Najvyššia stavba z dreva má 85 metrov
Cena stavebného dreva už tak vysoko ako v roku 2021 nepôjde, hovorí staviteľ drevodomov
Stavebné drevo a drevodomy začali pred dvoma rokmi výrazne zdražovať ako prvé v dôsledku prudkého postcovidového oživenia ekonomiky. Otvárali veľkú vlnu zvyšovania inflácie, ktorú v mnohých tovaroch i službách pociťujeme dodnes. Od leta už však stavebné drevo s cenami zasa klesá a po Vianociach sa dokonca vrátilo na pôvodné úrovne.
S predsedom sekcie drevostavieb Zväzu spracovateľov dreva Róbertom Lukáčom, ktorý v biznise s drevostavbami podniká cez svoju bratislavskú firmu WHC, hovoríme o tom, ako sa môže cena stavebného dreva i drevostavieb vyvíjať ďalej. No hovorí aj o nových trendoch v ich biznise. Časom by sa napríklad mohli na Slovensku stavať z dreva už nielen rodinné domy, ale aj bytovky. A tak ako je to už bežné v západnej Európe, z dreva by sa mohli robiť aj kompletné opláštenia pri obnovách starších bytových domov.
Aký výrazný je aktuálny pokles cien stavebného dreva a môžu sa jeho terajšie nižšie ceny udržať dlhšie alebo sa vrátia zasa na vyššie úrovne?
Veľké zdražovanie sa pôvodne v našom sektore rozbehlo už koncom roku 2020. Už vtedy sme dostávali od dodávateľov dreva echo, že dreva bude menej a bude výrazne drahšie. Naplno sme to pocítili v roku 2021. Ceny stavebného reziva, ktoré je najbežnejšie využívané v konštrukciách drevostavieb, sa zdvihli z cenovej úrovne 300 eur za meter kubický na úroveň až 900 eur. A to nebol ešte ten najvážnejší problém. Tým bol nedostatok dreva. Termíny dodania sa nám predĺžili z troch týždňov na tri mesiace a viac. Potom ale cena vlani v priebehu druhého polroka išla dole. Klesla až tak výrazne, ako nikto pôvodne nečakal. Mysleli sme si, že časom cena klesne na 500 eur, ale dnes sme na úrovni 320 či 340 eur. A či sa tu cena udrží? Pravdepodobne nie. Ten skorší výraznejší pokles bol totiž aj výsledkom toho, že dopyt po stavbách klesol a v dôsledku toho výrobcovia museli vyprázdniť sklady. Ale aktuálne už dostávam echo o opätovnom zdražovaní. Rezivo pôjde zasa postupne hore, ale dúfame, že nie až tak vysoko ako v roku 2021.
Celková stavebná produkcia má však vplyvom ochladenia ekonomiky postupne ďalej klesať, a tak sa stavebné rezivo predsa len neudrží na nižších cenách dlhšie?
Teraz sme všetci svedkami rôznych vplyvov v rôznych priemyselných oblastiach vrátane budovania drevostavieb. Na ceny vplývajú výšky hypoték, dopyt po stavebných výrobkoch i vývoj celej ekonomiky. Svedkom väčších turbulencií budeme aj v najbližšom období a zatiaľ nie sme schopní odhadnúť, kto, kedy a ako to vie ovplyvniť. Nemyslím si, že v odvetví drevostavieb by to malo byť o dosť stabilnejšie ako niekde inde.
Ako by mohlo to terajšie zlacnenie stavebného dreva vplývať na ceny samotných drevostavieb? Vy sám ste pre nás už síce skôr povedali, že aj keď ceny stavebného dreva klesli, samotné drevodomy to nezlacní, lebo mnohé iné materiály na domy, ako napríklad izolácie, naopak, ďalej zdražujú. No predsa len, naozaj sa nedajú zlacniť drevostavby? Nie je drevo dominantnou položkou celkových nákladov na ich vybudovanie?
Na stavbe každého rodinného domu bez ohľadu na to, či je postavený z dreva, tehly, betónu či hliny, je minimálne 60 percent položiek, ktoré stoja rovnako bez ohľadu na to, aký využívate konštrukčný materiál. To isté vás budú stále stáť základy, okná, škridle či elektroinštalácie, interiérové dvere a plávajúce podlahy. Samotný konštrukčný systém tvorí iba 40 percent nákladov. Pokiaľ nám cena dreva klesne, neodrazí sa to až tak výrazne na celkovej cene stavby. Hlavnou výhodou drevostavieb, kde sa dá pri nich ušetriť, je rýchlosť ich budovania.
