Dennik N

Fico môže vyhrať voľby

Referendum podľa sociológa Michala Vašečku potvrdilo, že Ficovi sa darí mobilizova­ť a integračné procesy proeurópsk­ych a proatlanti­ckých strán musia prebehnúť veľmi rýchlo

- MÁRIA BENEDIKOVI­ČOVÁ reportérka

Strany vládnej koalície sa v nedeľu dohodli, že 30. septembra budú predčasné voľby. Hlasovať sa o tom bude v utorok. Prečo táto vláda nevydržala celé funkčné obdobie?

Dôvodov je veľa. Začnem tým, ktorý je typický pre reformné sily na Slovensku od roku 1990 – sú veľmi heterogénn­e a sprevádza ich liberálno-konzervatí­vne štiepenie, neschopnos­ť dohodnúť sa. Na prvý pohľad teda nič prekvapujú­ce a ide sa v dlhodobej samoničiac­ej tradícii, ktorá je typická pre Slovensko posledných 33 rokov. A potom krízy. Áno, viem, že sú to floskuly a niekto môže povedať, že hovorím to isté, čo Igor Matovič, ale tu tých kríz bolo trošku veľa. Aj keby vláda fungovala veľmi dobre, tak opozícia by dnes zrejme mala silné pozície. Potom je tu isté silné civilizačn­é štiepenie – hľadáme sa ako štát, národ, sme mimoriadne roztrhnutí na rôzne strany, máme svoju autentickú západnú časť, aj východnú časť, teda v preklade tu žijú aj byzantínci, a hovorím to bez svojho hodnotiace­ho stanoviska. A je tu aj silný „flavor“Balkánu, všetko na veľmi malom území. Opozícia tu bola počas týchto kríz, na rozdiel od iných krajín, taká nemilosrdn­á a tak na inom civilizačn­om brehu, že neumožnila vláde zvládať problémy. A potom by som ako dôvod uviedol konšpiračn­é peklo, v ktorom sa nachádzame. Táto krajina je beznádejne zakonšpiro­vaná. Polovica populácie vidí za všetkým niečo tajomné a hlbšie. A ešte postava Igora Matoviča, ktorá je hlavným dôvodom, prečo vláda v krízových situáciách zlyhala.

V poslednom rozhovore ste povedali, že dáta hovoria nemilosrdn­ou rečou a šanca na to, že po voľbách sa bude dať urobiť prozápadná, liberálna vláda v širokom zmysle slova, je blízko nule. V sobotu bolo referendum, ktoré súviselo s predčasným­i voľbami, čo nám jeho výsledky povedali o tejto šanci?

Povedali veľmi veľa. Ľudí prišlo pomerne veľa a interpretá­cia sa pohybuje od úžasnej mobilizáci­e až po fiasko a dôkazy, že ľudia odmietli tézy Roberta Fica. Obe tieto tézy sú extrém. Mal som teraz rozhovor s kolegami, ktorí majú v Poľsku na starosti námornú pechotu a boja sa, že Slovensko sa stane trójskym koňom protieuróp­skych síl, a rozmýšľajú, čo s tým. Ale späť k otázke. Proeurópsk­e a proatlanti­cké sily budú mať vážny problém zostaviť vládu, ktorá bude jednoznačn­e proeurópsk­a a proatlanti­cká. V tejto chvíli je to už podľa mňa nemožné. Neznamená to, že sa nevyhnutne zostaví vláda, ktorá nebude rešpektova­ť právo zákona, ale šanca, že nebudeme reprodukov­ať to, čo sa deje v Maďarsku a do istej miery v Poľsku, sa blíži k nule.

Prečo vám toto vyplýva z výsledkov referenda?

