Spice Girls: Išlo len o peniaze alebo aj o dievčenskú silu?
Trojdielny dokument o najpopulárnejšej dievčenskej kapele sveta ukazuje detailný pohľad do zákulisia popmusic a optikou 21. storočia aj pohľad do obdobia obludného sexizmu a mizogýnie 90. rokov
Moderátor sa v popoludňajšej televíznej šou pýta Spice Girls, či sa dali dohromady podobne ako Take That a iné chlapčenské skupiny, ktoré stvorili vplyvní manažéri. Je rok 1996 a ony práve vydali debutový singel.
„Kdeže, boli sme kamošky,“odpovedajú svorne. „Poznali sme sa skôr, tancovali sme, spievali, a vtedy sme sa spriatelili. Napokon sme sa rozhodli, že spolu budeme bývať.“
Mladému hľadačovi talentov Chrisovi Herbertovi muselo pred obrazovkou zabehnúť. Dnes sa na tom už iba trpko smeje a ide pohľadať originál inzerátu, ktorý dal v skutočnosti týchto päť mladých žien dohromady. Vyšiel v časopise The Stage. „Máš 18 – 23 a vieš spievať a tancovať? Si otvorená, priateľská, ambiciózna a nadšená?“
To všetko pre Geri Halliwell, Victoriu Adams, Melanie Brown, Emmu Bunton a Melanie Chisholm platilo. Chris Herbert však netušil, že je v nich ešte čosi, s čím ani trochu nerátal. A zďaleka nielen on.
EXPRES DO 90. ROKOV
To, že si verziu svojho kamarátstva Spice Girls v čase svojich začiatkov trochu upravili, je dobre známa informácia.
Trojdielny dokument Spice Girls: Ako dievčenská sila zmenila svet, ktorý o nich v roku 2021 nakrútila produkčná spoločnosť 72 Films pre britský verejnoprávny kanál Channel 4, však obsahuje omnoho viac výživného archívneho materiálu – a to z obsahovej aj vizuálnej stránky. (Nedávno ho reprízovala naša
Dvojka – posledná časť bude 3. februára, vidieť sa dá aj na Apple TV, Channel 4 a Dailymotion.)
Množstvo vzácnych videozáznamov ukazuje začiatky pätice energických dievčat túžiacich po úspechu tak zblízka a bezprostredne, že to človeka okamžite vystrelí do obdobia Girl Power mánie, ktorá si v polovici 90. rokov podmanila svet.
Súkromné videá z kastingu, zo šatní, z hotelov a tlačoviek dopĺňa výber respondentov z ich najbližšieho okolia, ale i tých, ktorí im dodnes nevedia prísť na meno. Zároveň život kapely neukazujú vo vákuu, ale ako súčasť mimoriadne umne vyskladaného filmového obrazu doby, ktorej najväčšou slabinou rozhodne nebola len ultraúzka linka obočia.
Základná otázka je jedna: Boli Spice Girls iba produktom, umelo vytvorenou popovou mašinou na zarábanie peňazí, alebo svojou „dievčenskou silou“naozaj niečo v spoločnosti zmenili?
Chris Herbert má tú odpoveď na jazyku. Prezerá si videá z kastingu, ktorý sa konal pred 29 rokmi, a vidno to na ňom ešte aj dnes: dostalo ho sebavedomie a nadhľad, s akými prišla Melanie Brown, grácia, ktorú videl vo Victorii Adams,ovej hudobný talent Melanie Chisholmovej a rebelantstvo Geri Halliwellovej, ktoré doplnila Emma Bunton z prostredia divadla.
On bol v tom čase ich vrstovník, ale za ním stáli ostrieľaní hudobní manažéri zo starej školy, jeho otec Bob Herbert a Chick Murphy, ktorí už vedeli, aká je to drina „založiť skupinu“. Bol to však jeho nápad, aby dievčatá spolu okamžite začali bývať a zistili, ako si rozumejú. Bol to jeho nápad, že stvoria dievčenskú kapelu na spôsob Take That, ale bude v nej „viac ulice a uveriteľnosti“.
