Babiša nakoniec porazí sám Babiš
Aj otrlý slovenský volič musí byť pri sledovaní Andreja Babiša v kampani pred prezidentskými voľbami ľahko konšternovaný
Komentátori sa mýlia. V nedeľu večer v debate v Českej televízii s generálom Petrom Pavlom, ale aj na útočnej tlačovke bezprostredne po prvom kole Babiš neodhodil rukavice. Urobil čosi významnejšie.
Babiš zaviedol do labyrintu svojich nezmyslov, lží a vzájomne sa vylučujúcich tvrdení bezmála všetkých, ktorí ho pozorujú a hodnotia. Podobne ako v prípade Trumpa nemá kontakt s realitou do tej miery, že je nemožné na neho reagovať akýmikoľvek argumentmi. Je to pasca klamárov a populistov, pretože nereagovať nijako sa takisto nedá.
S úžasom sledujem, ako mnohí kolegovia komentujú Babišov výkon v ČT bezmála v superlatívoch. Vraj dominoval, určoval témy a ľahko chorý Pavel bol pasívny. Nie, generál nebol pasívny, to iba s noblesou pokojne odpovedal na veci, ktoré by niekoho s horšími nervami vytočili do nepríčetnosti. Sledovať Pavla v kontraste s Babišom je psychická úľava.
Kto sa nechytil do Babišovej pasce, bol práve Pavel. Ak by sa znížil na jeho úroveň, debata by sa skončila ako úplná mätež, trhovnícke handrkovanie, hysterická hádka manželov pri rozvode na súde.
Prekvapuje ma preto, ako technokraticky niektorí novinári komentujú výkon Babiša a prisudzujú mu hlbší zámer tam, kde je iba chaos, bľabotanie a osočovanie súpera. Otázka, kedy hovorí Babiš pravdu, má jednu odpoveď – nikdy. Nech tvrdí čokoľvek, vždy vzápätí poprie sám seba. Nepotrebuje na to ani súpera.
Iba málo novinárov (napríklad šéfredaktor Respektu Erik Tabery)
si všimlo najpodstatnejší Babišov rys. Je to generátor slov ako blahých čias „náš“ďalší Andrej, Danko. Na rozdiel od šéfa SNS však oligarcha túžiaci po absolútnom vlastníctve Českej republiky nie je provinčný rusofil, ale nebezpečný patologický klamár s medzinárodným vplyvom. Výrok, že by Česko vojensky nepomohlo Poľsku a Pobaltiu v prípade napadnutia, od neho nikto „neodpáre“. Otázke moderátora Babiš dobre rozumel a my rozumieme jeho odpovedi. To však nebolo zďaleka to jediné, čím pobúril.
Ak si opakovane pozriete tú debatu na ČT, pochopíte, čo je základný rys Babišovho myslenia a konania. Neprestajne klamať („já chci mír a ne válku jako generál“), osočovať a urážať. Dúfa, že v divákovi neobdarenom racionálnym úsudkom ostane po tejto kanonáde aspoň jedna stopa, jeden fragment vety, jedna jediná emócia hnevu, s ktorou súznie. Jedno aká a ktorá, akákoľvek.
Babiš nevedie debatu, on opantáva mysle tých, čo ho sledujú. Či už sú fascinovaní jeho bezočivosťou, alebo, tí menej kriticky uvažujúci, obdivujú jeho „guráž hovoriť pravdu“. Treba mu uznať, že dosiahol jednu dôležitú vec: všetci o ňom hovoria. A ľuďom, ako je on, je srdečne jedno, v akom zmysle, či ich poburuje alebo fascinuje. Hovoria o ňom, to je hlavné.
V tejto situácii dôverujem občanom Českej republiky, že čosi také odporné, ako je Andrej Babiš, neopantá mysle väčšiny z nich. Obávať sa, že teraz cez víkend v druhom kole vyhrá, je prejav hlbokej nedôvery voči Čechom.
Ak by generál s masarykovským dôstojným „lookom“zachoval naďalej pokoj a rozvahu, malo by to stačiť na jeho spoľahlivé víťazstvo. Babiša porazí Babiš.