Ako vyzerá moderná škola, ktorá pripraví deti na rok 2035
Sedem rád, na čo myslieť pri vytváraní novej školy a ako zmeniť tie staré tak, aby sa tam deti cítili dobre, aby ich pripravili na prichádzajúci svet a aby tam chodili aj ich rodičia
Ako si spomínate na svoju základnú školu? Tá moja niesla v názve meno partizána Ľudovíta Kukorelliho, ktorý viedol východoslovenské jednotky počas Slovenského národného povstania. Na jeho počesť visel na našej školskej chodbe obrovský obraz. Bol celý takmer čierny a s prižmúrenými očami sa na ňom dali rozpoznať obrysy niekoľkých partizánov. Boli v strašidelnom lese a niesli mŕtve telo spolubojovníka. Vedela som sa vcítiť do ich trápenia, keď som prechádzala každé ráno do triedy, ktorá ešte aj mnoho rokov po novembri 1989 pripomínala školy z čias socializmu.
Kolega Tomáš Hrivňák si zase spomenul na strednú školu, kam chodili jeho kamaráti. V starej historickej budove je veľká vstupná chodba, v ktorej nie je ani jedna lavička. Študenti v nej trávia veľa času, keď čakajú na autobus či majú voľnú hodinu. Aj by si chceli narýchlo dopísať domácu úlohu, ale nemajú si kam sadnúť. Osadenie lavičiek sa zdá ako nadľudská manažérska úloha, o ktorej sa vedú v zborovni diplomatické rokovania. Nikto v to už ani nedúfa.
No a kolegyňa Alžbeta Kyselicová dodala, že oni si svoju cirkevnú školu užívali. Na stene im visel obraz rehoľnej sestry, na ktorý majú pekné spomienky. Často ho potajomky ukradli, oskenovali a dolepili tvár spolužiaka. Niektoré vyzerali fakt dobre, vraví presvedčivo.
Všetci traja sme sa stretli v modernej škole neďaleko Prahy, ktorá je na kilometre vzdialená všetkým našim spomienkam na naše školské časy.
O našich školách sa rozprávame v jedálni v základnej škole, ktorá patrí medzi tie najkrajšie v Česku. Okolo sedia malí druháci, jeden sa snaží vyjesť malinové pyré tak, aby sa ani nedotkol pudingu, druhý si k oku prikladá dno pohára a sleduje nás ako cez ďalekohľad.
Aké budú mať zážitky deti, ktoré vyrastajú v dizajnovej a modernej škole? Tvárime sa, že ich ľutujeme, pretože nebudú mať vtipné zážitky z nedokonalých tried, chodieb, školských dvorov. V skutočnosti im čisté a moderné priestory v škole závidíme. „Deti trávia v základnej škole veľkú časť svojho najvnímavejšieho veku. To, v akom prostredí sa pohybujú, zásadne ovplyvňuje ich vnímanie sveta. Tvoria si mierky, podľa ktorých budú veci posudzovať. Toto je pre ne štandard. Tieto deti budú mať vyššie očakávania a to spôsobí vyšší tlak na ich naplnenie,“hovorí Ondrej Píhrt, jeden z architektov, ktorí navrhovali Základnú školu Amos v Dolních Jirčanech pri Prahe.
Aká je vlastne moderná škola? Aké mierky odovzdávame budúcej generácii? Naposledy sa školy aj na Slovensku vo veľkom stavali v 80. rokoch minulého storočia a veľká časť z nich by potrebovala rekonštrukciu. A potom sú tu aj obce a mestá, kde rapídne pribudli obyvatelia a potrebujú nové školy.
V ôsmich bodoch sa pokúsime odpovedať na otázku, akú školu potrebujú nasledujúce generácie detí. Zopár postrehov pre lepšiu predstavu, aké detaily robia dobrú školu:
Školské stoličky sú na kolieskach, triedy nemajú zvonček. Škola je otvorená aj popoludní pre rodičov. Učitelia nemajú sklady, aby tam nehromadili zbytočné pomôcky. Deti musíme učiť aj „well-being“– a naučiť sa, čo to vlastne znamená a prečo to je dôležité.
Najprv ešte pár čísel. Detí na Slovensku ubúda a mohlo by sa zdať, že nové školy ani nepotrebujeme. Máme menej novorodencov a postupne ich teda aj menej chodí do škôl, od roku 2000 počet detí klesol o 33 percent, z vyše 650-tisíc na 433-tisíc. Zanikla každá piata trieda a asi 14 percent škôl, ukazuje posledná Revízia výdavkov na vzdelávanie z roku 2017, ktorú robil Úrad hodnoty za peniaze.
