Fico môže vyhrať voľby
Referendum podľa sociológa Michala Vašečku potvrdilo, že Ficovi sa darí mobilizovať a integračné procesy proeurópskych a proatlantických strán musia prebehnúť veľmi rýchlo
Strany vládnej koalície sa v nedeľu dohodli, že 30. septembra budú predčasné voľby. Hlasovať sa o tom bude v utorok. Prečo táto vláda nevydržala celé funkčné obdobie?
Dôvodov je veľa. Začnem tým, ktorý je typický pre reformné sily na Slovensku od roku 1990 – sú veľmi heterogénne a sprevádza ich liberálno-konzervatívne štiepenie, neschopnosť dohodnúť sa. Na prvý pohľad teda nič prekvapujúce a ide sa v dlhodobej samoničiacej tradícii, ktorá je typická pre Slovensko posledných 33 rokov. A potom krízy. Áno, viem, že sú to floskuly a niekto môže povedať, že hovorím to isté, čo Igor Matovič, ale tu tých kríz bolo trošku veľa. Aj keby vláda fungovala veľmi dobre, tak opozícia by dnes zrejme mala silné pozície. Potom je tu isté silné civilizačné štiepenie – hľadáme sa ako štát, národ, sme mimoriadne roztrhnutí na rôzne strany, máme svoju autentickú západnú časť, aj východnú časť, teda v preklade tu žijú aj byzantínci, a hovorím to bez svojho hodnotiaceho stanoviska. A je tu aj silný „flavor“Balkánu, všetko na veľmi malom území. Opozícia tu bola počas týchto kríz, na rozdiel od iných krajín, taká nemilosrdná a tak na inom civilizačnom brehu, že neumožnila vláde zvládať problémy. A potom by som ako dôvod uviedol konšpiračné peklo, v ktorom sa nachádzame. Táto krajina je beznádejne zakonšpirovaná. Polovica populácie vidí za všetkým niečo tajomné a hlbšie. A ešte postava Igora Matoviča, ktorá je hlavným dôvodom, prečo vláda v krízových situáciách zlyhala.
V poslednom rozhovore ste povedali, že dáta hovoria nemilosrdnou rečou a šanca na to, že po voľbách sa bude dať urobiť prozápadná, liberálna vláda v širokom zmysle slova, je blízko nule. V sobotu bolo referendum, ktoré súviselo s predčasnými voľbami, čo nám jeho výsledky povedali o tejto šanci?
Povedali veľmi veľa. Ľudí prišlo pomerne veľa a interpretácia sa pohybuje od úžasnej mobilizácie až po fiasko a dôkazy, že ľudia odmietli tézy Roberta Fica. Obe tieto tézy sú extrém. Mal som teraz rozhovor s kolegami, ktorí majú v Poľsku na starosti námornú pechotu a boja sa, že Slovensko sa stane trójskym koňom protieurópskych síl, a rozmýšľajú, čo s tým. Ale späť k otázke. Proeurópske a proatlantické sily budú mať vážny problém zostaviť vládu, ktorá bude jednoznačne proeurópska a proatlantická. V tejto chvíli je to už podľa mňa nemožné. Neznamená to, že sa nevyhnutne zostaví vláda, ktorá nebude rešpektovať právo zákona, ale šanca, že nebudeme reprodukovať to, čo sa deje v Maďarsku a do istej miery v Poľsku, sa blíži k nule.
Prečo vám toto vyplýva z výsledkov referenda?