Pokiaľ my dnes vieme postaviť drevený rodinný dom len za tri či tri a pol mesiaca, tak vieme počas celej doby výstavby garantovať aj jeho cenu. To pri murovaných domoch i domoch z iných tradičných materiálov, ktoré sa stavajú rok či rok a pol aj viac, nie je možné. Ich dodávateľ nevie garantovať cenu ako my drevostavbári. Toto je našou hlavnou výhodou. Oproti predcovidovým dobám sme pritom s cenou drevodomov stúpli o 20 až 25 percent a nepredpokladám, že by sme v priebehu tohto roku mali ešte nejako výrazne zdražieť.
Ako sa aktuálne vyvíja záujem Slovákov o drevostavby v porovnaní s ich záujmom o klasické murované domy? Už dlho sa totiž hovorí o tom, že tu na Slovensku si drevostavby ukrajujú z celkovej výstavby rodinných domov iba pár percent oproti desiatkam percent v západných krajinách.
Dopyt po drevostavbách už aj u nás výrazne stúpa. Ja to vidím každoročne. Ako príklad používam už dlhé roky to, že keď som ja s bratom začínal v roku 2001 stavať drevodomy, tak sa ich po celom Slovensku postavilo 15, najviac 20 ročne, no teraz iba naša firma ročne postaví viac ako 30 domov z dreva. Čo sa týka percentuálneho podielu drevostavieb na celkovej výstavbe, tak my na Slovensku odhadujeme náš podiel niekde medzi 10 až 15 percentami. Česi to majú zistené pomerne presne. Tí už pred pár rokmi prekročili 15 percent. A krajiny ako Rakúsko či Nemecko sa pohybujú na úrovni 20 až 25 percent. Každý rok tu na Slovensku vznikajú nové spoločnosti, ktoré núkajú stavby z dreva. A ja som tiež rád, že to nie je už iba záležitosť bratislavského regiónu, ale celej krajiny.
Ako celkovo ešte zmenili domáci biznis s drevostavbami posledné dve veľké krízy – koronakríza a energetická kríza? Čo je vo vašom biznise okrem nebývalo rozkolísaných cien ešte výrazne iné, ako bolo pred krízami?
Neviem o ničom inom, čo by nás ešte posunulo zásadne vpred či zabrzdilo.
Ako inak predĺžili váš čas výstavby drevodomov nedávne postcovidové problémy s dostatkom vstupných materiálov? A aktuálne už žiadny problém s materiálmi nie je alebo stále meškajú?
S drevom sme sa už dostali s dodávkami termínovo na obdobia spred koronakrízy. A na meškanie ostatných materiálov sme si takpovediac zvykli. Pripravili sme sa na to tak, že musíme viac rozmýšľať dopredu a musíme sa viac zásobiť. Vďaka tomu skoro všetky firmy, ktoré sa venujú výstavbe z dreva, túto krízu prežili bez väčších problémov.
Hovorili sme už, že drevodomy sú zaujímavé kratším časom svojej výstavby. Vnímajú však nejako viac Slováci aj to, že drevostavby sú aj oveľa ekologickejšie, lebo ich uhlíková stopa je zásadne menšia ako pri klasických domoch
z minerálnych materiálov? Rozhodujú sa Slováci pre drevodomy už aj z ekologických dôvodov?
Prekvapuje ma to, ale áno, vnímajú. Minimálne desatina klientov, ktorí nás oslovujú, sa pýta aj na tento rozmer drevostavieb. Viacerí z nich preto zmenia aj konštrukčný systém, s ktorým pôvodne rátali.
Na druhej strane celý biznis s novým bývaním teraz už môžu limitovať aj drahšie hypotéky. Ako cítite vo svojej firme tento problém? Sú klienti opatrnejší s objednávkami? Odstupujú vám už niektorí klienti od objednávok, lebo banky im zmenili podmienky?
Sám som prekvapený, ale naša firma, ako aj iní kolegovia zo segmentu drevostavieb nič také zatiaľ nepociťujú. Môže to byť spôsobené aj dlhšou nábehovou dobou týchto zmien, lebo pokiaľ je niekto už dnes rozhodnutý, že ide stavať, tak párpercentné zvýšenie hypoték ho ešte nezabrzdí. Uvidíme však, ako sa to vyvinie o rok.
Vo svete sa budujú z dreva nielen rodinné domy, ale aj viacposchodové bytové domy. Ako je to u nás s väčšími bytovými drevostavbami? Budú aj tu vznikať z dreva činžiaky ako na Západe?
Začal by som dôležitou udalosťou z roku 2016. Vtedy nadobudla platnosť nová vyhláška, ktorá už aj nám na Slovensku umožňovala stavať z dreva aj bytové domy so štyrmi, maximálne s piatimi podlažiami. Ja som očakával už vtedy, že v tejto oblasti zaznamenáme malý boom, ale zatiaľ sa tak nestalo. Iba na pár výnimiek sa toto na Slovensku ešte nedeje. Zrejme to ešte chce nejaký čas, ale tie výhody, ktoré drevostavby poskytujú, až teraz začínajú vnímať aj spoločnosti a ľudia, ktoré sa drevostavbami doteraz nezaoberali. Aj developerské a stavebné spoločnosti už začínajú vnímať, že drevo im môže vďaka rýchlejšej výstavbe núkať riešenie aj na pretrvávajúci nedostatok pracovnej sily. Už tu existuje skupina ľudí, ktorí začínajú pracovať na tom, aby sa na Slovensku začali stavať nielen štvorpodlažné budovy, ale aj vyššie.