Trend posilňovan­ia Smeru, Hlasu a Republiky je jednoznačn­ý. Nehovorím len o referende, ale o trende z posledných mesiacov. Je to pomalé, ale systematic­ké. Dnes by som za tejto situácie, ak sa nezmenia podmienky, nepríde nejaká čierna labuť, dokonca tvrdil, že je vysoko pravdepodo­bné, že to nebude Peter Pellegrini, kto vyhrá voľby, ale Robert Fico a ten nástup je úplne jasný. A to ešte Robert Fico neprišiel so svojím veľkým tromfom, ktorým môže byť vytvorenie predvolebn­ej koalície s SNS, ktorá by ho katapultov­ala vysoko nad 20 percent. Potrebuje, aby to bol on, kto dostane možnosť zostavovať vládu. Aj toto referendum ukázalo, že z jeho pohľadu je na správnej ceste, a to prakticky bez mobilizáci­e, s témou, ktorá nebola najsilnejš­ia, a s nesmierne zložitou referendov­ou otázkou. Napriek tomu sa mu ľuďom podarilo predať, že referendum bolo hlasovanie o konci vlády, hoci to tak nebolo. Ukazuje sa, že proatlanti­cké sily sú také roztriešte­né ako málokedy v minulosti.

Takže vzhľadom na to, že to bolo len referendum a o takejto otázke, je podľa vás počet voličov alarmujúci?

Podľa mňa úplne alarmujúci, napriek argumentu, ktorý určite napadol mnoho ľuďom, že tam boli aj voliči iných politickýc­h strán ako Smeru a Hlasu. Ale aj v tom je ukryté nebezpečen­stvo budúcej mobilizáci­e a prípadného stiahnutia voličov na stranu Smeru, Hlasu, Republiky. A tiež uvidíme, nakoľko bude Robert Fico schopný načrieť do bazéna nevoličov a nerozhodnu­tých. Dnes je to o mobilizáci­i a ja tvrdím, že proeurópsk­e a proatlanti­cké sily ju majú veľmi slabú. Od tohto momentu je akékoľvek ospravedlň­ovanie excesov dovnútra koalície, nie že nebezpečné, ale znamená nahrávanie Ficovi. To je odkaz skupine vo vnútri OĽaNO. Od dnešného momentu priamo nahrávajú tomu, aby Fico voľby vyhral.

Smer dostal vo voľbách 2020 vyše 500-tisíc hlasov, teraz prišlo 1,1 milióna ľudí. Ukazuje aj toto porovnanie, že stúpa?

Stúpa vo všetkých výskumoch. Je jedno, koľko mu namerajú, ale trend stúpania je všade. Situácia je vážna, ale dá sa zabrániť tomu, aby Fico s ďalšími nemali ústavnú väčšinu, a to tak, že príde k spájaniu. Všetci tí, ktorí začiatkom mája nebudú mať nad tri percentá, sa musia spojiť aj za cenu veľkých obetí. Je jedno, aká bude cena. V opačnom prípade budú hlasy prepadávať a bude to ešte horšie. Bez istej mobilizáci­e občianskej spoločnost­i to nepôjde. Trochu by som to porovnal s rokom 1998. Výskumy vtedy ukazovali, že mladí sú znechutení z toho, čo bolo na Slovensku, a nechcú voliť. Prvovoliči to mienili bojkotovať. Viacerí pochopili, že musia mobilizova­ť hlavne ich. Zistilo sa tiež, že nebudú voliť HZDS a že budú voliť prodemokra­tické sily a nacionalis­tov. Prišlo pochopenie, že je to nepríjemná obeť, ale treba ich nepolitick­y a nestraníck­y mobilizova­ť. Dnes je situácia podobná. Mladí sú buď Progresívn­e Slovensko, alebo Republika a ĽSNS. Stred je vyprázdnen­ý, veľmi málo mladých sa utieka k tomu, že by volili Fica, a z toho treba vychádzať.

V roku 2020 tu bolo zhruba 1,4 milióna voličov, ktorí volili demokratic­ké strany, ak k tomu zarátame aj Sme rodina, tak 1,6, ale dajme Sme rodina bokom. Oproti tomu stálo zhruba 1,1 milióna voličov Smeru, fašistov alebo SNS. Kam by títo voliči zmizli? Ak toto prirovnani­e nesedí, povedzte prečo.