Od masovej výstavby škôl za minulého režimu sa veľké budovy pomaly vyprázdňovali. Vlaňajšie sčítanie obyvateľov ukázalo, že najviac detí ubudlo v okrese Medzilaborce, a to za posledných desať rokov až 21 percent.
Menej detí sa rodí najmä v okresoch v najvyššou mierou nezamestnanosti – na východe či na juhu stredného Slovenska. Ešte viditeľnejší je úbytok stredoškolákov.
Pre obce je nová škola zvyčajne najvyššia investičná akcia za posledných sto rokov. Ondrej Píhrt
architekt, ktorý navrhuje školy
No potom tu máme inú časť Slovenska, ktorá je na našich mapách zelená – kde detí pribúda. Je to predovšetkým na západe krajiny v Bratislave a okolí, kde sa viac detí rodí a sťahujú sa tam celé rodiny.
Z pohľadu škôl to znamená krízu. V okrese Senec sa dokonca počet detí za desať rokov takmer zdvojnásobil. Dediny aj mestečká v okolí Bratislavy sa zapĺňajú a potomkovia mladých rodín dorástli do veku povinnej školskej dochádzky. Už niekoľko rokov je na západe Slovenska núdza o školy, rodičia sa predbiehajú o miesto v tej najlepšej alebo jednoducho aj v tej najbližšej.
Starostovia obcí, ktorí z eurofondov budovali najmä kanalizácie či skládky, stoja pred novou výzvou. Ako postaviť školu za milióny eur a urobiť to tak, aby v nej vychovali generáciu pre 21. storočie?
1. ZAVOLAJTE ARCHITEKTA. RAZ ZA STO ROKOV SI TO OBEC ZASLÚŽI
Keď sa starosta konečne pustí do stavania novej školy, architektúra je zvyčajne to posledné, čo ho trápi. Architektonická súťaž nebude lacná a určite to predraží celú stavbu. Ale oplatí sa to. Ak sa nová škola postaví dobre, môže zmeniť celú obec.
„Pre obce je to zvyčajne najvyššia investičná akcia za posledných sto rokov,“komentuje architekt Ondrej Píhrt, ktorý navrhol českú základnú školu pri Prahe. Určite to bude stáť veľa peňazí – aj preto by mali mať starostovia tie najvyššie nároky, argumentuje architekt.
Riaditeľ základnej školy pri Prahe Daniel Kohout nastupoval práve v čase, keď ju stavali, a na rovinu hovorí, že architektúra ho príliš nezaujímala. „Viem, že to, čo tvorí školu, nie sú okná či interaktívne tabule, ale sú to najmä učitelia,“hovorí. Jeho úlohou bolo dať dokopy dobrý tím v zborovni.
Potom však prijal pozvanie od kolegu riaditeľa v inej obci, kde práve otvárali novú školu. Bol to takisto veľký projekt, v prepočte za 20 miliónov eur. Keď sa ňou prechádzal a videl moderné vybavenie, LED svetlá, nové dvere a podlahy, niečo mu chýbalo. „Nemalo to atmosféru. Bola to prosto klasická budova, dlhá chodba a dvere do tried, akoby to bolo cez kopirák so školami zo 70. rokov minulého storočia. Vtedy som si uvedomil, že máme niečo výnimočné,“hovorí riaditeľ Kohout.
Úlohou architektov je vytvoriť budovu, ktorá je funkčná a používaná. Hľadajú dobré príklady škôl a to, ako vyzerá budova, v ktorej sa dobre učí. To nevymyslí stavebná firma alebo projektant. Starosta alebo riaditeľ môžu mať inovatívne predstavy, ale ani oni nevedia takýto projekt premyslieť do detailov.
Keď architekt Píhrt tvoril školu pred 10 rokmi, v Česku bolo len málo škôl, ktorými by sa inšpiroval, a príklady hľadal v zahraničí. Na Slovensku zaostávame ešte viac; architektúru škôl začíname riešiť až teraz a chodíme sa pozerať do Česka. Tam sú dnes už desiatky architektonicky kvalitných a oceňovaných stavieb.
Jednou z prvých pekných a premyslených škôl na Slovensku je súkromná základná škola Guliver v Banskej Štiavnici, ktorá vyhrala aj architektonickú cenu CE ZA AR. Dá sa ňou inšpirovať, ale na rozdiel od tej pri Prahe je to súkromná škola vybudovaná zo súkromných peňazí, no potrebujeme, aby takto inovatívne k budovaniu škôl pristupovali aj štát a samosprávy.
