Ficove konšpirácie neriešim
Moja vízia je taká, že Eset nikomu nepredáme, vraví generálny riaditeľ firmy Richard Marko
Vojna na Ukrajine vyvolala na celom svete väčší záujem o bezpečnosť, čo pomohlo spoločnosti Eset, ktorá patrí v oblasti kyberbezpečnosti k svetovým lídrom, hovorí generálny riaditeľ firmy Richard Marko.
Esetu koronakríza neublížila, v roku 2021 dosiahol rekordné tržby nad 560 miliónov. Vďaka čomu sa vám takto darilo? Firmy a ľudia v čase karantén viac využívali online priestor, preto bol väčší záujem o antivírusové systémy?
Áno, ale vplyvy koronakrízy neboli iba pozitívne. Mnohým našim odberateľom z radov firiem sa aj nedarilo. Ale realitou bolo, že ľudia pracovali viac z domácností, a tak si kupovali aj viac počítačov a ochranných programov. Toto nám pomohlo, ale na druhej strane mnoho firiem nefungovalo. My sme sa ocitli niekde uprostred dosahov koronakrízy. Aj my sme cítili počas nej veľa neistoty, ale napokon sme dosiahli také výsledky, ktoré boli relatívne dobré a aké sme aj plánovali.
Robili ste nejaké mimoriadne opatrenia, keďže rok 2021 ste mali rekordný?
Opatrenia na zdokonalenie našej ekonomiky robíme neustále a aj vďaka tomu nepretržite zlepšujeme naše výsledky už 27 rokov. Z hľadiska predajov je pre nás každý rok rekordný. Z tohto pohľadu nebol žiadnou výnimkou či prekvapením ani rok 2021. Ale je pravda, že tak ako je kyberbezpečnosť vo všeobecnosti dobrý biznis, ktorý rastie, tak čoraz viac láka aj nových hráčov, a preto v ňom panuje silná konkurencia. My sme nútení neustále tvrdo pracovať, aby sme sa aj naďalej udržali na špičke.
Aký výsledok očakávate za rok 2022? Prejaví sa to, že v čase drahých energií a vysokej inflácie firmy aj ľudia šetria, kde sa len dá?
Najviac nás zasiahla v minulom roku vojna na Ukrajine. V jej dôsledku sme viaceré trhy stratili, no na druhej strane vojna vyvolala aj väčší záujem o bezpečnosť. Nielen o fyzickú, ale aj o kybernetickú bezpečnosť. V konečnom dôsledku, keď sme si pozerali koncoročné čísla, musel som sa pousmiať, lebo s najväčšou pravdepodobnosťou bude náš výsledok opäť takmer identický, aký sme plánovali ešte pred vojnou. Pozitívne vplyvy v podobe mentálnej mobilizácie celej Európy voči novým nebezpečenstvám nám pomohli. Firmy aj štátne inštitúcie investovali do kyberbezpečnosti viac. Na trhoch priamo zasiahnutých vojnou sme však značne utrpeli.
Z vlastného rozhodnutia ste odišli z ruského trhu. Zaznamenali ste vlani väčšie prepady aj na iných trhoch v dôsledku vojny?
Tak ako z Ruska sme odišli aj z Bieloruska. A na ukrajinskom trhu sme takisto veľa stratili. Pred inváziou sme boli na Ukrajine číslom jeden. Priamo sme videli na našich tamojších zákazníkoch, čo s krajinou robí vojna. Zbadali sme to rýchlo podľa pripájania počítačov na aktualizácie. Spočiatku ukrajinský trh klesal aj o 50 percent, postupne sa to regenerovalo. Z našich ukrajinských obratov sme stratili vlani asi tretinu.
Predsa len budete mať aj za rok 2022 ďalšie nové rekordné výsledky?