Trend posilňovania Smeru, Hlasu a Republiky je jednoznačný. Nehovorím len o referende, ale o trende z posledných mesiacov. Je to pomalé, ale systematické. Dnes by som za tejto situácie, ak sa nezmenia podmienky, nepríde nejaká čierna labuť, dokonca tvrdil, že je vysoko pravdepodobné, že to nebude Peter Pellegrini, kto vyhrá voľby, ale Robert Fico a ten nástup je úplne jasný. A to ešte Robert Fico neprišiel so svojím veľkým tromfom, ktorým môže byť vytvorenie predvolebnej koalície s SNS, ktorá by ho katapultovala vysoko nad 20 percent. Potrebuje, aby to bol on, kto dostane možnosť zostavovať vládu. Aj toto referendum ukázalo, že z jeho pohľadu je na správnej ceste, a to prakticky bez mobilizácie, s témou, ktorá nebola najsilnejšia, a s nesmierne zložitou referendovou otázkou. Napriek tomu sa mu ľuďom podarilo predať, že referendum bolo hlasovanie o konci vlády, hoci to tak nebolo. Ukazuje sa, že proatlantické sily sú také roztrieštené ako málokedy v minulosti.
Takže vzhľadom na to, že to bolo len referendum a o takejto otázke, je podľa vás počet voličov alarmujúci?
Podľa mňa úplne alarmujúci, napriek argumentu, ktorý určite napadol mnoho ľuďom, že tam boli aj voliči iných politických strán ako Smeru a Hlasu. Ale aj v tom je ukryté nebezpečenstvo budúcej mobilizácie a prípadného stiahnutia voličov na stranu Smeru, Hlasu, Republiky. A tiež uvidíme, nakoľko bude Robert Fico schopný načrieť do bazéna nevoličov a nerozhodnutých. Dnes je to o mobilizácii a ja tvrdím, že proeurópske a proatlantické sily ju majú veľmi slabú. Od tohto momentu je akékoľvek ospravedlňovanie excesov dovnútra koalície, nie že nebezpečné, ale znamená nahrávanie Ficovi. To je odkaz skupine vo vnútri OĽaNO. Od dnešného momentu priamo nahrávajú tomu, aby Fico voľby vyhral.
Smer dostal vo voľbách 2020 vyše 500-tisíc hlasov, teraz prišlo 1,1 milióna ľudí. Ukazuje aj toto porovnanie, že stúpa?
Stúpa vo všetkých výskumoch. Je jedno, koľko mu namerajú, ale trend stúpania je všade. Situácia je vážna, ale dá sa zabrániť tomu, aby Fico s ďalšími nemali ústavnú väčšinu, a to tak, že príde k spájaniu. Všetci tí, ktorí začiatkom mája nebudú mať nad tri percentá, sa musia spojiť aj za cenu veľkých obetí. Je jedno, aká bude cena. V opačnom prípade budú hlasy prepadávať a bude to ešte horšie. Bez istej mobilizácie občianskej spoločnosti to nepôjde. Trochu by som to porovnal s rokom 1998. Výskumy vtedy ukazovali, že mladí sú znechutení z toho, čo bolo na Slovensku, a nechcú voliť. Prvovoliči to mienili bojkotovať. Viacerí pochopili, že musia mobilizovať hlavne ich. Zistilo sa tiež, že nebudú voliť HZDS a že budú voliť prodemokratické sily a nacionalistov. Prišlo pochopenie, že je to nepríjemná obeť, ale treba ich nepoliticky a nestranícky mobilizovať. Dnes je situácia podobná. Mladí sú buď Progresívne Slovensko, alebo Republika a ĽSNS. Stred je vyprázdnený, veľmi málo mladých sa utieka k tomu, že by volili Fica, a z toho treba vychádzať.
V roku 2020 tu bolo zhruba 1,4 milióna voličov, ktorí volili demokratické strany, ak k tomu zarátame aj Sme rodina, tak 1,6, ale dajme Sme rodina bokom. Oproti tomu stálo zhruba 1,1 milióna voličov Smeru, fašistov alebo SNS. Kam by títo voliči zmizli? Ak toto prirovnanie nesedí, povedzte prečo.