Slovenské školy prechádzajú najmä zateplením, aby naplnili tabuľky efektívnych stavieb. „Nepozeráme sa ďalej. Len veľmi málo škôl využilo zateplenie na to, ako zefektívniť podmienky pre žiakov,“hovorí architekt Richard Murgaš.
Uznáva, že je skvelé, keď deti už nemajú drevené okná, cez ktoré im fúkalo na krk. Nároky na školy by sme však podľa neho mali mať. „Nepozeráme sa už na to, či je prostredie pre dieťa podnetné, či poskytuje trieda viac než len orientáciu na tabuľu,“hovorí Murgaš.
KDE JE HÁČIK – LACNÉ TO NEBUDE
Postaviť kvalitnú budovu je vždy náročnejšie než tú lacnú, uznáva Píhrt a hovorí, že sa stavba môže predražiť asi o tretinu. Veľmi dôležité však podľa neho je zaplatiť aj architektonickú súťaž – aby najlepší návrh vyšiel zo súboja nápadov.
Zdôrazňuje, že starosta a riaditeľ školy musia byť pre novú školu zapálení tak, aby ju dotiahli do funkčného konca. Kvalitná stavba sa nestavia ľahko a môže sa objaviť veľa praktických problémov. Starosta Dolných Jirčian Milan Vácha má podľa architekta hlavnú zásluhu na tom, že sa škola podarila. Pri výstavbe bolo kopu problémov, cena sa navyšovala o milióny a jediné, čo to podľa neho držalo pokope, bola vízia školy, pre ktorú sa nadchli. „V tom je rozdiel medzi tým, či vznikne niečo skvelé alebo niečo priemerné,“hovorí Píhrt.
No a drahšia bude aj prevádzka školy. Ak sa rozbije dizajnové okno alebo lavica, nahradiť ju stojí viac, priznáva riaditeľ školy Daniel Kohout. Nemožno sa však podľa neho na to pozerať tak, že deťom netreba dať nič drahé, lebo to zničia. „Nestáva sa, že by deti niečo ničili, kreslili na záchodoch po stenách… Vidia, že je to pekné prostredie a správajú sa k tomu s rešpektom,“hovorí riaditeľ.
Ako sa to dá zvládnuť a že sa dá nájsť aj kompromis s architektmi ukazuje čerstvý príklad z bratislavskej Rače. Starosta Rače Michal Drotován buduje novú školu, ktorú preplnená mestská časť nutne potrebuje. Škola bude stáť viac ako 8 miliónov eur, z toho necelé 3 milióny dostali z európskych peňazí. Na ďalších 3,5 milióna si zobrali úver.
Starosta priznáva, že nemali peniaze na drahé zariadenie interiéru. Aby to finančne zvládli, zariaďujú školu postupne – najprv prvý stupeň a časť budovy s druhým stupňom si nechajú na neskôr. „Samozrejme, architekti by to chceli všetko naraz ako z katalógu, aby mohli vyhrať ceny a pozerala sa na to celá Európa. Na to však nemáme peniaze,“hovorí Drotován.
2. KLASTER, TO JE HESLO MODERNEJ ŠKOLY
Väčšina ľudí zrejme nevie, čo presne si má predstaviť pod slovom klaster v škole, v Dolných Jirčanoch ho poznajú aj prváci. Je to rozdelenie školy na ich malý svet – s kamarátmi, učiteľkou aj vystaveným obrázkom.
Moderné základné školy vo svete sa rozdeľujú do klastrov, teda do akejsi menšej organizačnej jednotky. Tvoria ich dve až tri triedy, ktoré majú pridelenú vlastnú chodbu a majú vytvorenú vlastnú „bublinu“. V Dolných Jirčanoch je to jedno poschodie, na ktorom majú triedy napríklad prváci a druháci, pričom ich klastre sú oddelené malou chodbou.
Klastre sú opticky oddelené farebne a majú vlastnú identitu – prváci sú žltí, druháci zase zelení, a to so všetkým, čo k tomu patrí – od záchodov po šatne. Súčasťou klastra sú aj kabinety učiteľov – tí nechodia za svojimi žiakmi cez celú školu, ale sú stále poruke. Klastrová chodba je útulná, sú v nej koberce a tulivaky, kde deti trávia čas cez prestávku.