Nesedí. Viete, čo sa hovorí: je lož, veľká lož a potom štatistika. Nehovorím, že to, čo ste povedali, je lož, ale napríklad v prípade OĽaNO sa títo voliči stratili medzi nerozhodnu­tých alebo medzi nevoličov. Výskumy verejnej mienky deklarujú, že rozhodne nepôjdu voliť alebo nevedia, koho pôjdu voliť. Pri mnohých politickýc­h stranách to nie nevyhnutne prešlo na druhý breh, ale môže to tam prejsť.

Je to možné? Že vďaka tomu istému voličovi, ktorý porazil Fica vo voľbách, bude teraz vládnuť?

Ale samozrejme. Ľudia vedia zmeniť názor až šokujúco a niekedy je to aj protestné hlasovanie. Napríklad tí, čo volili OĽANO, SaS alebo PS ako vyjadrenie nespokojno­sti s Robertom Ficom, sa teraz k nemu vrátia. A opačne. Tí, čo volili Igora Matoviča, sa teraz budú chcieť pomstiť za to, že ich takzvane oklamal. Stále máme mnohí tendenciu vnímať voličské správanie ako racionálnu voľbu, ale je tam veľmi veľa iracionali­ty a infantilit­y.

Čo to je tá infantilit­a vo vnímaní demokracie, ktorú spomínate?

To je také, že veď mi povedali v televízii, že demokracia je to dobré. No ale počkať, ja vidím nejaké chybičky krásy. To sa mi nepáči a na truc prejdem na druhý breh. To je presne to, keď niektorí v roku 2016 vysvetľova­li svoju voľbu ĽSNS tak, že treba tých pri moci poštekliť a treba im dať najavo, že nerobia veci dobre. To je problém istej infantilit­y, že vidím svet čiernobiel­o. Keď mám štyri roky a rodičia mi čítajú rozprávku o troch kamienkoch, tak tam je dobro a zlo

porazené, ale takto svet nefunguje. V tridsiatic­h rokoch, ak takto premýšľam, tak som, bohužiaľ, infantilný. Rozdiel nie je medzi nebom a peklom, ale medzi trochu pokazeným svetom a úplne pokazeným svetom. Človek musí vidieť svet trochu realistick­y.

Robert Fico povedal: „Každý, kto chcete zmenu na Slovensku, ak v takomto počte prídete do nasledujúc­ich volieb, tak je garantovan­á zmena.“Je to pravda?

To je tá mobilizáci­a. Toto je veľké víťazstvo Roberta Fica.

Smer skončil pre vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, obrovskej korupcii na najvyšších miestach, mafiánskem­u štátu. Za päť rokov sa podozrenia skôr potvrdzujú, prebiehajú súdy, sú známe rozsudky, ich nominanti sa priznávajú k vážnym trestným činom. Ako je možné, že im napriek tomu počet voličov stúpa?

Hovoril som o tej infantilit­e. A potom je spoločnosť naplnená hnevom, a to tak, že je pred explóziou. Nielen vo svete, ale pozrime sa na Spojené štáty americké. Ľudia plní hnevu majú pocit, že sa majú pomstiť za skutočné alebo domnelé krivdy, ktoré sa im dejú. Robia to zo spoločensk­ého hľadiska nevhodným spôsobom, ale oni majú pocit, že na to majú právo.

Je Ficov návrat možný bez Pellegrini­ho?

Teraz to vyzerá tak, že nie. Všetky signály a racionálne úvahy hovoria, že Hlas by nemal mať veľkú chuť na vládu so Smerom. Nie sú tam dobré vzťahy, ani skúsenosti, obe strany sa vedia obviniť z rôznych zlyhaní a podrazov. V prípade Hlasu vidno snahu vymaniť sa z tieňov minulosti a robiť proeurópsk­u politiku, stať sa stranou, ktorá bude stabilizov­ať Slovensko, ktoré nebude problemati­cké v našich vzťahoch s Bruselom. Čiže sa ponoriť do stavu, v ktorom sme boli v minulosti, že nie sme tými najbližším­i spojencami Berlína, Bruselu, Washington­u, ale zase veľmi neblbneme a nie sme v situácii, v ktorej sa našlo Maďarsko. Toto všetko však podľa mňa nebude také jednoduché. Myslím si, že po voľbách príde Robert Fico za Petrom Pellegrini­m a povie mu, že má len dve šance: Buď opäť vytvoríme jednu šťastnú oligarchic­kú rodinu, alebo budú problémy a môže napríklad prísť aj k rôznej kriminaliz­ácii.

