Budaj predstavil klimatický zákon
Ak by šlo všetko ideálne, v priebehu tridsiatich rokov by malo Slovensko generovať len toľko emisií skleníkových plynov, koľko ich zachytí slovenská príroda
Odchádzajúci minister životného prostredia Ján Budaj (nominant OĽaNO) pripravil jeden z najreformnejších zákonov kabinetu Eduarda Hegera. Nový zákon o zmene klímy počíta napríklad s tým, že ak štát nebude plniť ciele v znižovaní emisií skleníkových plynov, občania naň budú môcť podať klimatickú žalobu.
V Holandsku už environmentálne skupiny s takouto žalobou uspeli. „Krajina urýchlila koniec ťažby fosílnych palív,“vysvetľuje koordinátor pre energetickú transformáciu z organizácie Priatelia Zeme-CEPA Juraj Melichár. „Žaloba k tomu výrazne pomohla.“
Klimatický zákon počíta aj so zavedením cieľov v úsporách emisií pre jednotlivé sektory a zriadením vplyvnej Rady pre klimatickú zodpovednosť. Ján Budaj ju prirovnal k Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá sleduje plnenie rozpočtu a varuje, ak sa vláda správa márnivo.
Investície s hodnotou nad päť miliónov eur majú zase posudzovať analytici z Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) podobne, ako to dnes robia analytici Útvaru hodnoty za peniaze.
PREČO JE ZÁKON DÔLEŽITÝ
Zákon má Slovensko nasmerovať k rovnováhe medzi tým, koľko skleníkových plynov ako štát vyprodukujeme, a tým, koľko ich aj sami zachytíme. Tomuto stavu sa potom hovorí klimatická neutralita.
Na jej dosiahnutie sú potrebné obrovské investície. Pretože sa však efekt zvyšovania či znižovania emisií skleníkových plynov v atmosfére dostavuje s oneskorením niekoľkých rokov až desiatok rokov, väčšina politikov sa zdráha drahé opatrenia zavádzať. Neprejavujú sa totiž dosť rýchlo, aby sa nimi dalo pochváliť pred voľbami.
Klimatický zákon zavádza mechanizmy, ktoré majú vplyv volieb na rozhodovanie o budúcnosti planéty oslabiť. Hrozba žalôb zase zvyšuje nielen tlak občanov na úradníkov, ale nepriamo aj štátu voči súkromným firmám, ktoré sú v konečnom dôsledku zodpovedné za väčšinu skleníkových plynov. V budúcnosti to môže otvoriť cestu aj ku klimatickým žalobám, ktoré budú smerovať voči firmám.
KOĽKO EMISIÍ BY MALI UŠETRIŤ
Ak ministri a ministerskí úradníci neurobia dosť pre zníženie emisií v sektoroch, ktoré pod ne spadajú, budú im hroziť sankcie. Slovensko si totiž bude musieť za neplnenie cieľov na
kupovať emisné kvóty (nazývané aj „povolenky“). Náklady na ne by mali znášať práve problematické rezorty.
„Je to veľmi silný nástroj, uisťujem vás, že niektorým rezortom sa nepáči,“uviedol minister Ján Budaj. „Každé ministerstvo si rozmyslí, či naň dopadnú ťarchy, ktoré spôsobí svojou nečinnosťou.“
Celkový cieľ za celé Slovensko je znížiť emisie skleníkových plynov o 55 percent do roku 2030 v porovnaní s ich úrovňou v roku 1990.
V prípade sektorových cieľov sa ako základný – referenčný rok väčšinou používa rok 2005, pretože údaje z tohto obdobia sú dostatočne presné aj po sektoroch.
V jednom prípade – sektore budov, kde najviac emisií vzniká vykurovaním, sa základ vypočítava ako priemer rokov 2018 až 2020. Má to obmedziť vplyv výkyvov počasia.
Najväčší podiel na celkovom znížení emisií do roku 2030 majú mať priemyselné a energetické firmy, ktoré už dnes potrebujú mať na každú tonu vypustených skleníkových plynov nakúpené emisné kvóty. To ich núti investovať do zelenších technológií.
Slovenskému priemyslu sa však zároveň otvárajú dvere k doteraz najväčším zdrojom na dekarbonizáciu a zelenú transformáciu. Podľa ministra Budaja bude mať Slovensko v najbližších šiestich rokoch k dispozícii 3 miliardy eur na zelené projekty, časť z toho je určená aj na modernizáciu priemyslu.
Navyše sa očakáva, že niektoré priemyselné odvetvia budú zo zelenej transformácie aj profitovať. Napríklad investičné projekty do energetickej efektívnosti, dekarbonizácie a obnovy budov by mali zvýšiť produkciu železa a ocele o 16 percent do roku 2030, píše sa v analýze vplyvov k novému zákonu.
Naopak, útlm fosílnych palív zasiahne rafinérie, teda prakticky jedinú firmu – Slovnaft. Produkcia palív sa má znížiť o viac ako 7 percent.
