Má 75, je naštvaný a stále znie naliehavo
Americký spevák Iggy Pop si pred časom povedal, že s rockovou hudbou skončil. Na najnovšom albume Every Loser sa však opäť vrátil k svojim koreňom
Už nemusí nikomu nič dokazovať. A možno ani sebe. Dávno je žijúcou legendou, jeho skupina The Stooges sa dostala do Rokenrolovej siene slávy, čo môže človek chcieť viac? A predsa vo svojich 75 rokoch nahral nový album Every Loser, ktorý má dravosť jeho najlepších vecí z predchádzajúcich desaťročí.
Hovorí sa, že vek je iba číslo. Samozrejme, to je milé klamstvo. Teda platí to len pre zopár ľudí a jedným z nich je Američan Iggy Pop. Celý život chodil bez trička, jeho telo je stále šľachovité, vysoký vek prezrádza zvráskavená a uvoľnená koža, no to je tak všetko. Čo ho neustále ženie dopredu? Prečo je jeho myseľ naďalej svieža a zvedavá? Ako je možné, že aj vo svojom veku robí hudbu, ktorá je stále zaujímavá?
SPEVÁK BEZ KAPELY
Tento človek je prírodný úkaz. Stále v ňom cítiť chuť po živote, závan absolútnej tvorivej a osobnej slobody. Kto bol napríklad na jeho koncerte na festivale Hodokvas 2006, vie, o čo tu ide. Jeho vystúpenie pripomínalo otroka, ktorý sa odtrhol z reťazí. Pomocou divokej hudby nakoniec so sebou strhol aj celý dav.
Lenže čas letí a nakoniec aj on musel prehodnotiť viacero vecí. Na začiatku v 60. rokoch tu boli The Stooges, pôvodne obskúrna partička z Detroitu, ktorá bez veľkej slávy nahrala dva živočíšne a primitívne albumy. Boli predobrazom neskoršieho punkrocku. Vtedy si ich málokto všimol, no dnes sa pre svoj prínos do rockovej hudby cenia rovnako ako napríklad albumy skupiny Led Zeppelin.
Po druhej reinkarnácii a rozpade Stooges sa ich spevák proti vlastnej vôli ocitol na sólovej dráhe a pomohol mu David Bowie. Medzičasom nahral niekoľko pozoruhodných albumov, no najväčšiu slávu mu prinieslo zaradenie jeho pesničky Lust For Life do filmu Trainspotting (1996). To z neho spravilo celosvetovú hviezdu.
Keď začiatkom nového tisícročia obnovil The Stooges, uvedomil si, že táto skupina je jeho skutočným umeleckým domovom, ktorý pred tromi desaťročiami stále hľadal. Lenže comeback kapely netrval dlho. Najprv zomrel gitarista Ron Asheton, potom aj bubeník Scott Asheton a príbeh The Stooges sa uzavrel.
Iggy sa ocitol úplne sám. Na rockovú hudbu na istý čas zanevrel. Nahral komorne ladené albumy so štandardmi aj s francúzskymi šansónmi, kde ukázal, že je skvelým vokalistom. Potom si však povedal, že spraví ešte jedno veľké rockové hurá, a s pomocou priateľov, špeciálne Josha Homma z kapely Queens of The Stone Age, nahral album Post Pop Depression (2016). Mala to byť labutia pieseň, no nakoniec sa z neho stala jeho komerčne najúspešnejšia nahrávka.
CHCEŠ BYŤ OPÄŤ SÁM SEBOU?
Život šiel ďalej. Po experimentálnom albume Free (2019) hosťoval na nahrávke Morrisseyho, kde sa stretol s americkým producentom Andrewom Wattom, ktorý mu ponúkol spoluprácu. „Chceš byť opäť sám sebou?“spýtal sa Iggyho tento tridsiatnik a zároveň veľký fanúšik, narážajúc na fakt, že spevák už dlhší čas nič rockové nenahral.
Watt je dnes jedným z najžiadanejších producentov. Začal ako popový hitmaker pre Justina Biebera či Miley Cyrus, no za sebou už má nahrávky s Ozzym Osbournom alebo Eddiem Vedderom. Nedávno sa na verejnosť dostali informácie, že spolupracoval aj s Paulom
McCartneym na jeho novom albume.
Pre nový Iggyho album Watt zostavil hviezdnu skupinu z členov Red Hot Chili Peppers, Guns N‘ Roses, Jane’s Addiction a Pearl Jam. V dvoch skladbách sa objaví aj dnes už nebohý bubeník Taylor Hawkins z Foo Fighters. Iggy raz povedal, aby sme už od neho rockový album nečakali, a je tu novinka Every Loser, ktorá svojím rozmanitým charakterom – od prenikavých rockových skladieb až po balady – pripomína jeho najlepšie sólové nahrávky Brick By Brick (1990) a American Ceasar (1993).
Niektorí album kritizujú za príliš uhladený a moderný rockový zvuk a možno aj majú pravdu. Iggymu viac sluší surovejšia poloha, lenže hlavnou hviezdou nahrávky je, samozrejme, spevák, ktorý aj ako 75ročný znie naštvane, naliehavo a k veci. Či je to úvodná Frenzy, vychádzajúca z jeho osobnej skúsenosti, keď ho stalkoval nejaký blázon na sociálnych sieťach, alebo Comments o dezolátoch uľavujúcich si v diskusiách, ktorá dala aj názov celému albumu: „Každý lúzer môže cítiť kúsok šťastia.“Je tu baladická Morning Show, kde svojím hlbokým hlasom spieva o pozlátke televíznych šou, aj elektrorocková Strung Out Johnny.
Kedysi tvrdil, že keď bude mať 65, pôjde do zaslúženého dôchodku. Teraz má o 10 rokov viac a čakajú ho ďalšie vystúpenia (len vlani absolvoval 40 koncertov). Na odpočinok to nevyzerá. Zatiaľ skončil iba so skákaním do davu z pódia, to je jeho jediné fyzické obmedzenie, ktoré priniesol vek, ale zdá sa, že inak všetko zostáva po starom. Jeho nový album Every Loser ukazuje, že na to stále má.
Možno sa táto nahrávka s jedenástimi pesničkami, ktorá podľa Iggyho vznikla preto, aby pri počúvaní vyrazila ľuďom poistky, nestane modernou klasikou, ale jeho slobodná duša presakuje každou skladbou tejto „lúzerskej“dosky. To je jej najväčšia devíza.