Áno. I keď presné čísla ešte nemáme. My sa však na naše čísla vždy musíme pozerať aj z hľadiska vplyvu výmenných kurzov, lebo obchodujeme po celom svete. Vlani boli pohyby kurzov extrémne. Ak eliminujem v našich výsledkoch vplyv kurzových pohybov, tak sme vlani rástli o 11 percent. Účtujeme v eurách, a pretože sa euro vlani oslabovalo, naše finálne výsledky to zvýšilo výraznejšie. V absolútnych číslach sme vlani narástli až o 14 percent.
Aký bude váš minuloročný účtovný zisk, keď predvlani bol 85 miliónov eur?
Predpokladám, že bude vyšší, ale spresniť to v tejto chvíli neviem, lebo vlani sme začali účtovať podľa IFRS a uzavretie čísel trvá dlhšie.
Aktuálne sú firmy vinou inflácie aj pod tlakom, aby zvyšovali mzdy. Ako ste ich upravovali vlani?
Inflácia a platy spolu súvisia, no nie sú totožné. Počas nedostatku pracovných síl môžu platy stúpať, aj keď je inflácia minimálna, a môže to byť aj naopak. Teraz je inflácia veľkou témou. Podstatné je, že uprostred týchto náročných čias sa európske firmy stále správajú inak než americké. Firmy z Ameriky pri výkyvoch rýchlo ľudí prepúšťajú, a keď sa trh zasa zlepší, naberajú ich späť. Európske podniky investujú do udržania zamestnancov aj v ťažkých časoch viac. Hovoria si „skúsime to nejako vydržať“. No americký pohľad na vec práve teraz pred nás stavia novú veľkú výzvu. Americké firmy ľudí začali opätovne naberať, pričom lákajú talenty z celého sveta. Aj Slovensko je miestom, kde teraz veľké medzinárodné firmy hľadajú šikovných ľudí. Práve my takých ľudí v Esete máme, a preto sme pri platoch museli brať do úvahy aj túto skutočnosť. Rozumeli sme, že mzdy rastú a my nesmieme zostať mimo. V priebehu júna i júla sme robili mimoriadne zvyšovanie platov našich ľudí nielen na Slovensku, ale aj v našich zahraničných pobočkách.
V priemere ste išli celkovo o koľko vyššie s platmi?
V marci sme robili bežné navyšovanie platov, takže to išlo vo viacerých vlnách. No celkovo sme so zvyšovaním platov išli v priemere nad úroveň inflácie.
Je pre vás teraz získavanie nových talentov vážnou výzvou alebo úspešné firmy z technologického sektora, akou ste aj vy, s tým vážnejší problém nemajú?
Na Slovensku máme silné meno. Mnohí ľudia, ktorí sem prídu, nám tvrdia, že práca u nás bola ich snom. Vieme ponúknuť zaujímavú prácu. No Slovensko je zároveň malá krajina a množstvo talentov je tu obmedzené. Slovensko nevie plne pokryť naše potreby. Ľudí si pritom radšej vychovávame sami. Máme takú skúsenosť, že záujem a potenciál sú dôležitejšie než skúsenosť. Dobrí skúsení ľudia sa však zapracujú rýchlejšie, a tak v tom hľadáme kompromis. Výhodou pre nás je, že máme na svete viac ako 20 pobočiek a vyše 10 vývojových centier, čiže naše možnosti na oslovovanie talentov sú naozaj široké. Vlani sme prijali viac ako 200 nových ľudí.
Zakladateľ a spolumajiteľ Esetu Miroslav Trnka pre Index uviedol, že za najväčšiu hrozbu pre firmu považuje to, ak o nej niektorí politici vrátane expremiéra Roberta Fica či poslanca Smeru Ľuboša Blahu rozprávajú, že sa mieša do politiky či že má napojenie na tajné služby. Trnka uviedol, že ak majú takéto nepravdivé útoky politikov pokračovať, Eset sa presunie niekam, kde sa takéto veci nedejú. Je hrozba odchodu firmy zo Slovenska reálna? A ako vášmu biznisu ublížili takéto útoky politikov?
