Eurosonic 2023: Prečo sa tam oplatilo ísť Slovákom?
Každý rok v polovici januára sa v holandskom Groningene stretávajú hudobní fanúšikovia a profesionáli z celej Európy, aby si pozreli najnovšie kapely a rozprávali sa o stave hudobného priemyslu. Od pamätného ročníka 2019, keď sme boli takzvanou focusovou krajinou festivalu, chodí na Eurosonic početná slovenská výprava, ktorú organizujú Pohoda a Lala Slovak Music Export.
Pocit súdržnosti, nové kontakty a partnerstvá sa vytvárajú už počas spoločnej cesty autobusom, a spoločným bývaním na lodiach v groningenských kanáloch. Je to niečo špeciálne, ako keď sa do niečoho pustí Pohoda. Žiadna iná krajina to tak nemá.
MAXIMALIZÁCIA VIDITEĽNOSTI
Eurosonic je nielen najväčší európsky hudobný showcase a spoločenská udalosť. Najväčšie sústredenie promotérov a agentov v Európe prináša veľa výhod, a takéto zbližovanie mu pridáva ďalšie. Keď chceme, aby slovenská hudba fungovala na európskej úrovni, musí najprv dobre fungovať domáce zázemie.
Kapela či hudobný profesionál by mali prísť na Eurosonic dobre pripravení. Treba sa vedieť pohybovať v mori úžasných talentov: maximalizovať svoju viditeľnosť, osloviť tých správnych ľudí, a odniesť si hmatateľné výsledky. Do čoho investovať, a kde, naopak, šetriť? Zaručených stratégií je mnoho: treba ich len správne namiešať.
Účasť na Eurosonicu je dobrá referencia, ako kvalifikácia a dôvera do CV. Za každým vystúpením slovenskej kapely je tvrdá práca a osobné kontakty ľudí z festivalu Pohoda, Sharpe, a LALA Slovak music exportu. Okrem kapiel a festivalov sa ho tento rok zúčastnili aj zástupcovia slovenských kultúrnych centier, či kultúrne manažérky z EHMK Trenčín 2026.
Bežný návštevník je schopný za štyri festivalové dni vidieť desiatky kapiel, navštíviť množstvo priestorov. Štatisticky vidíte aj veľa balastu, ale za tie momenty, keď si uvedomíte, že ste na správnom mieste, to stojí. Program je taký bohatý, že môžete chodiť po koncertoch a nestretnúť sa tam s priateľmi ani raz. A pri porovnávaní svojich koncertných objavov možete mať pocit, že ste boli na úplne inom festivale.
Mňa tento rok zaujal fantastický zvukový dizajn Mariny Herlopovej, jazz ambient ako z katalógu vydavateľstva ECM Dánov Svaneborg Kardyb, alebo zábavný postpunk art rock Rumunov Zimbru.
Môžete tu zažiť hocičo, žánre nehrajú žiadnu rolu, žiadané sú ich nezvyčajné kombinácie. Eurosonic je aj festival výstredných kostýmov, a natrafíte aj na kapely, ktoré to prehnali, a priblížili Eurosonic Eurovízii, viac než by sa patrilo.
Tento rok napríklad LEEPA – (ne)chcená paródia na Miley Cyrus, alebo Fíni Suistamon Sahkol, ktorí miešajú prvky tradičnej hudby svojho regiónu s rapom a šamanskými tancami. Alebo kapely, ktoré aj hrajú dobre, ale stavili všetko na veľmi excentrického speváka, ktorý nemusí sedieť každému, ako Švédi Discopunk.
Jednou z častých pomôcok pri popiskách v katalógoch showcasov býva prirovnávanie k známym menám. Pri Nine Kohout, ktorú na Eurosonic nominovalo Rádio_FM, by neprestrelili, keby napísali Kate Bush. Vekom, speváckym prejavom, originálnou a intímnou hudbou, ktorá už chytá temnejšie odtiene, a do budúcna veľa sľubuje.
Na opačnej strane stupnice hluku a intenzity bol emopost punk bratislavských 52 Hertz Whale, ktorí prišli do Holandska s novou platňou Present Sense Impression.
Mimo slovenskej výpravy sa držala Adela Mede. Jej príbehom v slovenčine a maďarčine na pozadí terénnych nahrávok z Podunajskej nížiny a pusty výborne sadol priestor kostola.
A to nebolo všetko.
HUDOBNÉ MESTO
Každý, kto príde na Eurosonic prvýkrát, započuje v nejakom momente legendu o tom, ako tu kedysi zrušili zatváracie hodiny klubov a barov, a z Groningenu sa stal vyhľadávaný cieľ pre hudobných fanúšikov z celej západnej Európy.
Možno aj preto tu fungujú doslova desiatky skvelých priestorov, od osvedčených klubov ako Vera, ktorý je už tridsať rokov povinnou zastávkou každej dôležitej kapely, až po improvizovanú koncertnú „stodolu“na hlavnom námestí.
A pritom stále nie je naplno využitá koncertná kapacita tohto 200tisícového študentského mesta. Aj počas Eurosonicu sa nájdu ďalšie priestory, ktoré majú vlastný hudobný program.