Nuž, napokon sa až tak veľmi nenadreli.
Jeho plán prilákať tých najlepších skladateľov a producentov v brandži sa podaril. V štúdiu je na jednej strane pätica nabudených dievčat a na druhej asi tridsať mužov v rôznom veku. „Nechceme spievať iba o láske, o tom spievajú takmer všetci,“hovorí im Melanie Brown.
Chris Herbert v tom momente ešte nemohol tušiť, čo sa stane, no videl to jasne: bol to moment, v ktorom päť ešte nedávno absolútne cudzích dievčat pochopilo, že to všetko môže byť aj inak. Podľa nich. „Absolútne si verili a z toho pramenila ich supersila,“vraví Herbert.
Rozhodli sa rýchlo: zbalili si všetky veci do vriec, nahádzali
Nechceme spievať iba o láske, o tom spievajú takmer všetci. Melanie Brown
v dokumente o Spice Girls
ich do auta a vypadli z bytu, ktorý mal preveriť ich súdržnosť. Ony samy si vyberú, s akou nahrávacou spoločnosťou uzatvoria zmluvu. Ony samy rozhodnú, o čom budú spievať.
„Všetky sa zmeníme, lebo naše životy sa dramaticky zmenia – ak to zvládneme,“rozmýšľajú nahlas nad svojou budúcnosťou nad hranolčekmi a kolou vo fastfoode, kde ich ešte nikto nepozná. Ich proroctvo nemohlo byť presnejšie.
ZIG-A-ZIG-AAAAH
Spätne by sa mohlo zdať, že trojdielny dokument je azda priveľa času a pozornosti pre kapelu, ktorá vytvorila iba tri štúdiové albumy v rozmedzí rokov 1996 a 2000. Ich dosah bol však obrovský a zďaleka sa netýkal iba hudobného priemyslu.
Producenti sa dievčenských kapiel v 90. rokoch báli. Nazdávali sa, že ich neprijme ani chlapčenské, ale ani dievčenské publikum, lebo ich budú považovať za ohrozenie a konkurenciu. Prerátali sa.
Spice Girls po odchode od Chrisa Herberta oslovili viacerých producentov a autorov a spojili sa s vychyteným manažérom Simonom Fullerom. Zmluvu na album napokon vybojoval Virgin Records. Že to bola skutočná výhra, ukázal už prvý singel, ktorý v Británii vyšiel v júli 1996.
Pesnička Wannabe bola smršť. Presne ako jej videoklip nakrútený na jeden dlhý záber v Grand hoteli St. Pancras, kam pätica vtrhla. Na prvé miesto rebríčkov sa dostala v 37 krajinách sveta. Len ťažko by ste niekde našli dievčatá (alebo chlapcov!), ktoré nechceli byť ako ony. Prečo? Lebo boli správne drzé a spievali o tom, aké je dôležité mať kamošov a možnosť byť tým, kým človek chce byť.
Na všetkých textoch skladieb sa autorsky podieľali a aj honoráre si medzi sebou delili na päť rovných dielov bez ohľadu na to, kto napísal viac alebo menej riadkov. V americkom rebríčku Billboard Hot 100 prelomili s Wannabe rekord skupiny The Beatles, ktorá si až dovtedy držala najvyššie umiestnený debut.
Slogan Girl Power (dievčenská sila) do skupiny priniesla Geri Halliwell. Pôvodne ho ako názov svojho zinu používala americká punková kapela Bikini Kill, rovnomennú pesničku však malo aj britské duo Shampoo. V každom prípade to boli „spajsky“, kto ho dostal do masového povedomia miliónov dievčat a chlapcov, ktorí v tom čase vyrastali.
Mali však naozaj moc nad tým, čo sa okolo nich dialo? Nie tak celkom.