Neodchádzame a ani to nemáme v pláne. Ale tieto útoky nás netešia. A pozrieť sa na to môžeme aj tak, že Slovensko je trh, ktorý máme radi, sme tu 30 rokov a sme tu úspešní. No tento trh pre nás tvorí niečo medzi dvoma až troma percentami našich tržieb, takže nie sme od neho závislí. Každý vo firme tie útoky prežíva inak. Ja osobne im veľkú pozornosť
Na Slovensku máme silné meno. Mnohí ľudia, ktorí sem prídu, nám tvrdia, že práca u nás bola ich snom. Vieme ponúknuť zaujímavú prácu. No Slovensko je zároveň malá krajina a množstvo talentov je tu obmedzené. Slovensko nevie plne pokryť naše potreby. Ľudí si pritom radšej vychovávame sami. Máme takú skúsenosť, že záujem a potenciál sú dôležitejšie než skúsenosť.
nevenujem. Myslím si, že to treba odsúdiť, a je nebezpečné, keď sa tu šíria rôzne nezmysly, konšpirácie a klamstvá. Ja však útokmi nežijem. Žijem tým, aby bola naša firma celosvetovo úspešná. Toto sú nepríjemné, no iba lokálne veci. Eset tu bude a bude aj stále úspešný ešte v čase, keď politici ako Robert Fico a Ľuboš Blaha budú už dávno zabudnutí.
Útoky kontroverzných politikov voči Esetu iste súvisia s tým, že Trnka založil aktívnu protikorupčnú Nadáciu Zastavme korupciu. A všetci šiesti vlastníci Esetu svojím kapitálom pomohli aj k založeniu Denníka N, ktorý odhaľuje prešľapy politikov. Odrádzajú tieto útoky politikov spolumajiteľov Esetu od toho, aby uvažovali o ďalších podobných celospoločenských aktivitách?
Mňa nie. Už len preto, lebo je to cieľ týchto útokov. Ľudia, ktorí sa snažia niečo zlepšiť, sa nemôžu nechať znechutiť. Ale zároveň musím povedať, že keďže som stále výkonným generálnym riaditeľom Esetu, nemám veľa času venovať sa aj niečomu inému. Naplno sa venujem Esetu. Bez ohľadu na útoky politikov to rovnako vnímam tak, že vzhľadom na túto svoju pozíciu musím byť zdržanlivejší. Pred tým, ako niekoho podporím, veľmi to zvažujem. Veľmi dbám na to, aby som nepodporil nič kontroverzné. Musí to byť naozaj dobrá vec.
Na druhej strane ďalší zo spolumajiteľov Esetu Rudolf Hrubý nie úplne transparentne financoval primátorskú volebnú kampaň Rudolfa Kusého, ktorý bol neskôr obvinený z brania úplatkov. A zvláštne bolo aj Hrubého vyjadrenie, že verejnosť sa nemá starať do toho, ak vedenie slovenského hokeja, ktorého je členom, dovolí hráčom ruských klubov reprezentovať Slovensko. Neubližujú biznisu Esetu aj takéto aktivity Hrubého?
Poznám Ruda Hrubého skoro 30 rokov a poznám ho ako čestného človeka. Za tých 30 rokov bolo aj veľa situácií, na ktoré mal iný názor ako ja. To je normálne. Určite treba odlišovať, čo robí firma a čo jej jednotliví spolumajitelia, ako aj to, čo sú ich súkromné aktivity mimo Esetu. Medzi nami panuje rešpekt. Ja mám na starosti túto firmu a robím v nej také rozhodnutia, aby boli v súlade s našimi princípmi a hodnotami. Presne na toto mám aj podporu správnej rady Esetu.
Preberali ste v šestici spolumajiteľov s Hrubým tieto kontroverzné veci? Hovorili ste mu, že tieto aktivity nie sú ideálne?
