Za Miklósom Durayom
Na Miklósa Duraya budem vždy s úctou a priateľsky spomínať
Vponovembrovej ére sme spoznali mnoho výnimočných maďarských politikov a intelektuálov – patrili k nim László A. Nagy, László Szigeti, Károly Tóth, Eleonóra Sándor, Péter Hunčík, Pál Csáky, Gyula Bárdos, László Öllös a mnohí ďalší –, ale politickými symbolmi sa stali dvaja ľudia: Miklós Duray a Béla Bugár. Bugár skončil v roku 2020 v aktívnej politike a v decembri sa zavŕšila Durayova životná cesta.
Miklós Duray sa narodil v roku 1945, od mladosti bol „homo politicus“. V rokoch 1965 až 1968 bol predsedom Klubu maďarských vysokých škôl a študentov v Československu, v roku 1978 založil Výbor na ochranu práv Maďarov v Československu, bol signatárom Charty 77, v rokoch 1982 a 1984 bol dvakrát vo väzbe: na tri a pol, druhý raz na dvanásť mesiacov.
Duray sa netajil svojimi kontaktmi s Budapešťou. Charta 77 sa v druhej polovici 80. rokov rozhodla vydať vyhlásenie o maďarskej otázke na Slovensku. Zostavením textu boli poverení Ján Čarnogurský a Miklós Duray. Keď po viacerých pokusoch nevedeli dospieť k spoločnému textu, každý napísal svoj návrh a Milan Šimečka z nich pripravil spoločný text. Nakoniec už malo dôjsť k podpisu vyhlásenia, Duray však na poslednú chvíľu povedal, že konzultoval veci s disidentmi v Budapešti a vyhlásenie nepodpíše. Nesúhlasil s pasážou o nemeniteľnosti hraníc a ani s tou časťou textu, kde sa hovorilo o postavení slovenskej menšiny v Maďarsku.
Miklós Duray bol v rokoch 1990 až 1992 poslancom Federálneho zhromaždenia, v rokoch 1994 až 2010 bol poslancom NR SR. Aj tu zastával často radikálnejšie postoje. Pamätám si, keď sme v marci 1994 odvolali v NR SR vládu Vladimíra Mečiara, do predčasných volieb na jeseň 1994 bola vláda Jozefa Moravčíka menšinovou vládou a bola závislá od podpory maďarských strán v NR SR. Miklós Duray vtedy žiadal za podporu pre nás politicky neprijateľné podmienky, nakoniec však na náš tlak i tlak ostatných maďarských poslancov ustúpil.
Situácia z druhej polovice 80. rokov sa v inej podobe zopakovala v roku 2001, keď slovenská časť vládnej koalície, ktorej bola SMK súčasťou, odmietla súhlasiť so župou, v ktorej by mali Maďari väčšinu. SMK vtedy hrozila odchodom z vlády. Miklós Duray povedal neskôr Jaroslavovi Daniškovi, že z Budapešti prišiel vtedy odkaz, aby zostali vo vláde, lebo hospodárske záujmy Maďarska na Slovensku sú teraz dôležitejšie, s čím však on nesúhlasil. Takto sa postupne Duray dostával do politickej osamotenosti.
V utorok 17. januára Miklósa Duraya pochovali v rodnom Lučenci. Zoznámil som sa s ním v čase normalizácie u Jána Čarnogurského. Navštívili sme ho potom v jeho byte, keď sa v roku 1985 vrátil z väzenia. Zostala mi v pamäti noblesa, s akou nás on i jeho manželka vtedy doma pohostili. Duraya som si vážil a mal som ho ľudsky rád. Bol rozhľadený, vzdelaný i vtipný. Na Miklósa Duraya si budem vždy s úctou a priateľsky spomínať. Jeho pohrebné obrady sa konali v Lučenci, v obnovenej najväčšej synagóge v strednej Európe. To bolo videnie sveta Miklósa Duraya. Bol to azda aj jeho odkaz, že pokojné, vzájomné spolunažívanie Slovákov a Maďarov nájdeme nakoniec vo väčšom geografickom priestore, ako sú len hranice Slovenska a Maďarska?