Českí architekti chceli klastrom dosiahnuť ten bájny
Veci, ktoré vnímame ako terajšie poznanie, môžu byť už zajtra staré a nemusia platiť. Petra Fridrichová
odborníčka na vzdelávanie
Deti musia školu prijať za svoju, chcieť tam priviesť rodičov. Musia to používať nielen ako rigidnú inštitúciu. Musia to vnímať ako svoj priestor. Ondrej Píhrt
architekt, ktorý navrhuje školy
cieľ – aby deti mali školu rady. „Musia to prijať za svoje, chcieť tam priviesť rodičov. Musia to používať nielen ako rigidnú inštitúciu. Musia to vnímať ako svoj priestor,“hovorí Píhrt. Rozdelenie veľkého kolosu na menšie jednotky môže pomôcť dosiahnuť to, že sa deti so svojím kúskom identifikujú a vytvoria si vlastnú atmosféru.
Aj v Banskej Štiavnici podelili školu do klastrov, aj keď s trochu iným princípom. V škole je 16 tried a štyri klastre, každý z nich je oddelený medzipodlažím a v každom z nich je špecializovaná učebňa. Dva klastre patria mladším žiakom na prvom stupni, ďalšie dva tým starším. Ráno sa deti zložia v šatniach vo svojom klastri a potom sa pohybujú podľa toho, v ktorej učebni majú hodinu. Výnimkou sú prváci a druháci, ktorí majú klaster trochu izolovaný – pomáha im to ľahšie zvládnuť prestup zo škôlky do veľkej školy.
V klastri majú stolný futbal, pingpong, vzdušný hokej, na ktorý si žiaci spísali poradovníky a sú zabukované na mesiace dopredu. V hale je aj miesto na učenie alebo oddych. Triedy sú od klastrovej haly oddelené iba sklenenou stenou. V klastri má kabinet aj učiteľ, ktorý v triedach učí – a aj jeho kabinet je presklený. „Psychologicky je tu menší pocit, že môžu niečo vyviesť. Vzájomne na seba vidia – žiak vie, že môže ísť za učiteľom, a učiteľ má nad žiakmi dozor,“vysvetľuje Murgaš.
Celé to vyzerá ako otvorená a priestranná škola, ktorá je zároveň útulne podelená na malé jednotky.
Učiteľom sa vďaka klastrom môže plocha vyučovania rozšíriť – už nemusí byť oklieštená iba triedou. Prirodzené priestory na učenie ponúka aj klastrová hala, kde sa môžu žiaci rozdeliť napríklad do skupinových prác. A možno aj naprieč triedami. V Dolných Jirčanoch napríklad vôbec nezvoní a 45-minútové hodiny si strážia učitelia. „Skôr im to nezabudnú pripomenúť žiaci,“hovorí riaditeľ Kohout. Aj to pozýva učiteľov k tomu, aby si prepájali hodiny a robili väčšie projekty.
Otvorený priestor má význam aj pri otázke šikany. „Nie je tu žiadny uzavretý priestor, kde by sa dalo nejako zašiť,“vysvetľuje architekt Murgaš. Mysleli na to dokonca aj na záchodoch, ktoré sú malé a na viacerých miestach. Vedľa seba sú iba dve zatvorené kabínky, ale priestor s umývadlami je už otvorený do chodby. Ani tam nemôžu žiaci fajčiť alebo si otvoriť pivo.
KDE JE HÁČIK – AKO TO ZAVIESŤ V STARÝCH BUDOVÁCH
Klastre sú ideálne pre novopostavené školy, ťažko sa však budú vytvárať školám, ktoré chcú svoje priestory iba zrekonštruovať. Môžu zásadne ovplyvniť aj celkové organizovanie školy, preto by sa s myšlienkou mali najprv zosúladiť samotní učitelia. Riaditeľ z Dolných Jirčian musel zdvojnásobiť počet učiteľov na dozoroch počas prestávok, keďže kabinety učiteľov nie sú presklené.
Architekti v priestrannej škole nevytvorili pre učiteľov veľa skladových priestorov. Vo svojich presklených kabinetoch už nemajú miesto na desiatky zalaminovaných obrázkov a pomôcok, ktoré sa rokmi hromadia. Trvalo, kým sa s tým zmierili. Architekti sa na to pýtali aj v severských školách, kde sa boli inšpirovať. Tam sú triedy oblepené detskými výtvormi a učiteľ špeciálne pomôcky nepotrebuje. „Nehromadia veci, učiteľ nevytvára žiadne kulisy k vyučovaniu. Nechá tvoriť deti, ktoré si to potom berú domov,“hovorí architekt Murgaš.
