Na záchranu Rázsoch zostali len týždne
Lívia Vašáková o meškaní projektov, na ktoré Slovensko dostáva peniaze od EÚ
Minulý týždeň vláda schválila krízové opatrenia pre ministerstvo zdravotníctva. Krízové opatrenia navrhla Národná implementačná a koordinačná autorita na úrade vlády (NIKA), ktorú vedie Lívia Vašáková.
Keby ste dnes mali povedať, koľko nemocníc v nejakej forme postaví Slovensko z plánu obnovy do júna 2025, koľko ich bude?
Cez priame určenie máme dve nemocnice – Martin a bratislavské Rázsochy. Máme aj výzvu vypísanú na rekonštrukcie, ale môžu tam byť aj projekty na budovanie nových objektov. Takže by to mohlo byť štyri až päť.
V júni ste pre Postoj hovorili o predpoklade, že sa postavia tri nemocnice. Takže ste teraz optimistickejšia?
Z výzvy na rekonštrukcie môže dôjsť aj k výstavbe, preto mierne navyšujem počet. Vaša otázka bola „v nejakej forme“, teda nemusia byť dokončené.
Podľa stavu, ktorý ste videli, budú Rázsochy v júni 2025 odovzdané v hrubej stavbe?
Je to najnáročnejší projekt plánu obnovy. Na Slovensku sa nič podobné 30 rokov nestavalo. Aj pri mimoriadne efektívnom a dobre riadenom manažmente by boli určité problémy. A rozhodne to nie je prípad Rázsoch, že by tam všetko fungovalo bezchybne. Práve na to sme upozornili cez investičný semafor, ktorý sme zverejnili minulý týždeň, a cez krízové opatrenia, ktoré sme dali na vládu.
Vidíme veci spôsobujúce, že projekt nejde v časovom harmonograme, ktorý zabezpečí, aby sme sa dopracovali k hrubej stavbe do ukončenia plánu obnovy. Stále si myslíme, že situácia je riešiteľná, ale musí dôjsť k výraznému zlepšeniu nastavenia manažérskych procesov. Hovoríte o termíne polovica roka 2025, no v rámci aktualizácie plánu obnovy sa snažíme nemocnice posunúť na koniec obdobia, na druhý štvrťrok 2026.
V krízových opatreniach o príprave Rázsoch píšete veľmi kriticky. Čo sa tam deje?
To, čo sa v tomto prípade skôr nedeje, nie je nevyhnutne spôsobené tým, že niekto projekt Rázsoch brzdí. Ale často kroky nejdú v takom slede, aby zabezpečili úspešnú realizáciu. Vidíme personálnu poddimenzovanosť. Keď sa pozriete na projekty Michalovce či Bory, mali väčšie tímy, a pritom stavali menšie nemocnice. Ďalším nedostatkom je, že nemáme jasný harmonogram, ktorý by bol zosúladený s dodávateľom projektu.
V materiáli, ktorý schválila vláda, píšete: „Problémom je aj poddimenzovanie, keď najdôležitejšie procesy zastrešuje jedna osoba.“Ide o Janu Kiškovú?
Áno.
Prečo to stojí na jednom človeku?
To zaujíma aj nás, a preto sme zaviedli krízové opatrenia. Tieto otázky kladieme aj v rámci zvýšeného dohľadu, ktorý sme zaviedli od jari 2022. Pýtame sa na to permanentne – prečo nie je dobudovaný tím. Je to jedna z našich požiadaviek, ktorú aplikujeme na všetky rezorty pri takýchto veľkých projektoch.
Prečo nevedia prijať ľudí?
V rámci zvýšeného dohľadu sme sa zamerali na to, aby sme spustili čo najväčší počet výziev v rezorte. Dohľad sa netýka len tohto jedného projektu, ale celého riadenia plánu obnovy na ministerstve zdravotníctva. Zvýšený dohľad mal aj svoje efekty. Podarilo sa nám v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva spustiť 15 výziev v rôznych oblastiach. Minimálne táto fáza, aby sa peniaze dostali do ekonomiky, sa nám podarila. Pri projekte Rázsochy tieto otázky kladieme od leta, odkedy sa určilo, že projekt sa bude realizovať z plánu obnovy. Odpovede sú relatívne vágne.
V materiáli tiež píšete: „Národná implementačná a koordinačná autorita na úrade vlády (NIKA) identifikovala osoby, ktoré nie sú uvedené v štruktúre projektového tímu nemocnice Rázsochy a napriek tomu sa priamo podieľajú na riadení jednotlivých členov projektového tímu, ako aj dodávateľov. Nie je jasná kompetencia a zodpovednosť týchto osôb, teda dôvod a opodstatnenosť aktívnej účasti v projektovom tíme.“Kto sú tí ľudia?