Melichárovi z organizácie Priatelia Zeme-CEPA sa však nepozdáva cieľ v prípade sektora dopravy, kde sa neráta so znížením, ale s tým, že zvýšenie nepresiahne 29 percent. „Podobné je to v priemysle okrem toho, ktorý patrí do systému obchodovania s emisnými kvótami. Tam sa ráta s tým, že nepresiahne zvýšenie o 40 percent.“
Rezort životného prostredia bude mať právo ciele na základe skúseností s ich plnením upravovať (okrem cieľov pre priemysel, ktorý nakupuje kvóty, preň sa ciele stanovujú oddelene).
Je to takisto poistka pre prípad, že by vedci prišli s novými objavmi alebo sa spätne spresní nejaká referenčná hodnota.
INVESTÍCIE NAD PÄŤ MILIÓNOV EUR POSÚDI NOVÁ RADA
Sledovanie dosahovania klimatických cieľov bude mať na starosti nová Rada pre klimatickú zodpovednosť tvorená siedmimi členmi.
Po dvoch vyberie vláda a prezidentka a troch určí Národná rada v hlasovaní, v ktorom bude na zvolenie potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Funkčné obdobie bude sedemročné.
Rada má pre parlament každý rok vypracovať správu o plnení klimatických cieľov. Ku kľúčovým dokumentom – napríklad pri upravovaní cieľov znižovania emisií, bude potrebný jej záväzný súhlas.
Najsilnejším nástrojom v rukách rady môže byť vydávanie stanovísk k investíciám z verejných zdrojov nad päť miliónov eur. Ide o podobnú právomoc, akú má už dnes Útvar hodnoty za peniaze ministerstva financií. Ten sa vyjadruje k projektom s hodnotou už od milióna eur.
Analýzy pre Radu pre klimatickú zodpovednosť by mali pripravovať analytici inštitútu IEP na rezorte životného prostredia.
Zaujímavý prostriedok na vymáhanie sľubov politikov majú podľa Budajovho návrhu dostať do rúk občania. Verejné inštitúcie by mohli zažalovať, ak ich kroky nepostačujú na splnenie klimatických cieľov.
V sporoch má mať opäť významné postavenie Rada pre klimatickú zodpovednosť, ktorá k nim pripraví stanoviská.
V prípade, že prejde načas pripomienkovým konaním aj parlamentom, mohol by klimatický zákon platiť už v septembri tohto roka.
Predvolebná kampaň však môže ešte klimatickou reformou poriadne otriasť, prípadne ju oddialiť. Záležalo by potom na novom ministrovi životného prostredia, či bude ochotný ju dotiahnuť do konca a v akej podobe. Vynára sa preto otázka, či by nebolo pre klímu lepšie, keby sa diskusia o nej začala až po voľbách.
Na druhej strane je argument, že klimatická kríza postupuje nečakane rýchlo a na zloženie novej vlády nepočká. Ide navyše o zákon, ktorý ministerstvo pripravovalo niekoľko rokov a Slovensko ním plní vlastný sľub, ktorý dalo v Bruseli.
BEZ ZÁZRAČNÉHO VYNÁLEZU TO NEPÔJDE
Slovensko patrí k štátom Európskej únie, ktoré po roku 1990 najvýraznejšie znížili emisie skleníkových plynov. Vďačíme za to však najmä krachu ťažkého priemyslu.
V posledných rokoch zase ťahali znižovanie emisií najmä zmeny v energetike, modernizácia spoločnosti Slovnaft, menej náročné investície v priemysle a od budúceho roku to bude aj koniec spaľovania uhlia v elektrárňach. Tým sa však jednoduché recepty vyčerpajú.
Šanca, že ministerstvá či priemysel budú samy od seba zavádzať drahé a zložité opatrenia, je mizivá. Ukazujú to aj najnovšie dáta o slovenských emisiách za rok 2021. Hoci stále zúrila pandémia covidu, narástli aj v porovnaní s predpandemickým rokom 2019.
Aj keď sa prijmú ciele, aké navrhuje ministerstvo životného prostredia v klimatickom zákone, v roku 2050 bude Slovensko stále produkovať viac emisií, než dokáže zachytiť príroda. Platí to aj v prípade, keby sa zaviedli extra opatrenia na zvýšenie prírodných záchytov. Očakávaný deficit je 23 miliónov ton, ukazujú dáta Odboru emisií a biopalív Slovenského hydrometeorologického ústavu (v marci sa majú prognózy spresňovať, no deficit ostane).
Podobne ako iné členské štáty sa aj my spoliehame na to, že v priebehu tridsiatich rokov sa podarí zdokonaliť zariadenia na zachytávanie uhlíka, pomocou ktorých sa budú dať zvyšné skleníkové plyny „odsať“z atmosféry.
Zatiaľ sa ich nedarí nasadiť vo veľkom, sú nespoľahlivé, drahé a potrebujú veľa energie.
Každé ministerstvo si rozmyslí, či naň dopadnú ťarchy, ktoré spôsobí svojou nečinnosťou. Ján Budaj
minister životného prostredia