váhom naštartovala Škoda Plzeň, ktorá v 30. rokoch potrebovala presunúť výrobu ďalej od hitlerovského Nemecka.

Kompletný presun výroby kanónov na Považie nastal po druhej svetovej vojne. Škodu Plzeň zbombardovali na jar 1945 spojenecké lietadlá. Komunistickí plánovači potom argumentovali, že zbrojovky na Slovensku sú ďaleko od západných hraníc a prispievajú aj k industrializácii Slovenska.

V roku 1957 presunuli z Plzne aj vývojové oddelenie, predchodcu súčasnej firmy Konštrukta Defence. Do Trenčína a neďalekej Dubnice sa presťahovali českí konštruktéri a niektorí z nich zažili v práci ešte aj prvopočiatky vzniku húfnice Zuzana.

Jej priamym predchodcom bola DANA – samohybná kanónová húfnica vzor 1977. Vyvinul ju už na Slovensku štátny podnik Konštrukta Trenčín, následne ju v stovkách kusov vyrábala fabrika ZŤS Dubnica nad Váhom. Objednávali si ju len štáty sovietskeho bloku. Po jeho rozpade sa istota štátom garantovaných objednávok skončila.

V prvej polovici 90. rokov sa štátna Konštrukta rozhodla pokračovať vo vývoji a produkcii húfnic a vyrobiť delo, ktoré by už využívalo kaliber NATO.

Dana strieľa nábojmi 152 milimetrov, ktoré boli štandardom v armádach Varšavskej zmluvy. Zuzanu už postavili na kaliber NATO 155 milimetrov. Pôvodnú húfnicu tak museli prestavať a navyše na náboje, s ktorými na Slovensku mali len minimálne skúsenosti.

Znamenalo to navrhnúť novú nábojovú komoru, nový vývrt hlavne, nové brzdovratné zariadenie, ktoré eliminuje spätný ráz výstrelu. Ideovo na to dohliadali ešte poslední „starí škodováci“z Plzne. Za hlavného tvorcu Zuzany je však považovaný už zosnulý slovenský konštruktér Juraj Šulc a jeho vývojový tím. Je pravdepodobné, že Šulc vymyslel aj meno Zuzana. Nemalo hlbší zmysel, ako napríklad názov DANA, ktorý oficiálne znamená „Delo Automobilné Nabíjané Automaticky“. Traduje sa, že Zuzana bola nazvaná po dcére i manželke pána Šulca.

Prvú verziu – nazvanú Zuzana 2000 – si objednalo slovenské ministerstvo obrany na konci tretej Mečiarovej vlády v počte 16 kusov. Nasledovala zákazka na 12 húfnic od Grécka za oficiálne deklarovanú hodnotu dve miliardy korún (vrátane munície, výcviku a podporných vozidiel). Obchodným partnerom Grékov však neboli štátne zbrojovky, ale súkromná obchodná firma Kerametal Igora Junasa – koľko nakoniec z tohto obchodu získali výrobcovia, nebolo zverejnené.

V novom tisícročí začali v Konštrukte vyvíjať novú verziu Zuzany s názvom Zuzana 2. Oproti verzii z 90. rokoch má dlhší maximálny dostrel, je presnejšia (vďaka dlhšej hlavni) a má lepšiu ochranu posádky a oveľa modernejší softvér na riadenie paľby.

Zuzanu 2 si objednalo za tretej vlády Smeru ministerstvo obrany pod vedením SNS. Bolo to 25 kusov, podľa vojakov to bolo viac, ako v skutočnosti potrebovali. Bývalý zástupca náčelníka generálneho štábu Pavel Macko vtedy Denníku N povedal, že našej armáde by stačilo osem nových húfnic, keďže po revolúcii dostali už 16 kusov verzie Zuzana 2000.

Nominantom Andreja Danka sa však vtedy nepodarilo dokončiť veľký nákup kolesových transportérov z Fínska, ktoré napokon objedná až súčasná Hegerova vláda. Potrebovali niekde minúť verejné peniaze, čo bol zrejme dôvod, že sa miesto ôsmich Zuzán rozhodli objednať ich 25.

Väčšinu z húfnic už armáda prevzala. Osem z nich odviezla koncom minulého roka do Lotyšska, kde má Slovensko delostreleckú jednotku v rámci predsunutej prítomnosti NATO.