Ide o ľudí, ktorí nie sú v priamej hierarchickej štruktúre riadenia projektu. Nemajú formálnu zodpovednosť, no napriek tomu do procesu vstupujú.
Ide o šéfku končiacej Zdravotníckej implementačnej agentúry (ZIA) Petru Svobodovú či bývalého šéfa služobného úradu ministerstva Petra Ferjančíka?
Ku konkrétnym menám sa nebudem vyjadrovať.
V materiáli píšete, že do projektového tímu treba prijať osem až desať ľudí. Čo by mali robiť?
Zabezpečovali by základný projektový manažment. Mal by tam byť právnik, finančný manažér, ktorý by mal na starosti celkové financovanie projektu, profesie, ktoré by riešili medicínske plánovanie alebo stavebnú stránku.
Dnes nevieme povedať, čo by Rázsochy z medicínskeho pohľadu mali mať?
Medicínske plánovanie prebieha, je tam aj jedna zodpovedná osoba za ministerstvo zdravotníctva. Tá však nie je pevnou súčasťou tímu Rázsoch.
Dokedy to musí ministerstvo vyriešiť?
Kľúčové obdobie je najbližších pár týždňov, možno mesiac. Ak sa nespravia niektoré kroky, celý projekt sa nestihne uskutočniť.
Takže do konca februára?
Koniec februára až začiatok marca vnímame ako termín, dokedy by malo byť jasné, či sa stihnú prípravné fázy, aby sme projekt mohli zrealizovať.
Do akej miery do toho vstupuje, že ľudia na tomto projekte nechcú pracovať, a do akej to, že by aj chceli, ale na ministerstve im nedajú príležitosť?
Ťažko sa nám to hodnotí, nie sme v náborových procesoch, nevstupujeme do riadenia ľudských zdrojov v rezorte zdravotníctva. Vidíme z nášho pohľadu relatívne veľkú nečinnosť, ale nevieme ísť viac do detailov.
Bolo teda možné vytvoriť tím, ktorý by Rázsochy stihol pripraviť?
Myslím si, že áno.
Problém je teda nečinnosť ministerstva?
Na strane rezortu vidíme nečinnosť v niektorých oblastiach a toto je jedna z nich.
Povedal vám minister, prečo prípravy meškajú? Verí vôbec, že Rázsochy budú?
Minister verejne uisťuje, že projekt ide. O tom nás uisťuje aj pri bilaterálnych rozhovoroch.
Je to teda viac o jeho presvedčení ako o tom, že by reálne napredovali?
Tak.
Ako veľmi sú ohrozené peniaze, ktoré majú ísť z plánu obnovy na Rázsochy? Ide o 281 miliónov eur.
V prvom štvrťroku 2024 musí byť vybraný zhotoviteľ hrubej stavby. Ak by sme tento míľnik nesplnili, mali by sme vysoké finančné postihy. Máme tam aj cieľ, ktorý sa snažíme posunúť na záver celého obdobia plánu obnovy, teda na druhý štvrťrok 2026. Vtedy už majú byť dodané stavebné práce, aby bola ukončená hrubá stavba. Tam nás to finančne bude bolieť menej ako míľnik 2024.
Ak nedodržíme míľnik, o koľko by sme mohli prísť?
Tento míľnik je zatiaľ zaradený do šiestej žiadosti o platbu, ktorá je na 793 miliónov eur.
A keď ho nesplníme, celá táto platba je ohrozená?
Áno. Je tu aj riziko, či si môžeme bez splnenia tohto míľnika podať žiadosť o platbu. A ak to nebude v dostatočnej kvalite, môže dôjsť ku kráteniu financií.
Ak by sme míľnik splnili pri cieli – teda hrubej stavbe, o koľko peňazí by sme mohli prísť, keby nebola hotová? Bude sa to týkať len platby za Rázsochy, či to môže ovplyvniť aj iné projekty?
Verím, že do toho obdobia sa aj na strane Európskej komisie vyjasní mechanizmus, ako by sa dali žiadať neúplné platby. V súčasnosti to nastavené nie je. Nebude to prípad len Slovenska, ale aj iných členských krajín, ktoré budú mať projekty, ktoré do konca obdobia plánu obnovy nebudú stíhať.
Hrozí zdravotníctvu, že príde o peniaze, ktoré by sa presunuli na iný rezort?
Doteraz sme vždy hovorili o pomernom krátení na rezort. Ale nemusí to tak byť a nastavenie kľúča je na našej strane – jedným z kritérií môže byť aj pripravenosť investícií.
Z európskeho plánu obnovy sa stavia aj Univerzitná nemocnica v Martine, tá zatiaľ ide podľa harmonogramu. V čom je rozdiel, že v Martine to ide a na Rázsochách nie?