Niekedy sa o tom rozprávame. Napríklad, keď je niečo z toho v médiách a prídu k tomu otázky aj na Eset. Ja v tej chvíli dotknutému spolumajiteľovi zvyknem zavolať a pýtam sa ho, ako on vidí tú situáciu. Mne Rudo k týmto záležitostiam povedal presne to, čo vravel médiám, a ja nemám dôvod mu neveriť. Keď on niečo nejako cíti, beriem to ako jeho názor.
Koľko vás stál odchod z ruského a bieloruského trhu?
Ročne sme tam dosahovali tržby 15 až 20 miliónov eur. Vyše tri percentá našich tržieb. Ale vykompenzovali sme to na iných trhoch. Keby ste sa ma na Rusko pýtali pred desiatimi rokmi, bola by to pre nás väčšia rana. Rusko pre nás bolo vtedy celosvetovo trhom číslo tri, no odvtedy sa veľa vecí zmenilo. Pre firmu nie je dobré, ak je veľmi závislá od nejakého trhu. Ja som dlhodobo vnímal, že byť závislý od ruského trhu je pre nás riziko. O to intenzívnejšie sme pracovali na iných trhoch.
Ak by sa Rusko z Ukrajiny stiahlo a prestalo by so svojou výbojnou politikou, vrátite sa na jeho trh?
Je iba pár krajín, kde nepredávame naše produkty. Nie sme v Severnej Kórei, Sýrii, možno Sudáne a pár iných krajinách. Ak to bude v Rusku aspoň trochu normálne a pre nás morálne akceptovateľné, tak sa tam budeme chcieť vrátiť. Na pôvodné pozície sa tam však nevrátime. Medzitým už bude všetko inak a budeme to musieť budovať takmer od nuly.
Eset Ukrajine pomáha čeliť aj voči ruským bezpečnostným hrozbám. Ako presne a v čom pomáhate Ukrajine?
Na Ukrajine sme už dlho jednotkou a vojna sa tam nezačala vlani vo februári. Začala sa už v roku 2014. Už odvtedy sa tam z hľadiska kyberbezpečnosti diali jedny z najväčších útokov na svete. Útoky na kritickú infraštruktúru sa tam diali neustále a boli aj veľmi sofistikované. Keďže my sme tam boli a sledovali sme to priebežne, mali sme prehľad, ktoré skupiny a ako útočia. Videli sme prepojenia medzi jednotlivými vlnami útokov. Jeden typ malvéru slúžil na spustenie ďalšej vlny iným malvérom. Ešte pred nasadením zbraní sme videli aj skoršiu masívnu kampaň kyberútokov. Na Ukrajine máme aj veľmi dobré kontakty na ukrajinský CERT (štátne centrum pre kybernetickú bezpečnosť, pozn. red.). Pomáhame im s reakciou na rôzne typy útokov. Teraz však pomáhame aj firmám a domácnostiam.
Ako konkrétne?
Automaticky sme im predlžovali licencie. Dávali sme im aj bezplatný upgrade na najnovšie a najvyššie verzie, aby mali lepšiu ochranu. Radi sme pomohli aj s humanitárnou pomocou. Pomáhali sme aj nášmu ukrajinskému distribútorovi, ktorý pôsobil v Kyjive. Veľkú časť svojich operácií presťahovali na Slovensko a našli u nás nový domov. Prišlo k nám vtedy pár desiatok ľudí a mnohí sú doteraz tu. Hlavnú kanceláriu má náš ukrajinský distribútor teraz na Slovensku.
Aká je dlhodobejšia vízia rozvoja Esetu? Kedy môžu tržby presiahnuť miliardu?
Chceme, aby to bolo čím skôr.
Vaše interné plány s miliardou rátajú do akého času?
Máme plány vypracované zhruba do roku 2025 či 2026, vtedy by sme tam už mohli byť. Za tento rok by sme mali napríklad prekročiť 700 miliónov eur a za posledné roky rastieme vždy o 10 až 15 percent. To je významný rast, lebo 500 najväčších firiem sveta v priemere rastie asi o štyri percentá ročne.