NEVĎAČNÉ MRCHY
„Ale prosím vás, aká dievčenská sila, čo to je? Fakt netuším, čo to malo znamenať,“hovorí so zjavným pobavením Matthew Wright a prirovnáva kapelu k „čiernej diere“.
Wright bol dlhé roky novinárom bulváru Daily Mirror a takmer každý deň lovil nový príbeh o Spice Girls. Téma peňazí sa núkala sama. Mladé ženy zo strednej triedy zrazu zarábali milióny. A ani sa za to nehanbili. Fuj.
Simon Fuller bol duchom obchodník (neskôr rozbehol televízne talentové súťaže Pop Idol). Spice Girls robili reklamu na Pepsi, Channel 5, Cadbury, Polaroid aj Target. Za rok zarobili len na reklame 300 miliónov libier. Tovar s ich tvárami zaplavil trh a nemal konca. Nielen to ľudí (a britský bulvár) provokovalo. „Bolo len iróniou, že kričali dievčenská sila, veď celú mašinériu riadili muži – Simon Fuller nie je idiot, ale génius. Vedel, že hudbe nestačí singel, ale potrebuje brand, značku,“hovorí v dokumente Matthew Wright.
Mal pravdu? Len čiastočne. V októbri 1997 vydali Spice Girls svoj druhý album Spiceworld a o mesiac neskôr získali cenu pre najlepšiu kapelu na MTV Europe Music Award. Boli slávne.
A unavené. Na druhý deň ráno oznámili, že Fuller končí.
Možno to bolo práve preto, lebo raz už svojho „stvoriteľa“opustili, a tak to dokázali urobiť opäť, no teraz to bolo iné. Už to neboli sebavedomé dievčatá idúce za vlastným snom, ale „nevďačné mrchy“.
Bulvár ich zožral aj s chlpmi a vypľúval po kúskoch: raz boli témou ovisnuté prsia, inokedy celulitída, vyčítali im kilá navyše aj vychudnutosť, náladovosť, hystériu, čokoľvek. Krátke vlasy? To musí byť lesba! Mel B a Victoria tehotné? To ony sú zodpovedné za tehotné tínedžerky v Británii!
„V 90. rokoch to bola len zábava, čistá zábava,“hovorí Dave Hogan, dlhoročný fotograf bulváru Sun. „Myslím, že to bol istý druh voyerizmu, ktorý v tom čase predával.“
Až podozrivo sa na slovách „zábava“a „v tom čase“zhoduje s Wrightom. Lenže zábava to zjavne nebola pre všetkých zúčastnených.
MOHLI TO VÔBEC VYDRŽAŤ?
Spice Girls sa na začiatku svojej kariéry rozhodne nepasovali do roly feministiek. V 90. rokoch to nebol spôsob, ako by sa skupina dvadsiatničiek mohla niekomu zapáčiť.
Aj preto ich slogan Girl Power tak fungoval. Nebolo to také vážne, upnuté a ony si to uvedomovali. Slovami Geri Halliwellovej: „Je to, akoby sa feminizmus 60. rokov revitalizoval pre 90. roky. Teraz si už môžete dať hocijakú podprdu a kilo mejkapu a aj tak budete inteligentná.“
V teórii to možno fungovalo, ale nie v praxi. Ona prvá z toho vlaku napokon odišla (aby sa po čase opäť vrátila). Prakticky všetky si v ďalších rokoch prešli životnými peripetiami, kým si našli svoje nové miesto vo svete.
Samozrejme, všetky svoju popularitu samy sýtili a prispievali do obrazu doby. Poskytovali rozhovory, púšťali si štáby do svojho súkromia, a keď to letelo, nakrúcali reality šou, a tak niet divu, že bulvár rozoberal ich životy na súčiastky. Victoria sa v televíznej šou postavila na váhu 12 týždňov po pôrode, aby moderátorovi ukázala, že tehotenské kilá sú preč. Aj takto, žiaľ, vyzerala ženská sila v nultých rokoch. Girl Power akoby sa rozdrobila v pokusoch o sólové kariéry, v (ne)vydarených aj násilných manželstvách a dospelých životoch, z ktorých sa vytratila bezprostredná sila kamarátstva a súdržnosti.