Nesedí. Viete, čo sa hovorí: je lož, veľká lož a potom štatistika. Nehovorím, že to, čo ste povedali, je lož, ale napríklad v prípade OĽaNO sa títo voliči stratili medzi nerozhodnutých alebo medzi nevoličov. Výskumy verejnej mienky deklarujú, že rozhodne nepôjdu voliť alebo nevedia, koho pôjdu voliť. Pri mnohých politických stranách to nie nevyhnutne prešlo na druhý breh, ale môže to tam prejsť.
Je to možné? Že vďaka tomu istému voličovi, ktorý porazil Fica vo voľbách, bude teraz vládnuť?
Ale samozrejme. Ľudia vedia zmeniť názor až šokujúco a niekedy je to aj protestné hlasovanie. Napríklad tí, čo volili OĽANO, SaS alebo PS ako vyjadrenie nespokojnosti s Robertom Ficom, sa teraz k nemu vrátia. A opačne. Tí, čo volili Igora Matoviča, sa teraz budú chcieť pomstiť za to, že ich takzvane oklamal. Stále máme mnohí tendenciu vnímať voličské správanie ako racionálnu voľbu, ale je tam veľmi veľa iracionality a infantility.
Čo to je tá infantilita vo vnímaní demokracie, ktorú spomínate?
To je také, že veď mi povedali v televízii, že demokracia je to dobré. No ale počkať, ja vidím nejaké chybičky krásy. To sa mi nepáči a na truc prejdem na druhý breh. To je presne to, keď niektorí v roku 2016 vysvetľovali svoju voľbu ĽSNS tak, že treba tých pri moci poštekliť a treba im dať najavo, že nerobia veci dobre. To je problém istej infantility, že vidím svet čiernobielo. Keď mám štyri roky a rodičia mi čítajú rozprávku o troch kamienkoch, tak tam je dobro a zlo
porazené, ale takto svet nefunguje. V tridsiatich rokoch, ak takto premýšľam, tak som, bohužiaľ, infantilný. Rozdiel nie je medzi nebom a peklom, ale medzi trochu pokazeným svetom a úplne pokazeným svetom. Človek musí vidieť svet trochu realisticky.
Robert Fico povedal: „Každý, kto chcete zmenu na Slovensku, ak v takomto počte prídete do nasledujúcich volieb, tak je garantovaná zmena.“Je to pravda?
To je tá mobilizácia. Toto je veľké víťazstvo Roberta Fica.
Smer skončil pre vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, obrovskej korupcii na najvyšších miestach, mafiánskemu štátu. Za päť rokov sa podozrenia skôr potvrdzujú, prebiehajú súdy, sú známe rozsudky, ich nominanti sa priznávajú k vážnym trestným činom. Ako je možné, že im napriek tomu počet voličov stúpa?
Hovoril som o tej infantilite. A potom je spoločnosť naplnená hnevom, a to tak, že je pred explóziou. Nielen vo svete, ale pozrime sa na Spojené štáty americké. Ľudia plní hnevu majú pocit, že sa majú pomstiť za skutočné alebo domnelé krivdy, ktoré sa im dejú. Robia to zo spoločenského hľadiska nevhodným spôsobom, ale oni majú pocit, že na to majú právo.
Je Ficov návrat možný bez Pellegriniho?
Teraz to vyzerá tak, že nie. Všetky signály a racionálne úvahy hovoria, že Hlas by nemal mať veľkú chuť na vládu so Smerom. Nie sú tam dobré vzťahy, ani skúsenosti, obe strany sa vedia obviniť z rôznych zlyhaní a podrazov. V prípade Hlasu vidno snahu vymaniť sa z tieňov minulosti a robiť proeurópsku politiku, stať sa stranou, ktorá bude stabilizovať Slovensko, ktoré nebude problematické v našich vzťahoch s Bruselom. Čiže sa ponoriť do stavu, v ktorom sme boli v minulosti, že nie sme tými najbližšími spojencami Berlína, Bruselu, Washingtonu, ale zase veľmi neblbneme a nie sme v situácii, v ktorej sa našlo Maďarsko. Toto všetko však podľa mňa nebude také jednoduché. Myslím si, že po voľbách príde Robert Fico za Petrom Pellegrinim a povie mu, že má len dve šance: Buď opäť vytvoríme jednu šťastnú oligarchickú rodinu, alebo budú problémy a môže napríklad prísť aj k rôznej kriminalizácii.
