Hegerova strana začína podobne ako Kiskova

Voľbu strany Eduarda Hegera by zvažovalo 22 percent ľudí, najmä voličov OĽaNO a KDH. Väčšina ľudí žiada rýchle predčasné voľby, no zároveň sa obávajú, že nebude dosť času na vyšetrenie káuz

Strana Eduarda Hegera ešte ani neexistuje a už má pomerne silnú štartovaciu pozíciu. Jej voľbu by si vedelo predstaviť takmer 22 percent voličov.

Na vznikajúce strany sme sa pýtali minulý týždeň v spolupráci s agentúrou Ipsos. Otázka presne znela, či by ľudia „zvažovali voľbu prípadnej novej strany Eduarda Hegera“– v žiadnom prípade ich nemožno interpretovať ako momentálnu podporu strany.

Navyše, ešte ani nie je definitívne isté, či Eduard Heger odíde z OĽaNO a či založí svoju stranu. Nevieme ani, či sa pri tom spojí s Mikulášom Dzurindom, s KDH, alebo s niekým iným.

Keďže sme sa pýtali aj na ďalšie dve vznikajúce strany, tieto čísla môžu poslúžiť na ich porovnanie. „Nový politický projekt Mikuláša Dzurindu“by zvažovalo voliť 14 percent voličov (2,6 percenta určite, 11,4 skôr áno) a novú stranu Lucie Ďuriš Nicholsonovej Jablko 11,3 percenta voličov (1,8 percenta určite a 9,6 skôr áno).

Dzurindov projekt už má názov, v utorok strana Spolu, s ktorou spolupracuje, oznámila premenovanie na Modrú koalíciu. Nateraz nie je známe, kto sa k nej pridá.

Riaditeľ agentúry Ipsos Jakub Hankovský upozorňuje, že na základe týchto čísel nedokážeme predpovedať, ako by tieto strany dopadli vo voľbách – a tieto čísla podľa neho nemožno vnímať ani ako potenciál strán.

„Existuje významný psychologický efekt, ktorý vnímame z prieskumov z minulosti. Voliči uvažujú nad stranou inak vo chvíli, kým ide len o hypotetickú voľbu. Kým nie je registrovaná, prípadne nevedie aktívnu kampaň, majú ľudia skôr tendenciu nezaradiť ju na zoznam svojich možných volieb,“vraví

Hankovský a ilustruje to na prípade Andreja Babiša v českých prezidentských voľbách, ktorý vystrelil až v momente, keď oficiálne potvrdil svoju kandidatúru.

AKO ZAČÍNAL KISKA A KOMU BY MOHOL BRAŤ HLASY HEGER

Pri interpretovaní týchto čísel sa oplatí pozrieť viac ako štyri roky do minulosti, keď bol ešte prezidentom Andrej Kiska a začínalo sa hovoriť o tom, že nebude obhajovať úrad, ale založí stranu a pôjde s ňou do volieb 2020. Agentúra Focus sa v auguste 2018 pýtala podobne ako teraz Ipsos, či by ľudia zvažovali voľbu strany pod vedením Andreja Kisku. „Áno“vtedy povedalo 25,1 percenta (4,1 percenta určite áno, 21 percent skôr áno), prieskum robila agentúra Focus pre Postoj.

Kiska potom oznámil založenie strany v apríli 2019, teda necelý rok pred voľbami; v prvom prieskume Focusu v júni 2020 mala strana Za ľudí 5,2 percenta, v ďalších prieskumoch sa dostala aj nad 10 percent, vo voľ bách však len tesne prešla do parlamentu s 5,77 percenta – aj pre silné antikampane a zrejme aj pre neschopnosť spojiť sa s inými stranami.

Keď sa vrátime k strane Eduarda Hegera – zaujímavé je, komu by mohol brať voličov. Pochopiteľne, najviac sa pozdáva dnešným voličom OĽaNO Igora Matoviča – až 84 percent z nich odpovedalo, že by zvažovalo Hegerovu stranu.

Pomerne veľký prienik má Heger aj s KDH (takmer 69 percent) a so Za ľudí (52 percent). Zvažovala by ho aj viac ako tretina voličov Sme rodina.

Keď Igor Matovič hovorí, že Hegerova strana má zbierať umiernených liberálnych voličov, nepomenúva presne dnešnú realitu. Zvažovalo by ho menej ako 20 percent voličov Progresívneho Slovenska a necelá tretina voličov SaS.

Stranu Mikuláša Dzurindu by zvažovala viac ako polovica voličov KDH a tretina voličov PS, stranu Lucie Ďuriš Nicholsonovej zhruba štvrtina voličov PS. Voličov iných strán veľmi nezaujali.

