Sonet 66, dekan, láska ku generálnemu prokurátorovi
Dekan Burda by mal poznať aj § 6 Trestného poriadku, ktorý upravuje práva a povinnosti OČTK v informovaní verejnosti
Nie, nie je to omyl. Nejde o paragraf 66, ale o sonet Williama Shakespeara, ktorý možno vzťahovať na všeličo, všelikoho a na každú dobu.
Krátky Sonet 66 vyjadruje autorovu únavu zo života, túžbu po pokoji, ba po smrti a takmer neuskutočniteľnú nádej (na súčasnom Slovensku určite) okrem iného aj týmito slovami (preklad Ľ. Feldek): „… nech u dvier žobrať nevidím viac česť / a niktošov na recepcie chodiť / a čistotu, čo musí bahnom prejsť / a metále, čo pripnú hlupákom… / a bezprávie, čo šliape na zákon, / a moc, čo nad bezbranným vypína sa… / a tupca, čo vždy múdrych poučí, / a prostú pravdu bitú za prostotu / a zlo, čo dobro drží v područí…“
Pre literárnych gurmánov uveďme na porovnanie aj české ekvivalenty veršov v preklade Martina Hilského : „… jen nevidět, jak žebrá poctivec / jak pýchou dme se pouhý parazit / jak pokřiví se každá čistá věc / jak trapně září pozlátko všech poct… / jak sprostota se sápe na slušnost / jak blbost na schopné si bere bič… / jak hloupost zpupně chytrým poroučí / jak prostá pravda je všem prostě pro smích / jak zlo se dobru chechtá do očí…“
Ako mohol veľký dramatik predvídať, aká bude o 400 rokov neskôr realita na Slovensku, trebárs v oblasti presadzovania práva a v právnom školstve?
Dekan právnickej fakulty v Bratislave docent Eduard Burda opäť po krátkom čase
10. januára 2023 prehovoril vo verejnoprávnom rozhlase. V relácii o informovaní verejnosti generálnou prokuratúrou a o používaní § 363 Trestného poriadku. Evidentne majú pána dekana v rozhlase radi.
NAJLEPŠÍ ŠTÁTNY ORGÁN POD MAROŠOM ŽILINKOM
Vraj časť verejnosti – a to aj tej odbornej – považuje súčasnú generálnu prokuratúru pod vedením Maroša Žilinku za najlepšie fungujúci štátny orgán. Nepochybne má pán docent pravdu. Časť verejnosti považovala za taký aj Najvyšší súd pod Štefanom Harabinom, generálnu prokuratúru pod Dobroslavom Trnkom, špeciálnu prokuratúru pod Dušanom Kováčikom (až 16 rokov), finančnú správu pod Františkom Imreczem alebo ministerstvo výstavby pod Mariánom Janušekom a Igorom Štefanovom za SNS blahej pamäti… A iste časť verejnosti považuje za človeka na správnom mieste aj docenta Burdu v kresle dekana práva.
Ale iná časť verejnosti si môže ťukať na čelo, dvíhať obočie a prežehnávať sa, komu zverili právnický dorast. Verejnosť je neraz nemilosrdná, nespravodlivá, ba hlúpa. Ráno: Hosana!, večer: Ukrižuj! a Apage satanas – decanus!
BURDA, ŽILINKA A EZOP
V relácii odznelo, že súčasný generálny prokurátor § 363 na očistenie ľudí od obvinení, respektíve ich prepustenie z väzby nepoužíva častejšie ako jeho predchodcovia. Ani v tom sa pán dekan asi nemýli. Len si nevšimol, že sa to deje častejšie v „lukratívnejších“prípadoch ako v minulosti. Pritom adjektívum „lukratívnejší“nemusí znamenať len finančnú stránku veci.
Je to ako v bájke od Ezopa. Líška sa posmievala levici, že kým ona vrhne viacero mláďat, levica len jedno. „Ale leva!“odvetí hrdo levica.
