Zabudnite na „autonómiu“. Európa potrebuje USA tak ako predtým
Súčasný vývoj ukončil všetky predstavy, že Nemecko sa posunulo bližšie k tomu, aby sa stalo „lídrom“Európy, ktorá sa môže stať autonómnou jednotkou v rámci západnej Aliancie
Nemeckého kancelára Olafa Scholza minulý týždeň dosť zamestnávalo vysvetľovanie, že jeho značne oneskorený súhlas s dodávkami bojových tankov nemeckej výroby Ukrajine bol prípadovou štúdiou obozretného líderstva. Nepochybne ide o vítaný krok vpred pri pomoci Ukrajine, ktorá má tak väčšiu šancu poraziť ruských útočníkov. Ale dlhé a namáhavé rokovania medzi spojencami v NATO, ktoré viedli k tomuto zlomu, ponúkajú pre Európsku úniu a úlohu Nemecka v nej triezvejší záver.
Ide o to, že dnes, ako aj v dohľadnej budúcnosti zostáva Európa z hľadiska bezpečnosti úplne závislá od USA, čo je situácia, ktorá sa od studenej vojny nijako nezmenila. Odvrátenou stranou tejto reality je, že pompézne predstavy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o európskej „autonómii“zostávajú len snom, a preto je tieto nápady najlepšie odhodiť do odpadkového koša.
AŽ PO VÁS
Príbeh, ktorý umožnil Scholzovi „oslobodiť Leopardy“, teda umožniť prepravu tankov Leopard 2 vyrobených v Nemecku na Ukrajinu, je príbehom transatlantického napätia a frustrácie. Východné členské štáty NATO a EÚ – Poľsko a pobaltské štáty – presadzujú tieto dodávky už od leta. USA sa v posledných mesiacoch pripojili, ale Nemci sa až do minulého týždňa zdráhali.
Dôvodom bolo, že Scholz sa obával nielen toho, že vojna na Ukrajine môže prerásť do konfliktu medzi Ruskom a NATO, čo si nikto neželá, ale najmä toho, že Nemecko sa môže ocitnúť v hľadáčiku ruského prezidenta Vladimira Putina. Scholz sa obával, že dodávka nemeckých strojov by ho mohla vyprovokovať k ďalšej eskalácii situácie.
S tým, ako rozhovory napredovali a vec sa stala naliehavejšou – na jar sa počíta so začiatkom „manévrovej vojny“–, Scholz vyjasnil svoje podmienky. Nemecko by súhlasilo s odoslaním Leopardov, len ak by aj Američania poslali svoje bojové tanky M1 Abrams.
BIDEN TO POCHOPIL
Z vojenského hľadiska nedáva preprava tankov Abrams až taký zmysel. Sú to pravdepodobne najkomplexnejšie tanky a vyžadujú si nielen najdlhší výcvik, ale vzhľadom na špecializované palivá a diely aj najprepracovanejšie dodávateľské reťazce. Ukrajina potrebuje tanky, ktoré sú najmodernejšie, ale zároveň svižnejšie a jednoduchšie na zvládnutie a ktoré sa rýchlejšie prepravujú a nasadzujú. Leopardy tomuto opisu zodpovedajú najviac. Američania teda spočiatku povedali nie.
Ostatní spojenci to pochopili a pokúsili sa prinútiť Scholza, aby sa pohol aj bez Abramsov. Populistická poľská vláda, ktorá vedie predvolebnú kampaň založenú prevažne na protinemeckej rétorike, na susednú krajinu verejne tlačila a zahanbovala ju. Minulý týždeň dokonca pohrozila, že na Ukrajinu pošle niekoľko vlastných Leopardov 2 aj bez povolenia z Berlína. Briti zvolili jemnejší prístup a prisľúbili 14 vlastných tankov Challenger 2, pričom počítali s tým, že ak to spravia prví, Scholzovi poskytnú dostatočné alibi.
Nič z toho však na kancelára nestačilo. Ako naznačil v prejave v Bundestagu, Poliaci ho len nahnevali. A Spojené kráľovstvo – prepáčte, Briti – evidentne nepovažoval za dostatočne silnú západnú mocnosť na to, aby sa s ním do niečoho pustil. Scholz trval na tom, aby sa zapojili Američania.
Americký prezident Joe
Biden pochopil, čo je v stávke. Preto z politických a nie vojenských dôvodov Američania oznámili, že napokon pošlú 31 Abramsov, aj keď ich príchod na bojisko môže trvať ešte mnoho mesiacov. Súkromne ľudia v Pentagóne a v Bielom dome priznávajú, že ich rozčuľuje Scholzova váhavosť a otravnosť. Na verejnosti chvália jeho líderstvo pri udržiavaní jednotného západného spojenectva proti Putinovi. S touto podporou sa Scholz nakoniec cítil pripravený vypustiť svoje veľké šelmy.
Teraz je dôležité, aby sa tanky skutočne dostali na Ukrajinu pred jarnou ofenzívou. To platí aj pre britské Challengery, menšie stroje Bradley, Marder i ďalšie obrnené bojové vozidlá, ktoré už boli prisľúbené, ale predovšetkým pre Leopardy.
Celkovo môže byť európskych tankov – od Nemecka a Poľska, ale aj od Španielska,
Holandska, Fínska a iných krajín – asi stovka. Ale dostať ich na Ukrajinu bude nočná mora, pretože Putin bude na ne striehnuť po celej ceste. Ich tankovanie a opravy sú ďalší príbeh, rovnako ako ich správne použitie pri prelamovaní ruských línií.
BEZ AMERIČANOV TO NEPÔJDE
Jedna osoba, ktorá bola počas tejto diplomatickej drámy mimoriadne ticho, je Emmanuel Macron. Ten síce naznačil, že aj Francúzsko môže poslať na Ukrajinu niekoľko zo svojich tankov Leclerc, ale viac podrobností neposkytol. Len predminulý víkend hostil na Sorbonne Scholza spolu so stovkami zákonodarcov z oboch krajín v rámci veľkolepých osláv 60. výročia Elyzejskej zmluvy. To je dohoda, ktorá spečatila priateľstvo a údajne aj spoločný osud Francúzska a Nemecka ako mocenského páru, ktorý by jedného dňa – alebo v to Paríž aspoň dlho dúfal – mohol zrodiť silnú Európu a vyviesť ju z amerického poručníctva.
Čo viac k tomu dodať? To, na čom sa Scholz a Biden dohodli, je pre Ukrajinu dobrá správa, hoci tam musí prúdiť ešte viac zbraní a podpory. Ale tento vývoj zároveň ukončil všetky predstavy, že Nemecko sa posunulo bližšie k tomu, aby sa stalo „lídrom“Európy, ktorá sa môže stať autonómnou jednotkou v rámci západnej Aliancie, teda samostatnou geopolitickou mocnosťou. Asi je dobré, že je to také jasné.