V ktorých krajinách by ste chceli rásť rýchlejšie?
V USA rastieme pomalšie ako v Európe a nemalo by to tak byť, lebo USA sú pre cybersecurity najväčší trh na svete. Predaje v USA pritom kryjú asi 13 percent našich tržieb. Podobne Japonsko. A kľúčové sú pre nás aj nemecky hovoriace krajiny. Predaje v Nemecku, Rakúsku a vo Švajčiarsku vlani rástli Esetu veľmi intenzívne. Podobne Poľsko. V Austrálii či na Taiwane
sme išli hore o približne 20 percent. Dôležitá je však pre nás aj napríklad India.
Váš biznis sa rýchlo mení a láka nových hráčov. Čím to je, že Eset rastie z roka na rok bez väčších výkyvov a stále si v cybersecurity drží post globálneho lídra?
Máme dva základné piliere. Jedným z nich je, že vždy sme venovali extra pozornosť výskumu a vývoju. Máme top ľudí na inovácie, hľadáme príležitosti. A druhým pilierom je to, že to všetko robíme etickým spôsobom. Nikdy nemeníme partnerov len za okamžitých pár eur navyše. Dôležité sú pre nás dlhodobé vzťahy. A to sa firme od partnerov vracia v podobe udržania rastu.
Chcú majitelia Esetu firmu udržať dlhodobo pre svoje rodiny tak, že si pre ňu vychovajú nových lídrov, tých možno priberú aj medzi spoluvlastníkov? Alebo časom Eset predáte globálnemu IT hráčovi?
Moja vízia je taká, že Eset nikomu nepredáme. Osobne by som bol nerád, keby sa naša firma stala súčasťou nejakej akvizície. A podobne to vidia aj ostatní spolumajitelia. Ako na rodinnú firmu sa na nás ale nedívam. Sme len firma, ktorú založili ľudia, čo jej stále veria a chcú, aby jej úspešný príbeh pokračoval.
Pán Trnka nedávno uviedol, že s Esetom zvažujete aj vstup na burzu, čím by ľahšie mohol pribrať medzi spoluvlastníkov ďalších zamestnancov a výrazne by sa mohol otvoriť aj pre iných investorov. Ako rozsiahly by mal byť tento vstup?
Povedomie o prípadnom vstupe na burzu u nás existuje už dekády. A je intenzívnejšie, čím väčšou sme firmou. Ale konkrétny plán na vstup na burzu u nás neexistuje. Keď na burzu naozaj pôjdeme, bude to súvisieť hlavne s tým, aby sme mohli takto medzi spoluvlastníkov pribrať ďalších našich stabilných pracovníkov, ktorí Esetu tiež venovali svoj život. Ak bude firma na burze, s jej akciami sa dá pracovať ľahšie. Určite na burzu nepôjdeme preto, aby terajší majitelia Esetu z firmy exitovali a svoje podiely predali iným investorom. Žiadny nový kapitál firma nutne nepotrebuje. Financuje sa dlhodobo aj bez nových investorov. Možno časť akcií dáme aj na voľný trh, ale kontrola zostane v rukách ľudí, čo Eset sami vybudovali. Každopádne prvý krok, ktorým je zmena Esetu z eseročky na akciovku, zrejme prebehne už tento rok. Presnejší plán na ďalšie možné kroky zatiaľ nemáme. Prechod na akciovku robíme aj preto, lebo robiť taký veľký biznis, ako robíme my, cez eseročku je už celkom neštandardné. Navyše akciovka zabezpečí aj to, že firma bude menej závislá od šestice zakladateľov, ktorí už na tomto svete o 30 rokov možno nebudú.
Konkrétny plán na vstup na burzu u nás neexistuje. Keď už na burzu naozaj pôjdeme, bude to súvisieť hlavne s tým, aby sme mohli medzi spoluvlastníkov pribrať ďalších našich stabilných pracovníkov, ktorí Esetu tiež venovali svoj život.