Hankovský z Ipsosu upozorňuje, že ani jeden z troch nových subjektov nezaujal doterajších nevoličov – a teda to zatiaľ nevyzerá, že by mobilizoval k voľbám nových ľudí. „Všetky tri strany by čerpali z elektorátov podobného spektra strán. V prípade strany Eduarda Hegera je to OĽaNO či KDH, v prípade Lucie Ďuriš Nicholsonovej je to najmä Progresívne Slovensko, v prípade strany Mikuláša Dzurinda – dnes už známej ako Modrá koalícia – sú to strany KDH, Progresívne Slovensko a čiastočne OĽaNO. Stále teda hovoríme o jednej skupine strán.“

voličov hovorí, že by zvažovali voľbu strany Eduarda Hegera

AKO SA ĽUDIA BOJA NEVYŠETRENIA KÁUZ A HEGER NEMÁ BYŤ PREMIÉROM

Parlament v týchto dňoch zrejme odhlasuje predčasné voľby na 30. septembra. Veľká väčšina populácie si želá, aby predčasné voľby boli ešte skôr.

Viac ako 63 percent opýtaných hovorí, že by ich chceli už v máji alebo júni. Hovoria to predovšetkým voliči Hlasu, Smeru a Republiky, ale aj väčšina voličov Progresívneho Slovenska, Sme rodina, SaS či Za ľudí. Zásadne proti rýchlym predčasným voľbám sú iba voliči OĽaNO.

Za septembrové voľby je zhruba 48 percent ľudí. Riadne voľby vo februári 2024 podporuje len 39 percent. Respondenti mali možnosť vysloviť sa ku každej možnosti samostatne.

Keď sme sa ľudí pýtali na obavy v súvislosti s predčasnými voľbami, až 59 percent z nich povedalo, že nebude dostatok času na vyšetrenie dôležitých káuz. Myslia si to najmä voliči OĽaNO, Za ľudí, SaS, KDH a PS.

Naopak, až 56 percent opýtaných si myslí, že ak nebudú predčasné voľby, porastú preferencie strany Smer.

Vládu Smeru, Republiky a/ alebo ĽSNS po predčasných voľbách očakáva 46 percent opýtaných. Najčastejšie si to myslia voliči KDH, ale aj voliči Smeru a PS. Najmenej, len v 30 percentách prípadov, si to myslia voliči Hlasu.

Iba 21 percent opýtaných povedalo, že by do volieb chceli vládu na čele s Eduardom Hegerom.

Prezidentka Zuzana Čaputová minulý týždeň akceptovala ako termín predčasných volieb september tohto roku a umožnila dovtedy dovládnuť súčasnej vláde Eduarda Hegera. Stále je však v hre aj úradnícka vláda – prezidentka jej menovanie spomína v prípade, že vláda nedokáže riešiť energetickú krízu, problémy v zdravotníctve, problémy samospráv a napĺňať plán obnovy.

Vládu prezidentky si želá 35 percent opýtaných.

Keby napokon svoju vládu predsa prezidentka vymenovala, na jej čele si ľudia najčastejšie prajú Petra Pellegriniho. Predsedu Hlasu by na tomto poste chcelo 41 percent ľudí.

Vysokú podporu na takomto poste by mala aj Iveta Radičová, prijateľná by bola pre 35,4 percenta ľudí.

Pýtali sme sa na všetkých predsedov politických strán a aj na niektoré osobnosti mimo aktívnej politiky. Eduard Heger by mal podporu takmer 26 percent ľudí, pred ním sú Boris Kollár s 29 percentami a aj Robert Fico s 28 percentami.

PREZIDENTKA MÁ DÔVERU, DZURINDA VYSOKÚ NEDÔVERU

Najvyššiu dôveru medzi politickými lídrami má aj na začiatku roka 2023 prezidentka Zuzana Čaputová – 43,4 percenta. Na jar 2024 budú prezidentské voľby, Čaputová ešte neoznámila, či bude svoj post obhajovať.

Za prezidentkou v rebríčku dôveryhodnosti nasleduje Peter Pellegrini a s 35,5 percenta sa jeho odstup od Čaputovej zväčšuje.

Keby sme rebríček zostavili podľa priemernej hodnoty, ktorá zohľadní dôveru aj nedôveru, na treťom mieste by bol Ivan Korčok a nasledovali by predseda KDH Milan Majerský a predseda PS Michal Šimečka – pri všetkých troch je ešte veľká skupina respondentov, ktorí ich nepoznajú.

Iba pri pohľade na mieru dôvery nasledujú za Čaputovou a Pellegrinim Boris Kollár (27,5 percenta), potom Robert Fico (25,4) a až za ním Eduard Heger (25,4).

Až na konci rebríčka sú lídri zakladaných strán Mikuláš Dzurinda a Lucia Ďuriš Nicholsonová – obaja majú nízku mieru dôvery a vysokú mieru nedôvery. Dzurindovi nedôveruje 70 percent oslovených. Horšie sú na tom už len Igor Matovič, Marian Kotleba, Veronika Remišová a Andrej Danko.

ľudí hovorí, že predčasné voľby by mali byť už v máji alebo júni