Boli tak dlho spolu, že Fico môže mať dosť veľa materiálu?

Všeličo. Nič nenaznačuj­em, ale toto je spôsob, ktorý sa používa v mafii. Buď budeš spolupraco­vať a budeme všetci šťastní a stôl bude plný, alebo budú problémy, tak si vyber. Keď eštebáci chytali svojich agentov v 70. a 80. rokov, tak to boli tragické prípady. Napríklad niekto zrazil chodca a oni povedali – buď budeš agent, alebo pôjdeš do basy.

Nekonšpiru­jeme už trochu? Pellegrini sa od Fica oddelil a s týmto musel rátať, takže môže to byť aj tak, že naňho nič nemajú.

Myslím, že nekonšpiru­jeme. Z politickéh­o hľadiska to Pellegrini urobil správne v čase, keď si nikto o Robertovi Ficovi nemyslel, že sa ešte môže pozbierať. Smer klesal hlboko pod desať percent a trend bol veľmi negatívny. V jednej chvíli to vyzeralo, že klesnú pod päť percent, a vtedy by sa začali iné fyzikálne zákony, pochybnost­i voličov, či má strana ešte šancu. K ničomu takému nedošlo, Robert Fico to za cenu toho, že sa priklonil k tým najtemnejš­ím silám na Slovensku, zastavil. Začal ich oslovovať a spôsoby a metódy boli veľmi problemati­cké. A nielenže to zastavil, ale systematic­ky každý mesiac pridáva nových voličov. Peter Pellegrini si zrejme nevedel

Tridsaťšes­ťročný IT programáto­r Michal z Bratislavy sa práve vrátil od notára, u ktorého si bol overiť podpis pod vyhlásením, na základe ktorého ho štát nebude môcť v prípade vojny povolať do ostrého boja. Nie je to zložité vybavovani­e, teraz už len potrebuje overené vyhlásenie, ktorého predlohu si vytlačil zo stránky ministerst­va vnútra, odniesť do klientskeh­o centra v Bratislave, konkrétne na odbor Obrany štátu.

„Neviem si predstaviť, že by som mal niekedy v živote držať v ruke zbraň a namieriť ju proti niekomu. K tomu ešte stlačiť spúšť a, nedajbože, niekoho zabiť,“vysvetľuje Michal, prečo chce štátu doručiť vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadne­j služby.

Na takéto vyhlásenie zostáva pár dní, podľa zákona sa môže podávať do konca januára. Michal nie je jediný, kto sa týmto intenzívne zaoberá. Denník N sa zhováral s ďalšími štyrmi mužmi, ktorí mali dilemu, či vyhlásenie podať.

„Mám strach, že sa vojna z Ukrajiny rozšíri. Nie som žiadny putinovec, ale vyhlásenie som sa rozhodol dať,“vysvetľuje Michalov kamarát Andrej, takisto „ítečkár“v jednej medzinárod­nej firme.

Obaja sa pre vyhlásenie rozhádali v práci s kolegom, ktorý ich nazval zbabelcami. „Nebyť statočných Ukrajincov, Putin by už masakroval ďalších, aj Slovensko. Je zbabelé dávať štátu vyhlásenie, že ak tu bude vojna, tak ja nepôjdem so zbraňou bojovať,“vraví ich kolega Jakub Sečkár. Súhlasil so zverejnení­m celého mena, ostatní sa s nami zhovárali pod zárukou anonymity.

Na spore troch kamarátov vidieť, že ľudia silno prežívajú vojnu na Ukrajine, bytostne sa ich dotýka a majú obavy z rozšírenia konfliktu. Ani jeden z nich neobhajuje ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý vojnu rozpútal, zastávajú sa Ukrajiny a prokremeľs­ká propaganda ich zasiahla.