Nezáleží vždy na počte, ale viac na závažnosti prípadu a význame osoby, ktorej sa to týka. Mnoho ľudí asi nepresvedčíte, že to, ako sa narába s § 363, je motivované niečím iným ako práve solventnosťou a politickým významom ľudí, ktorých zbavili obvinenia alebo ktorým pomohli z väzby. A zároveň popularitou týchto šťastlivcov v istom segmente verejnosti, s ktorým možno rátať vo svojich kariérnych plánoch.
ZANEPRÁZDNENÝ ŽILINKA A LÁŽO-PLÁŽO DEKANA BURDU
Pri debate o tom, že generálny prokurátor neinformuje o svojej práci tak, ako by mal (z GP opakovane odmietli ísť do rozhlasových relácií), vylúčil z tlačoviek novinárov a neodpovedá na otázky, čo je v príkrom rozpore s jeho sľubmi v parlamentnom výbore pred jeho zvolením, dekan Burda odvetil čosi v tom zmysle, že generálny prokurátor má aj inú robotu ako vysedávať pred novinármi.
To je pravda. No zabudol spomenúť, že keď už Dr. Žilinka nemá času nazvyš, nemusel by ho toľko tráviť na sociálnych sieťach a uverejňovať produkty zo svojho súkromia na erárnom fejsbúku.
Pán dekan ako odborník na trestné právo by mal poznať aj § 6 Trestného poriadku, ktorý upravuje práva a povinnosti orgánov činných v trestnom konaní v informovaní verejnosti o jednotlivých prípadoch. Argumentácia o zaneprázdnenosti hlavného prokurátora znamená, že on sám ako dekan má na fakulte skôr lážo-plážo, keď často môže chodiť do médií a zanedbávať študentov? Podujal sa suplovať hlavu prokuratúry v jej informačnej povinnosti na úkor vlastnej práce?
STOKA POLÍCIE, ŽUMPA ŠPECIÁLNEJ PROKURATÚRY, ČISTÁ STUDNIČKA ŽILINKOVA
Dekan Burda sa nielen v tejto relácii dosť nelichotivo vyjadroval o práci polície a prokuratúry – no nie tej generálnej, len tej špeciálnej. Kritický je aj k práci súdov. Vyslovuje podozrenia, ale tak, že nejeden poslucháč musí mať dojem, že je to takmer istota. Mediálne nátlaky, chaos, zneužívanie polície a justície na politický boj, vyfabrikované dôkazy, nezákonné politické kauzy, prokuratúra a polícia sú „neuveriteľná mašinéria“. Vraj čo pozeral rozhodnutia (polície, špeciálnej prokuratúry) v uvedených kauzách, išlo o „nezákonné, slabé, nekvalitné“rozhodnutia. Ktovie, ako sa k nim dostal, ak v prípadoch neúčinkoval ako advokát…
Nuž, hľa, čo za indivíduá vyliezajú aj z fakulty pána dekana, ak potom produkujú takéto neuveriteľné právne paškvily.
O policajno-justičnej mašinérii asi netreba mať ilúzie. No popri všetkej tej kritike polície a špeciálnych justičných orgánov sa zdá, že ani raz nepovedal, že monarchická právomoc daná generálnemu prokurátorovi v § 363, ktorým rozhoduje konečne a bez súdnej kontroly, je platforma ako stvorená pre celú škálu nekalostí. Ak dekan práv metá hromy-blesky na rôzne zložky systému aplikácie práva a žiada pre ne „limity“, ale generálneho prokurátora s „jeho bezlimitným“§ 363 div nemojká na hrudi, je to vizitka absencie zdravého úsudku, charakteru alebo oboje? Aký to má vplyv na jeho študentov?