3. ŠKOLA NA KOLIESKACH
Po štyroch rokoch práce na škole v Banskej Štiavnici architekt Murgaš pochopil modernú školu takto: je to budova, ktorá sa vie rýchlo meniť. Prispôsobí sa aktuálnej generácii a nie naopak. „Nebolo by správnou cestou školy znova typizovať. Bolo by to ako kedysi, keď ste museli rovnako učiť v rovnakom prostredí. Teraz musí budova dokázať včas efektívne reagovať na zmenu, ak sa napríklad žiada zmena vyučovania,“vysvetľuje Murgaš.
Deti v škole v Banskej Štiavnici majú stoličky na kolieskach a nie je to len pre ich zábavu. Architekti chceli, aby nábytok v triede kládol čo najmenšie prekážky pri zmenách vyučovania. „Rozloženie učebne sa dokáže veľmi efektívne a rýchlo zmeniť. Buď si dajú stoličky do kruhu, alebo ich odsunú nabok, alebo sa zoradia klasicky a sledujú výklad pred tabuľou,“vysvetľuje Murgaš. Učitelia sa už nemusia báť, že keď budú chcieť učiť inak, budú najprv musieť pretrpieť päť minút škrípania stolov po triede, kým sa žiaci usadia.
Učitelia sa, samozrejme, báli, že deti využijú potenciál kolieskových stoličiek naplno a v triede nastane katastrofa. „Zo začiatku to bola zábava. Keď si to párkrát vyskúšajú a nikto im to nezakazuje, tak ich to už potom nebaví,“hovorí Murgaš. Žiaci majú lavice iba pre jedného, aby ich dokázali ľahko presúvať a mohli tvoriť rôzne skupinové práce. Stoly aj stoličky sú výškovo nastaviteľné, aby rástli spolu s deťmi.
Iné stoly majú aj učitelia. Učitelia starších detí majú pult s nastaviteľnou výškou. Dá sa pri ňom stáť, sedieť, oprieť sa oň, učiteľ nemá ostať za stolom zabetónovaný a nemá hlavne frontálne od tabule vysvetľovať učivo, má sa čo najviac pohybovať medzi žiakmi.
Na kolieskach nemajú byť iba stoličky, ale aj celá škola. O 30 rokov sa môže opakovať rovnaký scenár z 90. rokov minulého storočia, keď začal výrazne klesať počet detí a masovo postavené školy ostali poloprázdne.
Ako napríklad v Rači. V roku 2008 bolo v tejto mestskej časti historicky najmenej prvákov a školu Plickova zatvorili. Starosta Drotován dnes kritizuje svojich predchodcov, že sa nepozreli na demografický vývoj – už vtedy sa dalo vidieť, že počet narodených detí stúpa, a dalo sa čakať, že opäť príde tlak na miesta v školách. Budova školy odvtedy chátrala. Rači pomohla aj náhoda. Starosta sa dohodol s mestom, že budovu vráti mestskej časti. Ak by sa to nestalo, v Rači by nemali šancu nájsť priestor na novú školu – kúpiť pozemok od developera by bolo nereálne.
A tak sa deti po pätnástich rokoch do tejto budovy vrátia. „Keby sa škola nezrušila, tak rekonštrukcia by stála tak isto, ale v korunách,“hovorí starosta o osemmiliónovej investícii.
Starosta Drotován hovorí, že pri demografii nechcú urobiť rovnakú chybu. „Nastavujeme všetky nové projekty tak, aby boli multifunkčné. Starnutie populácie bude zásadné a pokles pôrodnosti takisto,“tvrdí. Keď prisťahované mladé rodiny začnú starnúť, škola sa môže zmeniť na stacionárne centrum pre seniorov. „Stačí vymeniť pár priečok, detské záchody za dospelé a školský nábytok za seniorský.“
4. ČO BUDÚ DNEŠNÉ DETI POTREBOVAŤ V ROKU 2035
Aj tá najkrajšia škola navrhnutá najpokrokovejším architektom nestojí za nič, ak sa v nej dobre neučí. Lenže ako vyzerá dobré učenie? Každú chvíľu príde nový trend a oslavuje sa Hejného matematika, Montessori, walfdorská škola, experimentálna či konštruktivistická. Ak škola nemá tieto nálepky, neznamená to, že nie je dobrá.
Dobrá škola si všimla základný posun – že deti žijú v iných časoch. Informácie už viac nemá učiteľ, ktorý ich zhora sype na žiakov. Informácie majú deti dnes bez prekážok. Za pár sekúnd dokážu na mobile vygúgliť fakt a opraviť učiteľa rovno na hodine.