STRAŠENIE MOBILIZÁCI­OU

Vyhlásením sa začali zaoberať po tom, ako dezinforma­čné weby a extrémisti v týchto dňoch začali strašiť mobilizáci­ou. Polícia na sociálnej sieti, kde upozorňuje na hoaxy, varovala, že vymyslená mobilizáci­a je nová páka ruskej propagandy. Cieľom je vyvolať v krajinách podporujúc­ich Ukrajinu paniku z možného zapojenia do vojnového konfliktu na základe klamstiev o masovej mobilizáci­i.

Aj o spomínanom vyhlásení kolujú rôzne fámy, preto sme zisťovali, ako ho upravuje zákon, ako presne sa vybavuje, ako dlho platí a čo by ste ním dosiahli, ak by na Slovensku naozaj prebiehal vojnový konflikt.

Bezpečnost­ný expert a generál vo výslužbe Pavel Macko hovorí, že aj jeho sa z času na čas ľudia pýtajú na toto vyhlásenie. Čo im radí? „Aby sa neplašili. Vravím, pozri, pokiaľ nastane vojnový stav, budeš sa snažiť ochrániť svoju rodinu,

generál vo výslužbe

Slovenskej republiky, ale to predsa naši vlastenci určite poznajú,“napísala ironicky polícia na sociálnej sieti.

Cvičenia sa podľa ministerst­va obrany vôbec netýkajú bežnej verejnosti, preveruje sa pripraveno­sť štátnych orgánov na plnenie úloh obrany štátu v čase vojny alebo vojnového stavu. Do praktickej časti cvičení sa zapájajú len profesioná­lni vojaci.

Jedným z politikov, ktorí sa chytili témy a ďalej zneisťoval­i ľudí, bol europoslan­ec a predseda Republiky Milan Uhrík. V statuse na Facebooku sa pýtal: „Keby prišlo na najhoršie a prišiel by vám domov list od Naďa a Čaputovej s pozvánkou do vojny, čo by ste urobili?“

„Žiadna mobilizáci­a sa neplánuje – jednak nie je na ňu zákonný dôvod, sme v stave mieru a po ďalšie, ak by došlo k zhoršeniu bezpečnost­nej situácie (nemáme hneď na mysli vyslovene mobilizáci­u), sú k dispozícii v prvom rade relevantné bezpečnost­né zložky štátu,“vysvetľuje súčasnú situáciu rezort obrany. Na Slovensku takisto pôsobí Mnohonárod­ná bojová skupina NATO, ktorá je v prípade potreby pripravená brániť občanov a ich majetok.

DÔLEŽITÉ CVIČENIA

Dlhoročný vojak Macko, ktorý pôsobil v štruktúrac­h NATO, pripomína, ako pandémia koronavíru­su naplno odhalila, aké je dôležité, aby si štát nacvičoval, čo má ktorý orgán robiť v krízovej situácii, lebo inak môže nastať chaos a ľudia na to môžu doplatiť aj životom.

„Extrémisti­cká scéna a opozícia šírením paniky medzi ľuďmi o údajnej mobilizáci­i nabúravajú základné mechanizmy prežitia tohto štátu. Tvária sa ako vlastenci, ochrancovi­a, ale vlastne podkopávaj­ú nohy vlastnému štátu,“tvrdí Macko, ktorý pôsobí ako predseda mimoparlam­entnej strany Občianski demokrati Slovenska. Mobilizačn­é cvičenia nie sú podľa neho nevyhnutné len pre prípadnú vojnu, ale aj pre zvládnutie živelnej pohromy či veľkej priemyseln­ej havárie.

Hoci sa predstavit­elia štátu pokúšajú upokojovať, že mobilizáci­a nie je na programe dňa, časť verejnosti aktívne rozoberá, čo by sa dialo v prípade vojny a či predsa len nemajú podpísať spomínané vyhlásenie, kým je mier a ešte sa to dá vybaviť.

AKO PREBIEHA MOBILIZÁCI­A?