Lenže ich úloha bola splnená. Inak si nemožno vysvetliť milióny fanúšikov, ktorí boli schopní vypredať koncertné turné, ktoré sa odvtedy uskutočnili. Je to len nostalgia? Túžba opäť počuť pesničky, ktoré ľudí prenesú do ich detstva a mladosti? Do nejakej miery určite. Ale nie výlučne.
STÁLE TÁ ISTÁ PESNIČKA
Keď sa v poslednej časti dokumentu začnú objavovať zábery z uplynulej dekády – z masových protestov proti násiliu na ženách, z pochodov proti obmedzovaniu interrupcií, z protestov volajúcich po slobode a možnosti žien vzdelávať sa, nie je ťažké pripustiť, že nejaké spojenie tam môže byť.
„Každá generácia vychádza z toho, čo zažila v detstve. Keď boli Spice Girls na vrchole, ženy z hnutia MeToo mali osem-deväť rokov. Mohli sa odraziť od základne, od Girl Power,“hovorí novinárka Miranda Sawyer, ktorá sledovala ich kariéru od začiatkov.
Ak ide o súčasnosť, nevidí to úplne optimisticky. Každá generácia žien – aj tie, ktoré nadobudli pocit, že to niekam posunuli – podľa nej opakovane prežíva šok. Šok, že hoci boli vychované ako ľudské bytosti, ku ktorým sa treba správať rovnako ako k mužom, hneď ako prekročia vek desať rokov, zistia, že to tak skrátka nie je. „Šokuje to každú generáciu žien, lebo to je šokujúce,“vraví Sawyer.
Tak ako to je: mohli skutočne Spice Girls svojím pôsobením niečo zmeniť? Znelo v ich fanúšičkách a fanúšikoch Girl Power iba ako fráza komerčného ošiaľu alebo ako niečo skutočné, čo rokmi prerástlo do Women Power alebo dokonca do MeToo?
Jeden príklad z nedávnej minulosti popkultúry hovorí skôr áno, druhý skôr nie. Keď pred dvoma rokmi Jennifer Lopez ako čerstvá päťdesiatnička vystúpila v polčase Super Bowlu, spôsobila ošiaľ. Jej miniatúrny kostým mohol zdvihnúť vlnu pobúrenia a kritiky, ale namiesto toho zožala potlesk za skvelé vystúpenie. „Možno je čas, aby sme všetci prehodnotili tie prekliate slová: Dress your age (obleč sa primerane veku)!“napísali v New York Times.
S obliekaním to totiž do veľkej miery súvisí. Billie Eilish, dnes 21-ročná ikona generácie Z, si získala obdiv aj za to, že celé roky chodila zámerne oblečená v širokom oblečení. Proti prúdu dekádam popových hviezd, ktoré sa vyzliekali. Pred dvoma rokmi nafotila obálku magazínu Vogue v niečom, čo pripomínalo spodnú bielizeň a desaťtisíce fanúšikov od nej odišli. Dnes síce Eilish vraví, že vtedy úplne nevedela, čo robí, ale priznáva, že mala už plné zuby toho, ako jednorozmerne ju ľudia vnímajú. Aj ona si dovolila prekročiť hranicu toho, ako má alebo nemá vyzerať.
Akoby bolo riešením ženy (v popkultúre) najprv vhodne obliecť, aby muži počúvali, čo hovoria.
Spice Girls neboli dokonalé (feministky), no pri sledovaní dokumentu o nich sa núka povedať jediné: aké šťastie, že to množstvo otvoreného sexizmu a mizogýnie je aspoň sčasti za nami a že sme to prežili. Možno aj vďaka tomu hlasnému a bezstarostnému Zig-a-zig-aaah, ktoré sa dodnes ozýva v podvedomí miliónov chlapcov a dievčat, ktorí počúvali ich pesničky.