V labyrinte barov, ktoré okupujú historickú budovu na hlavnom námestí, sa popri Eurosonicu pravidelne konajú aj Penguin Showcases. V týchto nezvyčajných priestoroch zahrali ďalší slovenský talent, duo Meowlau x Val. Ponúkli profesionálny, moderný tanečný pop s výborným spevom a skvelou rytmikou. Slovenskú štvrtkovú noc kurátorovanú festivalom Pohoda tu dohrali 52 Hz Whale a metalpunkoví blázni Fyasco.
V piatkový večer tam na pozvanie holandského promotéra zahrali Bez ladu a skladu. Ich koncert nebola iba povinná zastávka slovenskej výpravy, ale prilákal aj domácich. Tých spoznáte ľahko: sú to tí vysokí ľudia, čo stoja na koncerte pred vami. A že na koncerty chodia všetky vekové kategórie. Tu vedia, že nová hudba nie je iba nočná zábavka pre teenagerov.
OTVORENOSŤ A TOLERANTNOSŤ
Showcasy niekomu zabíjajú romantický pohľad na hudbu, v ktorom hudba, ak je naozaj dobrá, si nájde cestu sama. Aj keď sa na ne pozeráte cez prsty, showcasové festivaly sú produktom doby, jeden zo spôsobov, ako sa zorientovať v hudobnom biznise.
Aj predstava, že jednodve vystúpenia vám tu zaručia úspech v zahraničí, je prekonaná. To, že za vami po koncerte dobehne nadšený promotér so zmluvou v rukách, sa nestáva často. Po troch návštevách Eurosonicu, po troch dobre pripravených slovenských účastiach mám pocit, že dôležité dohody sa uzatvárajú na iných miestach, a rozhoduje sa v nich bez nás.
Showcasové festivaly sú úspešný formát aj vďaka konferenčnej časti. Tá eurosonicová prebieha v kongresovom centre Oosterpoort. Preberali sa aktuálne témy, ktoré hýbu hudobným priemyslom: ako inflácia zvyšuje ceny vstupeniek, predaj autorských práv investičným spoločnostiam, ako nájsť „novú Running up that hill“, tiež zelené témy a klimatická kríza. Veľkou témou je TikTok, aj hudba v Metaverzách.
Dnešná popmusic je otvorená a tolerantná, preto majú na Eurosonicu priestor debaty o LGBTIQ+ festivaloch a spoločenská zodpovednosť hudobníkov. Vyhýbať sa názoru na vojnu na Ukrajine je tu neprípustné. Aj preto získali ocenenie Take a Stand Award festival Atlas Weekend a iniciatíva Music Saves Ukraine. Keby tam nebola vojna, ocenenie by možno získala naša Pohoda za sériu podujatí Slovenská Tepláreň.
Konferencia na Eurosonicu otvára obzory a umožňuje sa podieľať na tvorbe aktuálnych hudobných tém. Počúvať, o čom sa uvažuje vo svete je motivujúce, a zároveň upokojí, že aj na Slovensku riešime ešte stále rovnaké témy.
Vilniuse bývalý spolumajiteľ Jukosu Leonid Nevzlin povedal, že pre neho osobne by odstúpenie Sergeja Šojgua alebo Valerija Gerasimova znamenalo drastické zvýšenie rizika použitia jadrových zbraní Ruskom.
Vychádzajúc z tejto tézy, nové zmeny ukazujú, že rozhodovanie sa vracia do rúk tých, o ktorých sa predpokladá, že nie sú pripravení zhodiť atómovú bombu na Ukrajinu s rizikom vyprovokovania tretej svetovej jadrovej vojny.
UKÁZALI PRIGOŽINOVI JEHO SKUTOČNÉ MIESTO?
Zmena vo velení, ku ktorej došlo, by mohla mať veľký vplyv aj na osud Jevgenija Prigožina. Agresiu proti Ukrajine sa mu podarilo využiť lepšie ako väčšine iných na zvýšenie svojho vplyvu na ruskú politiku. Tento sponzor pašerákov a majiteľ súkromnej vojenskej spoločnosti sa za niekoľko mesiacov stal v mediálnom priestore významnou postavou.
Prigožin si dovolil obviniť Putinom povereného gubernátora v Petrohrade Alexandra Beglova, že pracuje pre Ukrajinu, požadoval odvolanie generálov a kritizoval nielen ruský generálny štáb, ale aj prezidentskú administratívu a Putinovi blízkych oligarchov. Hovorí sa o tom, že Prigožin vytvorí vlastnú politickú stranu, a dokonca že bude kandidovať na prezidenta vo voľbách v roku 2024. To by bolo príliš pre ruský diktátorský režim, v ktorom sa skôr podporuje lojalita a priemernosť než nezávislosť.
A zdá sa, že prezidentov najbližší okruh sa rozhodol, že muž so záznamom v registri trestov, ktorému zverili vlastníctvo súkromnej vojenskej spoločnosti, si trúfol na to, na čo nemal nárok. Stále sa snaží Putinovi pripomínať svoju nenahraditeľnosť tvrdením, že jeho vojaci dobyli Soledar, ale