GENERÁLNY PROKURÁTOR AKO KLADIVO NA PANDEMICKÝCH DILETANTOV
Generálny prokurátor, ktorého dekan vehementne obhajuje za presadzovanie práva a spravodlivosti, asi väčší pôžitok ako z tejto svojej základnej kompetencie pociťuje z vlastnej prezentácie. Naposledy vo veľkom štýle oznámil, že prešetrí, či sa kompetentné orgány nedopustili trestnoprávneho deliktu pri presadzovaní protipandemických opatrení v čase covidu. Odborná štúdia tvrdí, že na Slovensku zomrelo o 21-tisíc ľudí viac ako v Dánsku a iné krajiny sú na tom takisto lepšie.
Bude to veru nadľudská úloha. Dokázať nepochybnú existenciu jedinej príčinnej súvislosti medzi úmrtiami konkrétnych ľudí a postupom vlády, úradu verejného zdravotníctva, iných zložiek a odborníkov – to je na trestné právo priveľa podozrivých. Treba preštudovať dokumentáciu každej obete a hádam ku každej vypracovať aj znalecký posudok. Fúra peňazí, času a energie. Štúdia nie je jediná. Existujú iste mnohé ďalšie s možno odlišnými závermi. Medzi odborníkmi sú vášnivé spory o príčinách vzniku covidu a jeho potláčaní.
To však generálneho prokurátora nemusí trápiť. Dôležité bolo oznámenie, že preskúma postup nepopulárnej vlády. Podobne ako oznámenie, že preskúma možnú nedbalosť ministerstva vnútra pri vnikaní emigrantov na územie SR; oznámenie, že prešetrí počmáranie piešťanského pomníka padlým Rusom ukrajinskými symbolmi (fašistickými!); oznámenie, že vraj bol zhanobený ruský vojenský cintorín v Ladomirovej… Veľa z toho vyšumelo ako celaskon. Slová sú často dôležitejšie ako skutky a realita. Nielen v politike, ale aj v práve. Či je to to isté? Ako to vlastne napísal ten Shakespeare?
drzosť ako blokovanie predčasných volieb.
Jedna vec je túžba zostať pri moci čo najdlhšie a poberať poslanecký plat, čo zatemňuje myseľ, druhá, ako veľmi máte veci pod kontrolou. Ak sa OĽaNO postará o blokádu predčasných volieb, riskuje na viacerých frontoch.
1. Prezidentka odoberie poverenie Hegerovej vláde a dosadí svoju.
2. Boris Kollár nemá jediný dôvod sa s Matovičom ďalej rozprávať, automaticky sa prikloní na stranu opozície a vyvinú úsilie, aby našli dosť hlasov.
3. To isté urobí aj SaS, pre ktorú by bol ďalší názorový kotrmelec likvidačný.
4. Časť politikov OĽaNO vrátane Hegera, Naďa, ale i Budajovej partie, ktorá to (neúspešne) hrá na tých príčetnejších a s ktorými demokratické Slovensko má chcieť počítať do budúcnosti, môžu ísť potom predávať už len hrnce. Nikto normálny sa v takom prípade s nimi už nikdy nemôže rozprávať, nie že ich voliť.
Absurdné je, že aj po Ficovom referende, na ktoré prišlo 1,2 milióna ľudí vysloviť nespokojnosť s vládou, ktorá pred vyše mesiacom padla a stratila legitimitu, musíme stále uvažovať o tom, či tie predčasné voľby naozaj budú, a ak aj áno, že najskôr budú až o deväť mesiacov – čo znamená, že nová vláda môže byť až na konci októbra či začiatkom novembra.
Absurdné je, že voľby odďaľujú tí, ktorí si hovoria demokrati. A keď ich prehrajú, čo pri ich permanentnej provokácii nebude prekvapením, ešte budú vykrikovať, že za to môže niekto iný.
Čo je, mimochodom, veľmi originálne poňatie priestoru a času, pretože ak referendum na niečo upozorňuje, je to pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že čím dlhšie táto agónia potrvá, tým horšie dopadnú voľby.