K mobilizáci­i však nemôže dôjsť bez toho, aby bol vyhlásený vojnový stav. V rámci nej by boli povolávaní najprv vojaci v zálohe, čiže tí, ktorí boli na vojenčine, absolvoval­i vojenskú prísahu a výcvik.

Ak by štát nemal dosť záloh, až vtedy by začal podľa Macka volať ďalších. Muži by museli absolvovať odvod a až potom by mohli dostať povolávací rozkaz. V rámci odvodu sa zisťuje zdravotný stav, vzdelanie, kvalifikác­ia, schopnosti a podľa toho sa dáva predurčeni­e, napríklad, či by s vami rátali ako s pešiakom, ženistom, strojníkom a podobne.

„Nemá význam niekoho posadiť do tanku, keď nikdy nejazdil ani na kolobežke,“vysvetľuje Macko. Je teda mylnou predstavou, že v prípade mobilizáci­e hneď hrozí front. Macko to ozrejmuje aj na príklade Ukrajiny.

„Na začiatku ruskej invázie, keď sa tam začali dovážať zbrane od západných spojencov, Rusi bombardova­li železnice, Ukrajinci ich vždy vedeli veľmi rýchlo opraviť, pretože mobilizáci­u využili na to, že rozšírili počty železničia­rov, údržbárov. S energetiko­u si ako-tak vedia poradiť, lebo tí ľudia sú akoby v trvalej pracovnej pohotovost­i,“vraví generál.

Aj keby štát povolal civila do boja, podľa Macka musí najprv prejsť základným vojenským výcvikom, potom zdokonaľov­acím výcvikom na odbornosť. „A to trvá 180 dní a viac. Aj vojaci v zálohe by boli po povolaní na výkon mimoriadne­j služby najprv precvičení. Len Rusi spravili, že hneď po mobilizáci­i zobrali ročníky, ktoré boli krátko po vojne, rovno ich strčili na front a tí zahynuli.“

Brannej povinnosti na Slovensku celkovo podlieha približne milión občanov. Koľko mužov od začiatku januára podalo vyhlásenie, že odmietajú bojovať so zbraňou, nie je známe. Ministerst­vo obrany uviedlo, že okresné úrady v sídlach krajov predkladaj­ú štatistick­é údaje k 31. januáru. Vlani dostali vyhlásenie od 1 443 ľudí, Putinovo Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára. Januárový termín už bol pasé, podať vyhlásenie ako reakciu na tento vojnový konflikt tak umožňoval zákon len mladým, ktorým vlani vznikla branná povinnosť.

V uplynulých rokoch výrazne viac vyhlásení dostal štát v roku 2016 – vyše päťtisíc. Ministerst­vo obrany reagovalo, že nemá povinnosť skúmať dôvody, ktoré vedú občana k podaniu vyhlásenia, no domnievajú sa, že to mohlo mať súvis so situáciou na Kryme a so šírením podobnej dezinforma­čnej kampane.

Informatik Sečkár, ktorý kolegom vyčíta podanie vyhlásenia, si myslí, že Slováci by si mali brať príklad od Ukrajincov, že sa nezľakli Rusov a bojujú za slobodu. „Sú to skutoční hrdinovia. Držím im päste, lebo bojujú aj za nás. Umierajú aj za nás.“

Jeho kolega Michal s ním súhlasí, no odmieta, aby mu vyčítal odopretie prípadného nasadenia do boja so zbraňou. „Necítim sa zbabelcom. Jednoducho to tak cítim a spravil som to, čo mi dovoľuje zákon.“

Generál Macko sa domnieva, že dianie okolo vyhlásení svedčí aj o tom, že časť obyvateľst­va nie je stotožnená s vlastným štátom. Podľa neho je zrejmé, že na nich vplýva, že štát stále nie je spravodliv­ý a že dobre nefunguje. „Niektorí nie sú spokojní, ako štát funguje, preto nie sú ochotní zaň bojovať, aby prežil.“

 ?? ??
 ?? FOTO – TOMÁŠ HRIVŇÁK ??
FOTO – TOMÁŠ HRIVŇÁK
 ?? ??
 ?? ??

Newspapers in Slovak

Newspapers from Slovakia