Boli tak dlho spolu, že Fico môže mať dosť veľa materiálu?
Všeličo. Nič nenaznačujem, ale toto je spôsob, ktorý sa používa v mafii. Buď budeš spolupracovať a budeme všetci šťastní a stôl bude plný, alebo budú problémy, tak si vyber. Keď eštebáci chytali svojich agentov v 70. a 80. rokov, tak to boli tragické prípady. Napríklad niekto zrazil chodca a oni povedali – buď budeš agent, alebo pôjdeš do basy.
Nekonšpirujeme už trochu? Pellegrini sa od Fica oddelil a s týmto musel rátať, takže môže to byť aj tak, že naňho nič nemajú.
Myslím, že nekonšpirujeme. Z politického hľadiska to Pellegrini urobil správne v čase, keď si nikto o Robertovi Ficovi nemyslel, že sa ešte môže pozbierať. Smer klesal hlboko pod desať percent a trend bol veľmi negatívny. V jednej chvíli to vyzeralo, že klesnú pod päť percent, a vtedy by sa začali iné fyzikálne zákony, pochybnosti voličov, či má strana ešte šancu. K ničomu takému nedošlo, Robert Fico to za cenu toho, že sa priklonil k tým najtemnejším silám na Slovensku, zastavil. Začal ich oslovovať a spôsoby a metódy boli veľmi problematické. A nielenže to zastavil, ale systematicky každý mesiac pridáva nových voličov. Peter Pellegrini si zrejme nevedel
Tridsaťšesťročný IT programátor Michal z Bratislavy sa práve vrátil od notára, u ktorého si bol overiť podpis pod vyhlásením, na základe ktorého ho štát nebude môcť v prípade vojny povolať do ostrého boja. Nie je to zložité vybavovanie, teraz už len potrebuje overené vyhlásenie, ktorého predlohu si vytlačil zo stránky ministerstva vnútra, odniesť do klientskeho centra v Bratislave, konkrétne na odbor Obrany štátu.
„Neviem si predstaviť, že by som mal niekedy v živote držať v ruke zbraň a namieriť ju proti niekomu. K tomu ešte stlačiť spúšť a, nedajbože, niekoho zabiť,“vysvetľuje Michal, prečo chce štátu doručiť vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby.
Na takéto vyhlásenie zostáva pár dní, podľa zákona sa môže podávať do konca januára. Michal nie je jediný, kto sa týmto intenzívne zaoberá. Denník N sa zhováral s ďalšími štyrmi mužmi, ktorí mali dilemu, či vyhlásenie podať.
„Mám strach, že sa vojna z Ukrajiny rozšíri. Nie som žiadny putinovec, ale vyhlásenie som sa rozhodol dať,“vysvetľuje Michalov kamarát Andrej, takisto „ítečkár“v jednej medzinárodnej firme.
Obaja sa pre vyhlásenie rozhádali v práci s kolegom, ktorý ich nazval zbabelcami. „Nebyť statočných Ukrajincov, Putin by už masakroval ďalších, aj Slovensko. Je zbabelé dávať štátu vyhlásenie, že ak tu bude vojna, tak ja nepôjdem so zbraňou bojovať,“vraví ich kolega Jakub Sečkár. Súhlasil so zverejnením celého mena, ostatní sa s nami zhovárali pod zárukou anonymity.
Na spore troch kamarátov vidieť, že ľudia silno prežívajú vojnu na Ukrajine, bytostne sa ich dotýka a majú obavy z rozšírenia konfliktu. Ani jeden z nich neobhajuje ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý vojnu rozpútal, zastávajú sa Ukrajiny a prokremeľská propaganda ich zasiahla.