Martin má silný projektový tím pod vedením Martiny Antošovej. Pracuje tam teraz 15 až 20 ľudí. Vidíme obrovský rozdiel medzi personálnym obsadením tímu v prípade Martina a Rázsoch. Tím začal pracovať už predtým, ako bol priamo určený na projekt z plánu obnovy. Je to v oveľa inej fáze ako Rázsochy.
Martin sa stihne?
Martin sa podľa toho, čo máme v pláne obnovy, musí dostať do stavu dokončenej nemocnice, kým Rázsochy majú byť hrubá stavba. Veríme, že Martin sa stíha, a neevidujeme také riziko, ktoré by nám už teraz indikovalo, že sa to nedá stihnúť.
Nedajú sa skúsenosti z Martina využiť pri Rázsochách? Máme tu dve štátne nemocnice, jedna napreduje lepšie ako druhá, nevedia spolupracovať? Podobne postupovala Penta pri stavbe nemocníc, keď si na menšej nemocnici v Michalovciach nastavila procesy, ktoré potom na Boroch využila.
Určite sa to dá, toto nám signalizujú aj z ministerstva zdravotníctva, že by chceli takýto transfer. Napríklad sofistikovaná pozícia fasádnika, ktorého majú v tíme Martin a chceli by ho využiť aj pri Rázsochách. Takýchto prípadov môže byť viac.
Nie ste sklamaná, že minister Vladimír Lengvarský nemá s nemocnicami lepšie výsledky?
Keby som nebola sklamaná, nedávame krízové opatrenia na vládu.
Do akej miery je to manažérske zlyhanie ministra zdravotníctva?
Plán obnovy bol v oblasti zdravotníctva nastavený mimoriadne ambiciózne. Už len školstvo má v pláne obnovy podobne ambicióznu časť. Obe ministerstvá majú nadproporčnú záťaž v porovnaní s inými. Nielenže tam majú veľké investície, ale aj veľkú časť, ktorá sa týka legislatívy, teda reforiem. Zdravotníctvo si splnilo úlohu pri optimalizácii siete nemocníc – čo je ťažká reforma a darí sa ju napĺňať. Pri investíciách, naopak, vidíme, že neboli docenené všetky možné komplikácie.
Je zrejmé, že pri takýchto veľkých projektoch to nemôže stáť len na ministrovi. Ale aj tak, ak by bolo lepšie vedenie ministerstva, dalo by sa to stihnúť podľa plánu? Teda by tam nemuseli byť krízové opatrenia?
Vstupujeme do toho v krízovej fáze. Robili sme, čo sa dalo v rámci zvýšeného dohľadu. Veci, ktoré sme dali do krízových opatrení, už boli ministerstvu komunikované pri iných príležitostiach. Máme s nimi nastavený systém bilaterálnych stretnutí – fyzicky, telefonáty či video konferencie dvakrát do týždňa. Tlak na nápravu vecí, ktoré nefungujú, je z našej strany značný. Napriek tomu situácia eskalovala tak, že sme museli pristúpiť k ďalšiemu možnému opatreniu, ktoré nám zákon povoľuje. A to sú krízové opatrenia.
Zvýšený dohľad máte aj nad projektmi v školstve a spravodlivosti. Krízové opatrenia ste tam nezaviedli. Situácia tam je o toľko lepšia, že ich nepotrebujú?
Ministerstvo spravodlivosti je z pohľadu ambicióznosti plánu obnovy váhovo nižšia kategória. Zvýšený dohľad tam bol aj pri prechode z ministerky na ministra. Procesy sme tam nastavili relatívne efektívne. Teraz išli vyzvania na súdne budovy, na projektovú prípravu. Pracuje sa na ďalších krokoch, aby sme vedeli spustiť investície do súdnych budov. Rezort školstva je podobná váhová kategória ako zdravotníctvo. Evidujeme zdržanie pri školských zákonoch, ktoré potrebujeme na tretiu žiadosť o platbu. Sme v pravidelnom kontakte s ministrom, vidíme silnú vôľu toto zdržanie dobehnúť.
Zdravotníctvo ešte nedokončilo všetky legislatívne zmeny. Mešká aj pri reforme záchraniek. Do akej miery vstupuje pád vlády a to, že budú predčasné voľby, do prijímania reforiem a zákonov, ktoré požaduje plán obnovy?
Nie je problém zaradiť legislatívne opatrenia na vládu, kde sa schvália. Proces v parlamente môže byť v súčasnej politickej situácii komplikovaný. Verím, že partneri, ktorí sa podpísali pod plán obnovy, teda strany pôvodnej koalície, si uvedomia svoju zodpovednosť. Je to náš právny záväzok voči Európskej komisii. Ak ho nesplníme, nebudú na Slovensko prúdiť peniaze.
