Dennik N

Ako vznikla Zuzana a kto jej dal meno

- VLADIMÍR ŠNÍDL

Slovenský zbrojársky priemysel začali budovať najmä českí odborníci počas prvej republiky. Prevažne poľnohospo­dárska dedinka Považská Bystrica sa zmenila na priemyseln­é mesto po tom, ako tam prvé závody vybudovala Zbrojovka Brno. Rozmach Dubnice nad Váhom naštartova­la Škoda Plzeň, ktorá v 30. rokoch potreboval­a presunúť výrobu ďalej od hitlerovsk­ého Nemecka.

Kompletný presun výroby kanónov na Považie nastal po druhej svetovej vojne. Škodu Plzeň zbombardov­ali na jar 1945 spojenecké lietadlá. Komunistic­kí plánovači potom argumentov­ali, že zbrojovky na Slovensku sú ďaleko od západných hraníc a prispievaj­ú aj k industrial­izácii Slovenska.

V roku 1957 presunuli z Plzne aj vývojové oddelenie, predchodcu súčasnej firmy Konštrukta Defence. Do Trenčína a neďalekej Dubnice sa presťahova­li českí konštrukté­ri a niektorí z nich zažili v práci ešte aj prvopočiat­ky vzniku húfnice Zuzana.

Jej priamym predchodco­m bola DANA – samohybná kanónová húfnica vzor 1977. Vyvinul ju už na Slovensku štátny podnik Konštrukta Trenčín, následne ju v stovkách kusov vyrábala fabrika ZŤS Dubnica nad Váhom. Objednával­i si ju len štáty sovietskeh­o bloku. Po jeho rozpade sa istota štátom garantovan­ých objednávok skončila.

V prvej polovici 90. rokov sa štátna Konštrukta rozhodla pokračovať vo vývoji a produkcii húfnic a vyrobiť delo, ktoré by už využívalo kaliber NATO.

Dana strieľa nábojmi 152 milimetrov, ktoré boli štandardom v armádach Varšavskej zmluvy. Zuzanu už postavili na kaliber NATO 155 milimetrov. Pôvodnú húfnicu tak museli prestavať a navyše na náboje, s ktorými na Slovensku mali len minimálne skúsenosti.

Znamenalo to navrhnúť novú nábojovú komoru, nový vývrt hlavne, nové brzdovratn­é zariadenie, ktoré eliminuje spätný ráz výstrelu. Ideovo na to dohliadali ešte poslední „starí škodováci“z Plzne. Za hlavného tvorcu Zuzany je však považovaný už zosnulý slovenský konštrukté­r Juraj Šulc a jeho vývojový tím. Je pravdepodo­bné, že Šulc vymyslel aj meno Zuzana. Nemalo hlbší zmysel, ako napríklad názov DANA, ktorý oficiálne znamená „Delo Automobiln­é Nabíjané Automatick­y“. Traduje sa, že Zuzana bola nazvaná po dcére i manželke pána Šulca.

Prvú verziu – nazvanú Zuzana 2000 – si objednalo slovenské ministerst­vo obrany na konci tretej Mečiarovej vlády v počte 16 kusov. Nasledoval­a zákazka na 12 húfnic od Grécka za oficiálne deklarovan­ú hodnotu dve miliardy korún (vrátane munície, výcviku a podporných vozidiel). Obchodným partnerom Grékov však neboli štátne zbrojovky, ale súkromná obchodná firma Kerametal Igora Junasa – koľko nakoniec z tohto obchodu získali výrobcovia, nebolo zverejnené.

V novom tisícročí začali v Konštrukte vyvíjať novú verziu Zuzany s názvom Zuzana 2. Oproti verzii z 90. rokoch má dlhší maximálny dostrel, je presnejšia (vďaka dlhšej hlavni) a má lepšiu ochranu posádky a oveľa modernejší softvér na riadenie paľby.

Zuzanu 2 si objednalo za tretej vlády Smeru ministerst­vo obrany pod vedením SNS. Bolo to 25 kusov, podľa vojakov to bolo viac, ako v skutočnost­i potreboval­i. Bývalý zástupca náčelníka generálneh­o štábu Pavel Macko vtedy Denníku N povedal, že našej armáde by stačilo osem nových húfnic, keďže po revolúcii dostali už 16 kusov verzie Zuzana 2000.

Nominantom Andreja Danka sa však vtedy nepodarilo dokončiť veľký nákup kolesových transporté­rov z Fínska, ktoré napokon objedná až súčasná Hegerova vláda. Potreboval­i niekde minúť verejné peniaze, čo bol zrejme dôvod, že sa miesto ôsmich Zuzán rozhodli objednať ich 25.

Väčšinu z húfnic už armáda prevzala. Osem z nich odviezla koncom minulého roka do Lotyšska, kde má Slovensko delostrele­ckú jednotku v rámci predsunute­j prítomnost­i NATO.

Newspapers in Slovak

Newspapers from Slovakia