STRAŠENIE MOBILIZÁCIOU
Vyhlásením sa začali zaoberať po tom, ako dezinformačné weby a extrémisti v týchto dňoch začali strašiť mobilizáciou. Polícia na sociálnej sieti, kde upozorňuje na hoaxy, varovala, že vymyslená mobilizácia je nová páka ruskej propagandy. Cieľom je vyvolať v krajinách podporujúcich Ukrajinu paniku z možného zapojenia do vojnového konfliktu na základe klamstiev o masovej mobilizácii.
Aj o spomínanom vyhlásení kolujú rôzne fámy, preto sme zisťovali, ako ho upravuje zákon, ako presne sa vybavuje, ako dlho platí a čo by ste ním dosiahli, ak by na Slovensku naozaj prebiehal vojnový konflikt.
Bezpečnostný expert a generál vo výslužbe Pavel Macko hovorí, že aj jeho sa z času na čas ľudia pýtajú na toto vyhlásenie. Čo im radí? „Aby sa neplašili. Vravím, pozri, pokiaľ nastane vojnový stav, budeš sa snažiť ochrániť svoju rodinu,
generál vo výslužbe
Slovenskej republiky, ale to predsa naši vlastenci určite poznajú,“napísala ironicky polícia na sociálnej sieti.
Cvičenia sa podľa ministerstva obrany vôbec netýkajú bežnej verejnosti, preveruje sa pripravenosť štátnych orgánov na plnenie úloh obrany štátu v čase vojny alebo vojnového stavu. Do praktickej časti cvičení sa zapájajú len profesionálni vojaci.
Jedným z politikov, ktorí sa chytili témy a ďalej zneisťovali ľudí, bol europoslanec a predseda Republiky Milan Uhrík. V statuse na Facebooku sa pýtal: „Keby prišlo na najhoršie a prišiel by vám domov list od Naďa a Čaputovej s pozvánkou do vojny, čo by ste urobili?“
„Žiadna mobilizácia sa neplánuje – jednak nie je na ňu zákonný dôvod, sme v stave mieru a po ďalšie, ak by došlo k zhoršeniu bezpečnostnej situácie (nemáme hneď na mysli vyslovene mobilizáciu), sú k dispozícii v prvom rade relevantné bezpečnostné zložky štátu,“vysvetľuje súčasnú situáciu rezort obrany. Na Slovensku takisto pôsobí Mnohonárodná bojová skupina NATO, ktorá je v prípade potreby pripravená brániť občanov a ich majetok.
DÔLEŽITÉ CVIČENIA
Dlhoročný vojak Macko, ktorý pôsobil v štruktúrach NATO, pripomína, ako pandémia koronavírusu naplno odhalila, aké je dôležité, aby si štát nacvičoval, čo má ktorý orgán robiť v krízovej situácii, lebo inak môže nastať chaos a ľudia na to môžu doplatiť aj životom.
„Extrémistická scéna a opozícia šírením paniky medzi ľuďmi o údajnej mobilizácii nabúravajú základné mechanizmy prežitia tohto štátu. Tvária sa ako vlastenci, ochrancovia, ale vlastne podkopávajú nohy vlastnému štátu,“tvrdí Macko, ktorý pôsobí ako predseda mimoparlamentnej strany Občianski demokrati Slovenska. Mobilizačné cvičenia nie sú podľa neho nevyhnutné len pre prípadnú vojnu, ale aj pre zvládnutie živelnej pohromy či veľkej priemyselnej havárie.
Hoci sa predstavitelia štátu pokúšajú upokojovať, že mobilizácia nie je na programe dňa, časť verejnosti aktívne rozoberá, čo by sa dialo v prípade vojny a či predsa len nemajú podpísať spomínané vyhlásenie, kým je mier a ešte sa to dá vybaviť.
