Modrá koalícia po 25 rokoch
Návrat k dávnemu názvu evokuje aj to, čo sa s ním spájalo a čo dnes akosi nevidieť
Nomenklatúrna kríza strán dosiahla vrchol. Po občianskych, kresťanských, sociálnych či národných strán, ktoré sa odvážili prihlásiť sa k ideologickému presvedčeniu, prišli do módy skratky ako SOP a ANO, po ktorých nasledovala súťaž o najväčiu bizarnosť – od OĽaNO cez Skok po Jablko.
Preto pôsobí ako príjemné prekvapenie už aj premenovanie strany Spolu na Modrú koalíciu. To síce na prvé počutie môže znieť nezmyselne, ale u časti ľudí by to mohlo vyvolať spomienku na zoskupenie kresťanských demokratov,
Demokratickej strany a Demokratickej únie. Otázkou je, či je návrat k názvosloviu z 90. rokov len výrazom nedostatku nápadov alebo sa bude strana snažiť skopírovať aj úspech dávnej menovkyne.
Ak je to tak, predbežne to nevyzerá dobre. Modrá koalícia spred viac ako štvrťstoročia vznikala v jasnej situácii, kde bol hlavným nepriateľom Mečiar, a zoskupovala dve relatívne silné a jednu slabšiu stranu. Dnešná menovkyňa zatiaľ vo výskumoch predstavuje štatistickú chybu a je zjavne vo fáze, keď sa len nezáväzne rozpráva s potenciálnymi partnermi.
Ďalší rozdiel je v tom, že dnes sú jej súperi oveľa rozptýlenejší: niektorí sú v opozícii, no jeden z hlavných je hlavou niekdajšej vládnej koalície, s ktorou Modrá koalícia, respektíve predseda Miroslav Kollár bol ochotný spolupracovať aj napriek tomu, že z nej odišiel.
Iste, je tu znovu postava Mikuláša Dzurindu. Kedysi na poste populárneho podpredsedu najsilnejšej opozičnej strany, dnes penzionovaného politika, zatiaľ skôr externého poradcu, ktorému mnohí napriek nepopierateľným zásluhám nevedia zabudnúť tu gorilu, tam skupinku či kupovanie poslancov.
Problém je aj čas. Modrá koalícia z minulého storočia existovala už dva roky pred kľúčovými voľbami v roku 1998, pričom dohoda o jej fungovaní sa nerodila, i keď ju tvorili relatívne blízke strany. Dnes, ak majú byť voľby koncom septembra, má Modrá koalícia v prípade spájania podobne zmýšľajúcich subjektov na podanie kandidačnej listiny už len päť mesiacov.
No a je tu ešte jeden podstatný rozdiel: vo fáze medzi Modrou a Slovenskou demokratickou koalíciou sa toto zoskupenie, kam medzitým pristupili aj sociálni demokrati a zelení, neformálne volalo Dúhová koalícia. To aj vďaka názorovej pestrosti. Dnes by niečo také už asi nebolo možné – jednému by prekážala dúha, ktorá medzitým nadobudla iný význam, druhý by mal problém s názorovou diverzitou.
To všetko neznamená, že pokus spojiť okolo seba strany, aby prepadlo minimum hlasov, je nesprávny. Naopak, aj v roku 1998 sa ukázalo, aký dôležitý je opak. Ale návrat k dávnemu názvu evokuje aj to, čo sa s ním spájalo a čo dnes akosi nevidieť.