Hlavnou úlohou školy už nie je odovzdať čo najväčšie spektrum faktov. Aj výklad a rýchle odovzdanie faktov je dôležité, zdôrazňuje odborníčka Petra Fridrichová. Ale v modernej škole deti pripravujeme na to, že svet je premenlivý a potrebujú zručnosti na to, aby sa v ňom vedeli orientovať. „Veci, ktoré vnímame ako terajšie poznanie, môžu byť už zajtra staré a nemusia platiť,“hovorí Fridrichová, ktorá vyučuje učiteľov na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a zároveň pracuje na tvorbe štátneho kurikula, teda učebných osnov.
AKÉ ZRUČNOSTI POTREBUJÚ DETI, KTORÉ PÔJDU NA POHOVORY V ROKU 2035?
Práca s informáciami. Nachádzať fakty, vyhodnocovať ich a posúdiť, či sú pravdivé. Znamená to cvičiť si kritické myslenie. „Škola, ktorá poskytuje len pravdivé informácie alebo ktorá nevytvára problémy na vyriešenie, ktorá nenúti porovnávať rôzne informácie i zdroje, už nereflektuje súčasnosť,“tvrdí Fridrichová. Schopnosť prekonávať prekážky. Dnešná generácia má všetky poznatky hotové. Nemusí ísť do knižnice, naplánovať si cestu a čas, prečítať si celú knihu. Nová škola musí deti podnecovať k tomu, aby boli ochotné vstupovať aj do ťažkých situácií. Nebáť sa prvých náznakov problémov a ostať pri tej ľahšej ceste.
Odolať tlaku. Nová škola si uvedomuje, že v triede sedia ľudské bytosti, ktoré nečaká ľahký život. Premenlivý svet je plný neistôt, covid a vojna na Ukrajine sú toho ukážkou. Preto je dôležité deti „spevniť“, aby odolali stresu, úzkostiam, depresiám. Cestou je hľadať s deťmi správny sebaobraz – čo sú ich prednosti a slabosti. Uviesť ich do sveta well-beingu, teda ako si nájsť balans medzi prácou, povinnosťami a oddychom. „Dávať do popredia aj to spomalenie, upokojenie sa, vnímanie seba samého. To je niečo, čo sa naša generácia musí prácne učiť,“dodáva Fridrichová. Občianske hodnoty sú dôležité. Ide o to, ako spolu dobre žiť – aké hodnoty sú v spoločnosti dôležité. A uvedomovať si, ako môj život ovplyvňuje iných. Znamená to viesť deti k zodpovednosti. „Za seba, za svoje konanie a aj za to, ako sa správa k okolitému svetu aj tomu prírodnému,“vraví Fridrichová. Učiť sa hovoriť. Dnešná generácia vyrastá s technológiami a prežije život v ich tesnej blízkosti. „Jedným z najväčších problémov tejto generácie na trhu práce je práve schopnosť komunikovať face to face. Neposielať správy, maily, ale porozprávať sa,“hovorí Fridrichová. Nielen o práci, ale aj obyčajný tzv. small talk. Spolupráca. Dva roky covidu a zatvorených škôl nepomohli k tomu, aby sa deti učili neizolovať vo svete sociálnych sietí. Školy by podľa Fridrichovej mali ešte viac stavať vyučovanie na spolupráci, aby deti tvorili projekty a pracovali na úlohách spolu. Budú sa musieť naučiť dohodnúť sa, vychádzať spolu, rozdeliť si úlohy. To nie sú nezanedbateľné vlastnosti.
KDE JE HÁČIK – ZMENA OBSAHU MUSÍ PRÍSŤ ZHORA
Školstvo reaguje na zmeny súčasnosti veľmi pomaly. Ešte pomalšie reaguje vzdelávanie samotných učiteľov. Aby učitelia zmenili prístup v učení, musia sa zmeniť aj pedagogické fakulty. Podľa Fridrichovej by sa mali už študenti učiteľstva viesť k profesionalizácii a snahe kontinuálne sa učiť.
Mnohí učitelia, ktorí sú už zabehnutí v systéme, nevedia, ako na nové generácie reagovať. Ministerstvo školstva už dva roky chystá reformu kurikula, ktorá by mala podporovať učiteľov, aby deťom odovzdávali zručnosti pre 21. storočie. Momentálne sa kurikulum finalizuje a ešte nie je jasné, či sa ho podarí dotiahnuť do konca. Inak dnes nájdu učitelia iba iniciatívy zdola, od učiteľov či združení, ktoré si pomáhajú v tom, aby učili inak.