V západnej Európe sú v tomto o dosť ďalej. Rakúsko a Nemecko bežne stavajú šesťposchodové drevostavby bytových domov. Pomerne blízko máme vo Viedni postavenú z dreva budovu s až 22 poschodiami. Istý čas bola najvyššou drevostavbou sveta s výškou 84 metrov. Navštívili sme ju aj my z našej sekcie drevostavieb. Aktuálne sa už najvyššia stavba z dreva nachádza v Nórsku. Tú sme mali tiež možnosť navštíviť. Je v malej dedinke Brumunddal asi hodinu a pol cesty od Osla. Jej výška presahuje 85 metrov. Je to výnimočná stavba. A či sa také časom budú stavať aj u nás? Ja som presvedčený, že áno. S najvyššími drevostavbami panuje rovnaká súťaživosť ako v mrakodrapoch zo začiatku dvadsiateho storočia. Každý chce byť aspoň o pár metrov vyšší. Už teraz sa stavajú aj vyššie drevostavby. Nová najvyššia stavba sa stavia v Spojených štátoch – v Milwaukee.
Vy sa so svojou firmou časom chcete posunúť od rodinných domov aj k výstavbe bytových domov?
Samozrejme. Roky na tom pracujeme. Vždy je to otázka dopytu a ponuky. Pokiaľ sa nájde investor, ktorý o to bude mať záujem, v zásade to nie je nič iné, ako stavať štandardný rodinný dom, ibaže to je vyššie.
Aké nové trendy z cudziny môžu ešte vstúpiť do tunajšej výstavby drevodomov?
Je tu zopár trendov, ktoré sú v západnej Európe bežné, a ja som presvedčený, že v krátkom časee prídu aj na Slovensko. Jedným z nich je obnova starších bytových domov. U nás sa bytovky postavené v 60. a 70. rokoch iba zatepľujú polystyrénom a vymieňajú sa im okná. No v západnej Európe sa takéto obnovy dejú prefabrikáciou. Vo výrobnej hale sa vyrobí obvodový plášť z nosnej drevenej konštrukcie vrátane okien i povrchovej úpravy a fasády a v priebehu dvochtroch týždňov sa takto oplášti celá budova. A skoro vždy sa to deje bez použitia lešenia. Takto dochádza aj k úsporám financií.
Jediné, čo stavebná firma potrebuje, je prenajatie parkovacieho miesta na jeden žeriav a dva kamióny, a takto je schopná zrekonštruovať budovu v krátkom čase a s o dosť vyššou pridanou hodnotou. Rekonštrukcia celého bytového domu so šiestimi vchodmi je vďaka drevu hotová v priebehu troch až štyroch týždňov. Drevo, samozrejme, nebude mať nikdy tie vlastnosti, aké má oceľ či betón, no to platí aj naopak, a ak sa tieto konštrukčné systémy dobre dopĺňajú, môžeme ísť ešte ďalej. V západnej Európe nie sú výnimkou hybridné stavby. Nosná konštrukcia multifunkčnej budovy je zo železobetónu, ale pre rýchlosť i ekológiu je opláštená z drevených prefabrikovaných panelov.
Ako je to s bezpečnosťou drevostavieb voči požiarom, lebo laikovi môže rýchlo napadnúť, že požiar ich môže zničiť oveľa skôr ako murovaný dom?
Dnešné konštrukčné materiály sú navrhované tak, aby v žiadnom prípade nezaostávali za skôr využívanými materiálmi. Tie nové výškové budovy z dreva vrátane 18-poschodového školského internátu v Kanade sú toho iba dôkazom. Pokiaľ je drevo správne konštrukčne vybavené, nie je sa čoho báť.
Vďaka čomu to tak je? Je to drevo nejako špeciálne ošetrené?
Môže byť špeciálne ošetrené i použité. Treba sa pozrieť aj na teploty horenia. Drevo začína horieť pri teplote 200 až 250 stupňov. A teplota, pri ktorej začína strácať svoju stabilitu oceľ, je 200 stupňov. Aj internetom kolujú obrázky zhorenej oceľovej haly, ktorá bola podopretá aj drevenými nosníkmi. Drevený trám je na nich síce obhorený, ale vydržal. Zatiaľ čo oceľové nosníky na ňom iba visia ako špagety. Pokiaľ nosné drevené prvky navrhneme v dostatočnej dimenzii, nemáme sa čoho báť.