Zaoberajú sa v Bruseli tým, že môže prísť k oneskoreniu vinou politickej situácie?
Podobná situácia je aj v iných krajinách. Plán obnovy bol od začiatku koncipovaný na viac ako jedno volebné obdobie. S takouto situáciou špeciálne nepočíta, ale jasne hovorí, že to je právny záväzok krajiny a nie konkrétnej vlády. V tomto roku plánujeme aktualizáciu plánu obnovy. Sú na to tri dôvody. Prvý je, že sa nám znížila finančná alokácia. Nie je to vinou Slovenska, je to na základe konečného výpočtu, kde sa zohľadnili reálne čísla HDP za roky 2020 a 2021. Ďalší dôvod sú zvýšené stavebné náklady a inflácia. V pláne obnovy máme stavby za 2,7 miliardy. Ak by sme pri nich nekorigovali náklady na meter štvorcový, lôžka či vytvorené miesto v škôlke, štátny rozpočet by musel doplácať okolo 1,5 miliardy eur. S Európskou komisiou máme tieto veci vyrokované. Navýšia sa tak jednotkové investičné benchmarky (porovnávanie – pozn. red.). Spravíme teda menej, ale môžeme si to dovoliť a nebude sa to musieť doplácať zo štátneho rozpočtu.
Tretí dôvod?
Máme možnosť doplniť novú kapitolu RepowerEU pre vojnu na Ukrajine. V tomto máme prostriedky len v oblasti zelenej ekonomiky špecificky zamerané na odstrihnutie sa od ruských fosílnych palív.
V aktualizácii budete žiadať aj o predĺženie lehôt na dokončenie projektov?
Áno.
Je zdravotníctvo najviac rizikové z pohľadu politických zmien?
Riziko z pohľadu politickej situácie je, že nám zostali niektoré kľúčové reformy, ktoré nie sú schválené. Nejde len o zdravotníctvo, ale aj rezorty školstva a práce. Je riziko, že nebude vôľa robiť reformné kroky, ktoré vychádzajú z nastavenia pôvodnej vládnej koalície. Aj pri veľkých investičných projektoch môže byť problém s kontinuitou. Pri bežných investíciách, ako je napríklad schéma „obnov svoj dom“, to nepredpokladáme. Sú nastavené procesy, ak by sa niečo menilo, budú to parametre, kto sú oprávnení žiadatelia, ale neohrozí to projekt ako taký. Naopak, pri veľkých investičných projektoch je riziko väčšie.
Zdravotníctvo musí ešte dokončiť reformu záchrannej služby. Ak by k schváleniu nedošlo, je ohrozených 924 miliónov eur. Ak zákon nebude prijatý, Slovensko nemôže žiadať o túto platbu? Tá sa pritom netýka len zdravotníctva, ale aj projektov v iných oblastiach.
Tak je to v súčasnosti nastavené – ak sa nesplní ktorýkoľvek z míľnikov v danej žiadosti o platbu, nemôžeme ju podať.
Zákon o optimalizácii siete nemocníc je zložitejší ako optimalizácia záchrannej služby. Prečo to nie je hotové?
Momentálne na ministerstve zdravotníctva prebieha proces úpravy všetkých podstatných legislatívnych materiálov do podoby, aby sa splnili míľniky plánu obnovy a aby zmeny priniesli pozitívny efekt najmä pre pacienta, ale aj pre záchranárov. Na reformu nadväzuje investícia výstavby či obnovy minimálne 55 sídiel staníc záchrannej zdravotnej služby, ktoré budú súčasťou optimalizovanej siete definovanej reformou. Potrebné legislatívne úpravy v rámci reformy musia byť schválené do konca marca 2023.
Výsledkom bude aj to, že bude menej bodov záchrannej služby?
Momentálne reforma so zánikom bodov nepočíta. Cieľom je skôr ich presun tak, aby sa mohla zvýšiť dostupnosť záchrannej služby do 15 minút pre 90 percent obyvateľstva krajiny.
Táto reforma nie je taká politicky citlivá, ako boli nemocnice. Dalo sa to stihnúť?
Politická citlivosť je tu oveľa nižšia. Zákon mohol byť vo väčšej fáze pripravenosti.
Povedali ste, že plán v zdravotníctve bol ambiciózny. Nebol ambiciózny až tak veľmi, že sa nedá stihnúť?
Plán obnovy v zdravotníctve bol mimoriadne ambiciózny, od začiatku ho so školstvom považujem za najambicióznejšie časti. Pri písaní plánu obnovy som však tieto dve časti negestorovala. Ale áno, zisťujeme, že niektoré veci sú napísané tak ambiciózne, že v súčasnom stave pripravenosti ich nie je možné plne realizovať.