5. KAŽDÝ PÍŠE INÝM PEROM A UČITEĽ O TOM MUSÍ VEDIEŤ
Nie všetky deti sú rovnaké. Učiteľ v modernej škole svoje deti dobre pozná. Znamená to, že vie, v čom je šikovný a čo mu nejde. Môže to byť napríklad žiak, ktorý je triedne „slniečko“a vytvára pozitívnu klímu. „Môže s ním učiteľ pracovať ako s tým, kto je tvorivý a prináša otázky, na ktoré spolu hľadajú odpovede,“tvrdí Frid- richová.
Ak učiteľ pozná žiaka introverta, nehodí ho hneď do vody a nenechá ho odpovedať pred
tabuľou. Kladie mu výzvy a postupne ho vedie k tomu, aby sa naučil vystupovať verejne.
Moderný učiteľ si všimne žiaka, ktorý sa správa nezvyčajne. Možno si v rodine prechádzajú krízou alebo ho postihlo niečo tragické. Učiteľ nemusí čakať na diagnózu, aby ho začal učiť inak – zmiernil požiadavky na výkon a zameral sa na riešenie situácie žiaka.
Moderná škola robí diferencované vyučovanie. Znamená to, že nemá iba jeden cieľ – napríklad vypočítať rovnicu s troma neznámymi – a ten aplikuje na všetky deti. Nová škola úrovne vyučovania diferencuje podľa schopností dieťaťa. V praxi teda učiteľ dáva šikovnejším deťom ťažšie úlohy a posúva ich dopredu. Ale nenúti rovnako postupovať aj deti, ktorých prednosťou nie sú vedomosti. Tie dostávajú ľahšie úlohy, ktoré ich posúvajú vo vlastnom tempe.
A práve architektúra klastrov odráža aj takéto na mieru šité vzdelávanie. V klastrových školách je trendom mať v triede priestor na vytváranie skupín až miniblokov, prípadne jeden oddelený priestor so sklenenou priečkou. V ňom sa môže oddeliť skupina na samostatné vyučovanie. „Keď sa deti rozdelia do menších skupín, ruch v triede sa upokojí. Učiteľ nemusí trieskať po katedre, aby boli všetci ticho, lebo dnešné deti už nebudú 45 minút poslušne sedieť,“vysvetľuje architekt Murgaš trendy zo zahraničia.
KDE JE HÁČIK – POZOR NA NÁLEPKOVANIE DETÍ
Štát školám v individualizovanom vyučovaní príliš nepomáha. Ak sa dieťa líši, učiteľ ho môže učiť inak až vtedy, keď mu nalepí nálepku ako ADHD či dysgrafia. „Je to pološialený stav, ktorý sa nedá v triede obsiahnuť – aby učiteľ sledoval rôzne typy štátnych programov, ktoré by mal adaptovať,“vysvetľuje Fridrichová.
Lepšou cestou je určiť si nevyhnutné minimum, ktoré majú deti zvládnuť. A potom bez ohľadu na nálepky deti podporovať v dosiahnutí toho, čo dokážu. Štát aktuálne zavádza do praxe reformu, ktorá prináša katalóg podporných opatrení pre deti. Je však nenárokovateľný, teda negarantuje všetkým deťom, že pomoc aj dostanú. Odborníci ho kritizujú ako bezzubý.
6. UČITEĽ UŽ NEMÔŽE BYŤ V TRIEDE SÁM
Všetky nároky na modernú školu končia na pleciach učiteľov. Za necelú tisícku v hrubom musia všetky sny o modernej škole robiť nakoniec v praxi oni. Učiteľ tak v triede nevyhnutne potrebuje asistenta, aby mu pomohol zvládnuť nové nároky.
Aby mohli učiť deti v skupinách, sledovať ich pokrok na každej úrovni. Začleniť deti aktívne, introvertné aj také, čo stále niečo vymýšľajú. Jednoducho udržať základný manažment v triede inak než nasmerovaním všetkých detí na tabuľu.
„Ak sám učiteľ nemá podporu, nemôžeme očakávať, že dlhodobo vydrží viesť vyučovanie kvalitné pre každého žiaka,“vysvetľuje Fridrichová.
Základom v každej modernej škole by mal byť podporný tím
– ľudia, ktorí nie sú učitelia, ale sú v škole veľmi dôležití. Školský psychológ, špeciálny pedagóg, sociálny pedagóg či asistenti učiteľa. Sú to ľudia, ktorí pomôžu zistiť, ako viesť triedu, ako vytvárať pravidlá.
KDE JE HÁČIK – ASISTENTI A UČITELIA
Pri tomto bode je háčikov tak veľa, že je jednoduchšie uzavrieť to tak, že podporný tím v každej škole je zatiaľ rozprávkou.