AKO PREBIEHA MOBILIZÁCIA?
K mobilizácii však nemôže dôjsť bez toho, aby bol vyhlásený vojnový stav. V rámci nej by boli povolávaní najprv vojaci v zálohe, čiže tí, ktorí boli na vojenčine, absolvovali vojenskú prísahu a výcvik.
Ak by štát nemal dosť záloh, až vtedy by začal podľa Macka volať ďalších. Muži by museli absolvovať odvod a až potom by mohli dostať povolávací rozkaz. V rámci odvodu sa zisťuje zdravotný stav, vzdelanie, kvalifikácia, schopnosti a podľa toho sa dáva predurčenie, napríklad, či by s vami rátali ako s pešiakom, ženistom, strojníkom a podobne.
„Nemá význam niekoho posadiť do tanku, keď nikdy nejazdil ani na kolobežke,“vysvetľuje Macko. Je teda mylnou predstavou, že v prípade mobilizácie hneď hrozí front. Macko to ozrejmuje aj na príklade Ukrajiny.
„Na začiatku ruskej invázie, keď sa tam začali dovážať zbrane od západných spojencov, Rusi bombardovali železnice, Ukrajinci ich vždy vedeli veľmi rýchlo opraviť, pretože mobilizáciu využili na to, že rozšírili počty železničiarov, údržbárov. S energetikou si ako-tak vedia poradiť, lebo tí ľudia sú akoby v trvalej pracovnej pohotovosti,“vraví generál.
Aj keby štát povolal civila do boja, podľa Macka musí najprv prejsť základným vojenským výcvikom, potom zdokonaľovacím výcvikom na odbornosť. „A to trvá 180 dní a viac. Aj vojaci v zálohe by boli po povolaní na výkon mimoriadnej služby najprv precvičení. Len Rusi spravili, že hneď po mobilizácii zobrali ročníky, ktoré boli krátko po vojne, rovno ich strčili na front a tí zahynuli.“
Brannej povinnosti na Slovensku celkovo podlieha približne milión občanov. Koľko mužov od začiatku januára podalo vyhlásenie, že odmietajú bojovať so zbraňou, nie je známe. Ministerstvo obrany uviedlo, že okresné úrady v sídlach krajov predkladajú štatistické údaje k 31. januáru. Vlani dostali vyhlásenie od 1 443 ľudí, Putinovo Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára. Januárový termín už bol pasé, podať vyhlásenie ako reakciu na tento vojnový konflikt tak umožňoval zákon len mladým, ktorým vlani vznikla branná povinnosť.
V uplynulých rokoch výrazne viac vyhlásení dostal štát v roku 2016 – vyše päťtisíc. Ministerstvo obrany reagovalo, že nemá povinnosť skúmať dôvody, ktoré vedú občana k podaniu vyhlásenia, no domnievajú sa, že to mohlo mať súvis so situáciou na Kryme a so šírením podobnej dezinformačnej kampane.
Informatik Sečkár, ktorý kolegom vyčíta podanie vyhlásenia, si myslí, že Slováci by si mali brať príklad od Ukrajincov, že sa nezľakli Rusov a bojujú za slobodu. „Sú to skutoční hrdinovia. Držím im päste, lebo bojujú aj za nás. Umierajú aj za nás.“
Jeho kolega Michal s ním súhlasí, no odmieta, aby mu vyčítal odopretie prípadného nasadenia do boja so zbraňou. „Necítim sa zbabelcom. Jednoducho to tak cítim a spravil som to, čo mi dovoľuje zákon.“
Generál Macko sa domnieva, že dianie okolo vyhlásení svedčí aj o tom, že časť obyvateľstva nie je stotožnená s vlastným štátom. Podľa neho je zrejmé, že na nich vplýva, že štát stále nie je spravodlivý a že dobre nefunguje. „Niektorí nie sú spokojní, ako štát funguje, preto nie sú ochotní zaň bojovať, aby prežil.“