Analytici v Centra vzdelávacích analýz ukazujú, že aktuálne je na školách asi 3 200 pedagogických asistentov a vyše 1 300 členov podporného tímu.
Odborníci pripravili ideálny scenár, ako by mali dostať podporu všetky deti v reforme podporných opatrení – a to vyše 18-tisíc pedagogických asistentov a vyše tritisíc členov podporných tímov. Stálo by to 355 miliónov eur.
Je tragikomické hovoriť o asistentoch, keď chýbajú samotní učitelia. V Bratislave a okolí treba nové školy a jednou z najťažších úloh pre riaditeľov je nájsť ľudí, ktorí sú ochotní učiť.
Vlani otvorili novú základnú školu aj v Chorvátskom Grobe, kde učiteľov zháňali niekoľko mesiacov. Na inzerát im nikto neodpovedal, presviedčali učiteľky z Grobu, ktoré učili v Bratislave. Dlho nevedeli zohnať kuchárky či upratovačky, ktorých plat sa pohybuje podľa tabuliek na minimálnej mzde. Niekoľkokrát dokonca vyhlasovali ponuku aj v obecnom rozhlase.
„Viete, bývame pri Bratislave, nezamestnanosť je úplne nízka. Kto chce, robotu si nájde a za určite lepší plat,“hovorí riaditeľ František Suchoň.
Rovnaký problém majú aj v Rači. Majú však výhodu, že v základnej škole budú mať priestor pre učiteľské byty, ponúknuť ich vedia až šiestim pedagógom. Už teraz majú pre niekoľkých učiteľov sociálne byty. Podľa starostu je to jediná konkurenčná výhoda v meste. „Učitelia mimo Bratislavy nám vyslovene povedali, že ubytovanie bol jediný dôvod, prečo prišli. Pretože mali ponuky v podstate z celej Bratislavy,“vysvetľuje Drotován.
7. ŠKOLA JE AJ PRE DOSPELÝCH
Architekt Ondrej Píhrt apeluje na všetkých starostov: keď už investujete toľko peňazí do novej budovy školy, naozaj ju chcete už o tretej popoludní zatvoriť? Prečo ju nevyužiť aj popoludní?
Škola nemá byť miesto, kam odvedie rodič deti a potom si po ne príde, prípadne ani len nevystúpi z auta. Je to dôležitá budova, podľa architekta by tam mal každý obyvateľ obce nájsť svoj priestor. „Mala by slúžiť komunite,“hovorí architekt.
V škole v Dolných Jirčanoch preto môžu vo veľkej telocvični hrať dospelí rekreačne futbal, v učebniach robia jazykové kurzy. Obľúbená je učebňa kuchyne, kde sa učia variť nielen žiaci, kurzy varenia majú aj dospelí. Stretávajú sa tam občianske združenia, v škole je aj miestnosť pre konferencie s malým pódiom. Takisto obecná knižnica, kde sa robia napríklad aj čítačky.
„Dnes večer tu majú schôdzu dobrovoľní hasiči, onedlho tu bude veľký ples pre 300 ľudí. Škola naozaj žije životom aj po tom, čo deti odídu,“hovorí riaditeľ Daniel Kohout po troch rokoch fungovania školy, z čoho dva z veľkej časti ovládla pandémia.
Myslí na to aj riaditeľka zo základnej školy Ostredková v bratislavskom Ružinove. Okolie si v posledných rokoch obľúbili mladé rodiny, pred rokmi prázdna škola je dnes už taká preplnená, že nemá skoro žiadnu špecializovanú učebňu, elokované triedy majú v neďalekej strednej škole.
Nápor detí sa už nedal zvládnuť a riaditeľke Erike Drgoňovej sa spolu so starostom a županom kraja podarilo nájsť peniaze na novú prístavbu školy. Zaujímavé je, že polovicu budovy bude tvoriť obrovská telocvičňa. V druhej časti bude sedem tried. „V tejto chvíli by sme si vedeli predstaviť aj štrnásť tried. To by však bolo krátkozraké riešenie. Je to veľká investícia a telocvičňa bude aj v budúcnosti využiteľnejšia,“vysvetľuje riaditeľka.
O telocvičňu je podľa nej vždy v škole bitka, uživili by sa aj tri. Vo veľkej telocvični vidí priestor aj pre športové akcie či nešportové veľké akcie. V škole robia klasické tance a vo veľkej telocvični by radi rozbehli aj tanečné súťaže.
Nepozeráme sa ďalej. Len veľmi málo škôl využilo zateplenie na to, ako zefektívniť podmienky pre žiakov. Richard Murgaš
architekt